Ak si po prečítaní minulej časti myslíte, že Eteri Tutberidze oplakávala odchod svojej zverenkyne, ste na omyle. Už dávno mala totiž pripravené nie jedno, ale rovno dve veľké esá vo svojom rukáve, ktoré začala čoskoro predstavovať svetu.

Tým prvým bola Jevgenija Medvedeva, veľký talent a miláčik publika pre svoje umelecké podanie programov. Malá útla korčuliarka s veľkými očami (a ako pripomenú mnohí kritici, večne otvorenými ústami) sa už v roku 2015 ako 16-ročná stala juniorskou majsterkou sveta. Nasledujúce dva roky sa stala majsterkou sveta a zlatou medalistkou Grand Prix v krasokorčuľovaní (majstrovstvá sveta a finále Grand Prix sú dve rozdielne podujatia). S kopou medailí v hrsti mala veľmi dobre načatú olympijskú sezónu a predpokladalo sa, že olympijské zlato z Pchjongčangskej zimnej olympiády má prakticky vo vrecku.

Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Napriek tomu, že Žeňa, ako ju volajú priatelia aj fanúšikovia, je nepochybne talentovaná krasokorčuliarka, začali sa o nej šíriť chýry a pochybnosti najmä čo do jej korčuliarskej techniky. Ak je jeden skok, s ktorým majú korčuliarky od Eteti Tutberidze problém, je to Lutz, ktorý je špecifický polohou nohy, z ktorej sa skáče – váha je na vonkajšej strane nohy. Spomalené zábery kamier to dokážu odsledovať. Žeňa bude mať prakticky celé svoje pôsobenie u Eteri problém s týmto – jej noha je pri odraze buď neutrálne, alebo na vnútornej hrane. Tento skok volajú posmešne flutz – lebo zmenou uhla je to prakticky flip nie lutz. Rovnako viete nájsť na internete kopu videí, ktoré ukazujú, že nie všetky jej trojité skoky sú správne dorotované. Napriek týmto očividným chybám boli skoky málokedy či už znížené na hodnote, alebo vôbec označené na prehodnotenie. Nehovoriac o tom, že Žeňa dostávala najvyššie bodové hodnotenia za PCS – skóre za komponenty programov. Rýchlo sa to začalo označovať ako Eteri Bonus. 

A ešte jedna vec, ktorú Žeňa dokázala veľmi dobre využiť: väčšinu svojich skokov robila vo variácii Tano (jedna ruka hore, pomenovaná podľa Briana Boitana) alebo Rippon (obe ruky hore, pomenované podľa skvostnej variácie v akej skákal svoj trojitý Lutz Adam Rippon). Za tieto variácie boli donedávna bonusové body, keďže zmenou centra gravitácie u krasokorčuliara zvyšovali obtiažnosť skoku. (Dnes to tak už nie je, ba dokonca sa môže Rippon variácia použiť na upravenie problémov so stabilitou skoku, ale o Kamile Valieve si povieme v budúcom článku.) Rovnako používala takzvaný backloading programu a síce nakladanie skokových elementov tak, aby ich bolo viacero v druhej polovici programu, za čo sú tiež extra body. Pridáme do toho jej umeleckosť – a áno, Žeňa prežíva príbeh, ktorý korčuľuje, len po chvíli vás začnú tie otvorené ústa každú chvíľu iritovať. Ale napriek tomuto všetkému sa na ňu ako korčuliarku pozeralo dobre – mala niečo v sebe aj keď jej prejav ešte nebol vyzretý a stopercentný.

Len v čase, kedy sa Žeňa intenzívne pripravovala na olympiádu, už začala Eteri Tutberidze pôsobiť miernou masovou výrobou a teda medzi deťmi mala v príprave niekoľko nádejných talentov. Na olympiádu sa rozhodla poslať okrem Ženi aj čerstvú svetovú juniorskú majsterku a šampiónku Grand Prix, Alinu Zagitovú. Ľubovoľné športové podujatie potrebuje svoj marketing a príbehy pomáhajú. Novinári sa teda rozhodli písať o rivalite dvoch mladých dievčat z jedného klziska – favoritke Ženi a mladom talente Aline. Obe od jednej trénerky, trénujúce na tom istom ľade, s rovnakými ambíciami. Kto vyhrá?

Medzi zasvätenými sa pošuškávalo, že Žeňa prosila Eteri so slzami v očiach, aby nepresúvala Alinu z juniorskej kategórie medzi seniorov, že je to jej olympijská sezóna. Asi tušila, že to pre ňu nemôže dopadnúť stopercentne – v tom čase už mala za sebou niekoľko zranení (nie úplne vyliečených), s ktorými robila naďalej zložité prvky. Ak si pozriete videá z olympiády, nedá sa nevšimnúť si, aké sú obidve dievčatá chudučké. Podľa ich vlastných slov žili niekoľko dní pred vystúpením len na proteínových šejkoch a Alina sa priznala, že ani len veľa nepila, len si vyplachovala vodou ústa. Eterina technika skokov totiž nikdy nebola založená na silných svaloch a pevnej kostre, spoliehala sa na štíhle telá dievčat, ktoré sa hladovaním snažili potlačiť nástup puberty za každú cenu. Povestná technika skokov sa spolieha na telo, ktoré pripomína chlapčenské, aby dievčatá zvládli vo vzduchu potrebný počet rotácií (a samozrejme s použitím predrotácie na ľade – teda v rámci odrazu, pred tým, než sa korčuľa dostane do vzduchu). Je verejne známe, že Eteri vážila svoje korčuliarky každý deň a verejne ich hrešila, ak nebodaj pribrali. Poviem k tomu len toľko, skoková technika, kde 200 gramov hmotnosti môže robiť rozdiel medzi zvládnutím skoku a zlyhaním, nie je konzistentná ani udržateľná.

Späť na olympiádu. Na ľade teda máme Žeňu, ktorá robila celý život všetko pre to, aby získala olympijské zlato. A aj v olympijských programoch bude robiť náročné Bielmanovej piruety napriek zraneniu chrbta, o skokoch nehovoriac. A potom máme Alinu, mladú nádej, čerstvo presunutú z junioriek. A čo sa musí tímu Eteri nechať, vie veľmi dobre, akú hudbu a kostýmy vyberie pre svoje korčuliarky, aký program pre ne zvolí. Žeňa mala za sebou už aj perličky ako jazdu na hudbu z filmu Extremely Loud and Incredibly Close o udalostiach okolo útoku na Dvojičky. V olympijskej voľnej jazde bude stvárňovať Annu Kareninu. Ale čo sa podarilo spraviť s mladou, mierne rozcukanou a ešte skutočne neumeleckou Alinou, bolo geniálne. Pozor, teraz sa nebavíme o skokoch, tie boli super a vďaka tomu, že u Eteri netrénovala od úplnej mladosti, Alina má lepšiu techniku ako Žeňa. Jej mladícke nedostatky tím zakryl v postave červenej baletky korčuľujúcej na hudbu z baletu Don Quixote. Skoky naplánované do hudby, to by sme mali vybavené PCS a jej lámanie sa v páse pri špirále zakryjeme baletným tutu. Vybavené.

Čím ale nakoniec Alina prekonala Žeňu definitívne (viedla aj po krátkom programe), bol extrémny backloading – prakticky všetky skokové prvky si „odložila“ do druhej polky programu, za čo jej patril 10 percentný bonus. Výsledkom bol mimoriadne nevyvážený program, kde v prvej časti boli samé piruety, krokové sekvencie a podobne, zatiaľ čo skákať začala až od polovice. Aby som to neznevažovala, kondične je to niečo neskutočne náročné. 

Alina vyhrala olympijské zlato. To, čo nasledovalo, sa nedá nazvať inak než hovnádo.