Mužské portály bývajú viac či menej plné článkov o rôznych zbraniach. My sme však kráľovstvo dokonalosti, a tak vám prinášame článok, aký nikde inde nenájdete. Autorom je slovenský zberateľ, ktorého zbierka bude vystavená v bratislavskom Dvore remesiel ÚĽUV-u od konca januára do začiatku apríla tohto roku.

 

Keď som sa začal koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia zaujímať o valašky, mal som pocit, že je to už uzavretá téma a pokiaľ sa valašky dodnes vyrábajú, slúžia len na dekoratívne, tanečnícke a prípadne ešte obradové účely. V tom čase som mal dojem, že pokiaľ ide o valašku ako nástroj a prípadne zbraň, je jej história v podstate ukončená. Postupom času som ale zistil, že sa dodnes používa, aj keď v menšom rozsahu ako v minulosti. Napríklad pod Jánošíkovou skalou v Hrochoťskej doline som sa stretol s pastierom oviec, ktorý mal pri sebe síce pastiersku palicu (s hákom), ale na otázku, či má aj valašku, odpovedal, že na salaši, resp. ovčiarni v Kyslinkách má. Rovnako na burze starožitností povedal predávajúci, že valašku, ktorú predáva, nosieval pri prechádzkach do lesa, alebo ako sa na Slovensku povie „do hory“. Na folklórnych festivaloch ľudoví remeselníci ponúkajú okrem zdobených, na dekoračné účely vhodných valašiek, aj valašky jednoduché, bez zdobenia alebo len s jednoduchým zdobením, s ostrou sekerkou s chráničom ostria, vhodnou na sekanie alebo v obmedzenom rozsahu aj na rezanie. Niektoré takéto valašky vyrábajú slovenskí valaškári, niektoré sa dovážaju zo susedného Poľska. Poľské valašky mávajú kované sekerky, ktoré celkom dobre „držia“ ostrie.

Valaška podľa slovníkov slovenského jazyka a encyklopédií

Valaška v slovníkoch

  • Slovník slovenského jazyka vydaný v rokoch 1959 - 1968 Slovenskou akadémiou vied uvádza definíciu slova “valaška” :

    • Valaška – sekera s dlhým poriskom, akú valasi používajú aj miesto palice (Slovník slovenského jazyka, SAV, Bratislava, 1965) 

  • Krátky slovník slovenského jazyka uvádza:

    • valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi; 

  • Podľa Slovníka cudzích slov (akademického)

    • Valaška - sekerka na dlhom porisku (používaná na Slovensku a na moravskom Valašsku) 

  • Podľa Synonymického slovníka slovenčiny je

    • valaška (sekera s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi)

 

Čo je to vlastne valaška?

Dá sa predpokladať, že valaška vznikla ako kombinácia pastierskej palice a odľahčenej bojovej sekery, prípadne fokoša. Keďže valašku používali a miestami aj podnes používajú (zvyčajne) pastieri oviec, ktorí pasú ovce vo vyšších horských polohách, dá sa predpokladať, že títo pastieri potrebovali pri pohybe v horskom teréne ľahší nástroj, ktorý v sebe kombinoval palicu, nástroj (sekerku a hák na pritiahnutie ovce za nohu) a v prípade potreby aj zbraň. Valaška pastiera – valacha musela byť dostatočne ľahká, aby pri pohybe v horskom prostredí nebola príliš veľkou záťažou, na druhej strane musela byť dostatočne účinná (ťažká), aby sa zachovala jej funkcia ako nástroja a zbrane. Celková dĺžka valašiek sa pohybuje spravidla v rozmedzí 85 až 90 cm. Samozrejme, že dlžka valašky, resp. jej poriska, závisela aj od výšky jej majiteľa. Valašky s celkovou dĺžkou okolo 80 cm mávajú niekedy málo zdobené alebo úplne nezdobené poriská a sekerky. Pokiaľ to nie su evidentne staré valašky, môže isť o tzv. tanečnícke valašky, ktoré sa vyrábali a stále ešte aj vyrábajú pre tanečníkov folklórnych súborov. Tanečnícka valaška je obvykle ľahšia a kratšia ako bežne používané valašky. Kovové sekerky tanečníckych valašiek nebývajú ostré. Tieto valašky mávajú aj drevené sekerky, ktoré bývajú niekedy nafarbené tak, aby vyzerali ako kovové. Takisto nebývajú ostré ani sekerky valašiek, používaných na obradové účely, ani sekerky dekoračných valašiek.

 

 

Valaška, samozrejme, nie je čisto slovenský nástroj – úmyselne nepoužívame pojem zbraň, lebo zbraň je len jedna z jej menej často používaných funkcií. Valaška je pod rôznymi názvami vlastná väčšine (európskych a euroázijských) pastierskych skupín (kultúr, národov, populácií, atď), obývajúcich územie Karpatského oblúka a jeho priľahlých oblastí.

Valaška v okolitých regiónoch a krajinách má rôzne pomenovania:

  • Čechy a Morava – valaška

  • Slovensko–moravské pohraničie - obušek, obušok

  • Poľsko – ciupaga

  • Sliezsko (Poľsko) - obuszek

  • Maďarsko – fokos, balta, kanaszbalta, juhaszbalta, betyárbalta, balaska

  • Ukrajina – bartka, topirec

  • Rumunsko – baltag, baltac, toporas pastoral (severovýchod rumunských Karpát)

 

Bača z Hrochote, koniec 50tych rokov 20. storočia
 

Jej forma býva rôzna, ale v podstate ide vždy o nástroj vhodný na podopieranie, trestanie psa, priťahovanie zvierat, odsekávanie konárov, a tiež o zbraň na rúbanie a sekanie. Zatiaľ som sa nestretol s podobným nástrojom, ktorý by používali pastieri oviec v Taliansku, v Pyrenejách, na Britských ostrovoch, v Austrálii alebo na americkom kontinente. I keď sa dá takmer s istotou povedať, že aj títo pastieri používali pastiersku palicu alebo hák. Indiánsky tomahawk má použitím a čiastočne aj tvarom (hlavne veľkosťou) bližšie k franskej vrhacej sekere, nazývanej „franciska“ (francisca, francesca), používanej franskými, ale aj inými, napr. anglosaskými bojovníkmi od cca piateho storočia až do doby Karola Veľkého (768–814).

Samostatnú skupinu tvoria tzv. vinohradnícke valašky, ktorými sa podrobnejšie zaoberal František Kalesný vo svojom príspevku v ročenke Bratislavského mestského múzea z roku 1965.

V minulosti, keď sa valašky bežne používali pri pasení oviec, strážení vinohradov a pohybe v horskom teréne, bola v popredí ich úžitková funkcia. Bežné valašky mali v tom čase málo zdobené, prípadne úplne nezdobené poriská a sekerky. Výnimkou boli už vtedy valašky bačov a gazdov. Ich vyššie postavenie v rámci hierarchie pastierov a obyvateľov dedín zdôrazňovala aj valaška, ktorá mala v tomto prípade zdobenejšiu sekerku alebo porisko, prípadne oboje. Valašky vyrábané v súčasnosti na našom území slúžia obvykle na dekoračné účely, prípadne ako suveníry a preto bývajú obvykle zdobené. Zdobenie valašiek má rôznu úroveň a kvalitu, čo určuje cenu valašky. V susednom Poľsku sa ešte stále vyrábajú aj valašky, ktoré by sme mohli označiť ako pracovné. Tieto valašky majú málo zdobené, prípadne úplne nezdobené jednotlivé časti. Na druhej strane majú obvykle oceľové, kované sekerky, ktoré sa dajú dobre používať v lese. Valašky vyrábané u nás majú sekerky obvykle odlievané z mosadze, pripadne z bronzu. Takéto sekerky sa ľahšie obrábajú a zdobia rytím, pričom úroveň výzdoby kolíše. Použitie takýchto valašiek ako nástrojov alebo zbraní je možné len v obmedzenom rozsahu. Slúžia väčšinou na dekoráciu, prípadne ako obradové predmety. V poslednom čase začínajú aj niektorí slovenskí výrobcovia valašiek vyrábať valašky, ktoré môžeme označiť ako pracovné. Tieto valašky sú len málo zdobené, prípadne nezdobené, a majú ostré sekerky, kované alebo odlievané. Niektoré z nich majú aj chrániče ostria a majú nákončie poriska urobené tak, aby sa pri podopieraní nepoškodilo.

 

 

Keď som pred rokmi začal zbierať valašky, napadlo mi, že valaška by sa dala používať aj dnes a to hlavne pri pohybe „v hore“. Keďže valašky zo zbierky som si cenil a snažil som sa o čo najlepšie zachovanie ich momentálneho stavu – niekedy po oprave, vyčistení a niekedy aj zreštaurovaní, rozhodol som sa, že si zaobstarám „pracovnú“ valašku na prechádzky „do hory“. Najprv som si nechal vyrobiť nezdobenú valašku známym slovenským nožiarom Milanom Látkom. Keď mi ju dodal, uvedomil som si, že je to takisto jedinečný zberateľský exemplár. Priateľ, žijúci vo Vysokých Tatrách, mi ponúkol, že mi donesie valašku z Poľska, kde sa dali kúpiť na trhoch v Zakopanom a okolí. Súhlasil som a dnes už je to niekoľko rokov, čo chodím „do hory“ s valaškou. Valaška je to jednoduchá, nezdobená, so sekerkou vykovanou z dobrej ocele, ktorá, ako som už spomenul vyššie, dobre „drží“ ostrie. Dokonca s ňou môžem okrajovať hlúby hríbov...


 

Typológia slovenských valašiek podľa sekeriek (A.Polonec – Slovenské valašky, fokoše a čakany)

  •  pohronské typy

  •  liptovské typy

  •  spišsko-magurské typy