"Kto nemal zrzku, nevie, čo je sex". S týmito slovami namiesto pozdravu vošiel jedno pondelkové ráno Boris, náš externý projektový manažér, do mojej kancelárie. Zdvihol som oči od laptopu a Boris zachytil v mojom pohľade výzvu na pokračovanie príbehu o dobrej víkendovej jebačke. Namiesto odpovede hodil hlavou smerom k recepcii, kde sa práve rozbiehala naša nová ofismenežerka. Svorne sme sa zasmiali a zhodli, že pravdivosť tejto vety by sme niekedy mali vyskúšať na vlastnej koži, ale kedže som bol vtedy dosť vyberavý a zameraný viac na brunetky, pri novej kolegyni som túto možnosť považoval viac-menej za teoretickú...
Tak presne na túto príhodu som si spomenul jedno jesenné ráno, keď som prvýkrát bežal po lese v mojich nových "barefootkach". Niektorí ich volajú minimalistické boty, iní nízkoprofilky a ide o tenisky (alebo iné topánky), ktoré nemajú vyvýšenú pätu, sú širšie a majú extra tenkú a flexibilnú podrážku. "Let your feet do their job, they are perfect" je slogan, ktorý v rôznych modifikáciách výrobcovia používajú a majú pravdu. Oproti odpruženým a vypolstrovaným bežeckým teniskám od rôznych značiek je pocit pri behu lepší - rozdiel asi ako medzi tvrdým športovým podvozkom BMW a mäkkou sračkou od Peugeotu alebo pre tých naturálnejších, asi ako medzi trtkaním s extra hrubou gumou a bez nej. Behanie je bezpečnejšie, stabilnejšie a najmä zábavnejšie. Cez tenkú podrážku cíti človek každú nerovnosť a každý kamienok, nízky "podvozok" zmenšuje priečne sily na členok a človek je nútený behať inou technikou - cez spičku. Propriorecepcia sa zlepšuje a pri dlhodobom trénovaní prinášajú oveľa silnejšie nohy a lepšie výkony. Jedným z prínosov je aj menšie riziko bežeckých zranení.
Keď som vymenil svoje ultraboosty za nové trailfreaky, musel som sa znovu naučiť behať. Pri prvých behoch som sa cítil ako malé dieťa, nebežal som na vzdialenosť ani čas, ale bežal som s čírou radosťou celé tri kiláky, po ktorých som mal 3 dni brutal svalovicu a schodov som sa bál ako kedysi po legday-i. Za desiatky rokov mi totiž kvôli nesprávnym topánkam zleniveli niektoré svaly na chodidlách, lýtkach a tiež stehnách a museli sa znovu naučiť makať.
Po niekoľkých mesiacoch sa karta začala obracať a po roku môžem konštatovať, že som bežecky úplne niekde inde. To, čo som predtým bežal ako vrchol sezóny, teraz bežím v šľapkách namiesto rannej kávy a vzdialenosti v kategórii "ultra" si v lesoch dávam s radosťou. Nohy nemám unavené, otlačené a zničené ani po dlhých túrach alebo mestských výletoch.
Ďalším efektom je, že mi "narástla" noha o 1,5 čísla - jednak má viac priestoru a druhak musí pracovať a nie je ako v sadre. Takže všetky staré topánky išli expresne do topánkového neba alebo k novým majiteľom. Aj keď som ich technicky ešte vedel obuť, chodiť v nich ma už nebavilo a vadili mi ich hrubé podrážky, úzke špice a vysoké "podpätky". Každopádne mám teraz viac než len ich náhradu a počtom mojich topánok začínam konkurovať veľa facebookovým hashtaggerkam - už mám štvoro bežeckých tenisiek, jedny turistické sandále, jedny mestské sandále, jedny turistické topánky, dvojo slušných "oblekových" a kupujem ďalšie a ďalšie = čistá droga.
Ak chcete niečo urobiť pre seba, partnerku alebo svoje deti, vyskúšajte barefoot. Je veľa značiek a určite si nájdete tie pravé ;) Ale pozor, je to návykové a veľa športových výkonov, ktoré považujete len za teoretickú moznost sa stanú realitou...
...že teoretická možnosť, aká chujovina. Od toho momentu som začal myslieť na to, ako ju dostanem, vymýsľal kreatívne scenáre a ťažké plány... bola to však len zbytočná námaha. Všetci, čo poznáte pravé zrzky, veľmi dobre viete, ako to skončilo ;)
