Milou partiou boli aj zamestnanci siete hotelov, v ktorej som robil. Menežment z nich bol vždy posratý, lebo si mysleli, že to chodia na pobyty len menežéri či väčšie ryby a pritom si svoje vouchery využívali radoví zamestnanci, ako som bol ja. Ich požiadavky však boli vždy  prehnané a zakončené hrozbou, že ma natrú môjmu vedeniu. Takým štýlom fungoval aj šikmooký mladík, ktorý robil recepčného vo Viedni v sieťovom hoteli ako ja a prišiel na víkend s rodinkou. Ak poviem rodinu, nemyslím tým ženu a dve tri deti. Jeho rodina obsahovala štyroch starých rodičov, ženu, jej sestru s mužom a tromi deťmi a jeho štyri deti. Čo myslíte, koľko izieb rezervovali? Jednu nieee, to by už bol hardcore, ale dve, to je pre tento počet tak akurát. Kapacita izieb sú štyria ľudia a to sa na štandardkách už tlačili. Oni však za korporátnu cenu 30 eur s raňajkami objednali izby dve, nech nežerú. Prístelky nechceli, lebo to je 15 evry za kus a to je drahé, tak spali na zemi a na jednej manželskej posteli. Samozrejme, keď som im povedal, že ale to je proti pravidlám, klasická hláška z jeho strany, že inde to tak funguje a že nech nevymýšľam, lebo mi dá zlý feedback. Tak ok, spite ako potkany, mňa to zaujímať nemusí. Stravovanie v reštaurácii vyzeralo ako z orientálnych filmov. Rukami v tlupe po zemi, po stoličkách, po stole, no strava všade okolo nich. Zážitok vidieť. Ale nejdem to radšej opisovať, lebo ma vyhlásite za rasistu.

 

Cudzokrajné návštevy nás ubezpečili o tom, že ako sa hovorí, iný kraj iný mrav, má naozaj hlboké posolstvo. Indická pánska návšteva nášho hotela, ubytovaná u nás tri týždne, až po dvoch zistila, ako sa používa sprcha. Našim chyžným bolo veľmi čudné, že im každý deň menia úplne nepoužité a čisté uteráky. Raz vošla chyžná meniť vybavenie kúpeľne vtedy, keď tam hostia boli. Nedalo jej a lámanou angličtinou sa opýtala, že či používajú svoje uteráky. Že nemusia, že tieto sú zadarmo. Oni ju ubezpečili, že ich nepoužívajú z toho dôvodu, že nevedia, ako sa tu dá umyť. Tak že sa len voňavkujú. Ukázala im, čo je to sprcha, ako sa sprcha zapína a ako sa používa. Za tento výklad jej dali náležitú odmenu v podobe tridsiatich eur a konečne sa po dvoch týždňoch ospršili.

 

Druhou zaujímavosťou bolo používanie toalety obyvateľov jednej z ázijských krajín, Irán, Irak, no neviem presne. Športovci, zápasníci, boli u nás ubytovaní a vždy panie chyžné našli hovno vedľa toalety, alebo na jej okraji a tak im to nedalo a vľúdne materinsky sa ich raz opýtali, že ako sa to vlastne deje. Ochotný chlapec im teda ukázal, ako používa toaletu. Predstavte si, že sa postavil na misu, prdelou do priestoru, chytil sa vyčnievajúcej časti splachovača Geberitu a vypustil šúľok. To, kde skončil, ho už nezaujímalo, tak ako ani použitie toaletného papieru. Pani upratovačka ich teda naučila, ako sa toaleta používa a boli jej za to veľmi vďační.

 

S hovnom v izbe sa spája aj historka o divokom páre, ktorý sa raz za čas objavil v našom hoteli. Väčšinou vtedy, keď muž vyhral v tipovaní zápasov. Na recepciu sa dostavili vždy podnapití. Muž zaplatil a žena sa vždy spýtala na údržbára. Prečo? Bola totižto zvyknutá, že po dobrom sexe sa pohádali, chlap ju vyfackal a ona sa zamkla na hajzli. Potom sa tvárila, že sa nevie dostať von, muž volal technika a technik ju vyslobodil. Potom sexovali ďalej. Bez technika. Raz sa však stalo, že technika nepotrebovali. Ráno, keď odovzdávali izbu a chyžná ju išla upratať, zistila, že na plachtách perinách aj vankúšoch je rozťahané hovno. Asi si povedali, že dnes spravia veľkú prasačinu a tak osrali posteľ. Vtedy som osobu chyžnej veľmi ľutoval.

 

Týmto článkom sa samozrejme nechcem dotknúť tých, ktorí sa v ňom nájdu. Som rád že sa nájdu a porozmýšľajú nad tým, aká sranda s nimi môže byť a ani o tom nevedia. Práca na recepcii vám možno zdvihne sem-tam tlak, no je to aj hĺbková sonda do charakterov a správania sa našincov či cudzincov a vrelo odporúčam vyskúšať si to každému, kto sa rád a z chuti udrbáva na účet iných.

 

Koniec