Všetko je raz prvýkrát a väčšinou je to dosť trápne. Spomeňte si na váš prvý sex (pre tých, čo ho ešte nemali – masturbáciu). Bolo to kostrbaté, človek sa hanbil a celé to trvalo pár sek minút. Ehm, kamoš vravel... Podobne trápne boli aj začiatky vo fitku. Ale jasné, teraz po rokoch, keď dávam na bench 30 kíl a zvládnem dva zhyby na hrazde, tak sa mi ľahko rozpráva. Vráťme sa teda do čias mýtov a legiend, keď boli starí bohovia malicherní a krutí a ja som začal dvíhať železo.

Ako Arnold Schwarzenegger na Golden Beach, aj my sme mali doma posilku. V suteréne nášho rodinného domu bola lavička a jednoručky. Nepamätám si, že by s nimi niekto niekedy cvičil. Na dvore sme mali aj pneumatiky od traktora, ale vtedy sme ešte nepoznali crossfit, tak sme ich používali iba pri orbe a žatve. Raz som zavolal bratranca a ďalšieho kamoša, že začneme cvičiť. Boli sme puberťáci a chceli sme byť svalnatí. Vydržalo nám to asi deň a potom sme sa na to vybodli, šli sme radšej na kofolu. Vždy som bol známy svojou vytrvalosťou a húževnatosťou.

Zmena nastala na vysokej škole. Na intrákoch v Mlynskej bolo veľa možností vyžitia – človek mohol napríklad piť, potom...hmm. No, vlastne nič iné sa tam nedalo robiť. Ešte chodiť na omše a cvičiť. Ako Miki Černák v Ilave. V Mlynskej boli tri hlavné posilky – Hektor, Diana a Terminátor. Hektor bol pre mužov, aj ženy. Diana bola iba pre ženy. (My muži sme boli vždy diskriminovaní. #metoo) A Terminátor bola taká mini posilka v jednom z blokov átriových domkov.

Prvýkrát som bol v posilke v Mlynskej asi v roku 2011. V rádiu hralo Good Vibration od Majka Spirita a ja som dvíhal osemkilové jednoručky v Hektorovi. Občas so mnou zašli aj kamoši. Začal som sa rozcvičovať a oni sa začali rehotať, či som debil, že sa rozcvičujem. Skúsení borci, vravím si, budem ich počúvať. Tak sme cvičili bez rozcvičky. Na druhý deň ma začalo akosi pichať v boku. Ďalší deň som už nevládal vstať z postele. Totálne ma seklo a nevedel som sa hýbať. Zavolal som sesterke, ktorá vtedy chodila s lekárom. Nejako ma naložili do auta a šli sme k nim domov na Lamač. Pamätám si už len na to, ako ležím s holou riťou na ich sedačke a pichá mi do nej Jaro Slávik injekciu na uvoľnenie svalov. Cítil som sa ako nový človek.

Ponaučenie č. 1: Pred cvičením sa vždy dobre rozcvičte.

Symbolom posilňovania je bench press, alebo ako Ľudevít Štúr vravievali “tlaki na lavičke“. Kto dá viac na benchi, ten je väčší frajer: „V pohode dám sto kíl na benchi!” - „Tak daj, chcem to vidieť. “ - „Nie, nie...dnes mám chrbát.“ Veru veru, bench je téma citlivá a dokáže zraniť mužské ego. Hlavne, keď netlakujú na benchi veľa....ako napríklad ja. Ešte viac dokáže zraniť tyčka s kotúčmi, ktorú tlakujete. I stalo sa, že som šiel ráno do posilky sám. Naložil som si na tyčku nejakých 60 kíl a poďho tlakovať. Prvé štyri opakovania šli celkom fajn, ale pri piatom sa gravitačné pole zrazu zostonásobilo. Nie a nie tú tyčku vytlačiť. Na blízku nikto, tyčka „proklatě nízko“ a sila nikde. Nuž, poviem vám, je lepšie byť prikrytý paplónom, ako 60-kilovou činkou. Nevedel som, čo robiť, tak som ju nejako začal nakláňať, až celá s hrkotom drbla na zem. Strašne som sa hanbil, ale bol som rád, že som to prežil.

Ponaučenie č. 2: Na bench si nakladajte len toľko, aby ste sami zvládli 8 opakovaní, alebo si zavolajte niekoho, kto vás bude istiť.

Ľudia v posilke sú kapitola sama o sebe. Stretnete tu kadekoho, od pornoromantikov z FEI-ky, až po dvojmetrové ručiace hovädá. Občas s niekým aj pokecáte. Napríklad: „Ešte tu cvičíš?“ alebo „Koľko máš ešte sérií?“ prípadne „Používaš tieto jednoručky?“ Tém je naozaj veľa. Keď som bol na Erasme v Slovinsku, tak som si kúpil permanentku do posilky. Reku, trošku precvičím aj svaly, nielen pečienku. Tak som si cvičil a došiel za mnou jeden chalan, či ho budem istiť na benchi. Už jeho ďalšie vety: „Where are you from? You look like from Italy. I love Italia!“ mi mohli napovedať, že nebude všetko s kostolným poriadkom. Nuž, som naivný chlapec z dediny, takže mi nič nedošlo. Tak som ho istil a kecali sme. Bol to mladý Slovinec, ktorý mal jedného kocúra, playstation a jeho záľubou bolo cvičenie. Tak sme sa dohodli, že budeme cvičiť spolu. Jedno piatkové popoludnie sa ma spýtal, či by som s ním šiel kúpiť proteínový prášok. Jasné, prečo nie. Ako sme kráčali k obchodu s proteínom, tak povedal – vlastne proteín doma mám, poďme radšej kúpiť granule pre môjho kocúra. Jasné, šiel som. Potom si odo mňa vypýtal číslo. Jasné, dal som mu ho. A to som spravil veľkú chybu. Odvtedy mi zvonil telefón častejšie ako Didiane v Maxihre a SMS-ky mi chodili, ako keby som nezaplatil splátky Providentu. Raz ma pozval hrať FIFU, že bude sám doma. Slušne som odmietol, kakaové venčeky neľúbim. A potom už našťastie Erasmus skončil. A možno sa len naozaj nudil...ako napríklad Jaro Slávik v rýchliku Slovenská strela z Prahy do Budapešti.

Ponaučenie č. 3 : Nikdy nedávajte svoje telefónne číslo chlapom, ktorých nepoznáte. Iba ak by ste si chceli zahrať najnovšiu FIFU.

Inak môžem povedať, že posilka je celkom fajn vec, ak cvičíte pravidelne, máte dobrý režim a dbáte na techniku pri cvičení. Určite je dobré poradiť sa s trénerom, alebo niekým, komu veríte. Aby vás neseklo pri drepoch, mŕtvych ťahoch a iných technickejších cvikoch. Skrátka, aby ste si nespravili viac škody ako osohu.

S prípravkami to tiež moc nepreháňajte, mal som kamoša, ktorý bral kreatín a necvičil, tak mu narástli kozy. Alebo sú takí, čo majú dvadsať druhov doplnkov a keď idú na záchod, tak to tam po nich smrdí, ako keby sa na Sahare prevrátil hovnocuc.

Toť vsjo, ak máte nejakú vtipnú príhodu z posilky, budem rád ak sa s ňou podelíte v komentároch. Športu zdar!