Bolo to ako zo slávneho románu. R-rated-for-drug-use románu, ktorý s Veľkou hospodárskou krízou v údolí Salinas v Kalifornii má len pramálo spoločné, možno tak pocit beznádeje. Jednej noci sa susedove decká úplne zbláznili. Rozrážali dlážku zbíjačkou, alternatívne, hádzali po sebe granáty a strašne sa na tom smiali. Nebol som schopný zaspať. Ráno ma v robote čakala prezentácia k rastu predaja a čistého obratu firmy. Dostal som nápad. Dal som si na hlavu svoje strelecké slúchadlá 3M Peltor. Zaspal som asi za 5 minút. Môj vyzváňací tón na budíku je veľmi tichý piskot vtákov, aby som sa nezobudil vystresovaný a s infarktom. Samozrejme, že som si ho zabudol kvôli slúchadlám prestaviť. Ráno som nepočul budík. Zaspal som o dve posraté hodiny. Keď som sa prebudil, mal som na telefóne neprijatý hovor od svojho šéfa a HR. Jediné, na čo som si bol schopný spomenúť, že ma môže zachrániť, je pečiatka od lekára.

 

 

Cestou autom ma celkom slušne rozbolela hlava. Zrejme od tých slúchadiel. Prídem do ordinácie a vymýšľam dôvody, prečo som dnes nemohol ísť do práce. Povedal som doktorke, že ma strašne bolí v uchu, bolí ma hlava a je mi zle od žalúdka. Doktorka ma prezrela a nakoniec si všimla dva malé opuchy v mojej papuli, presne na tom mieste, kde som mal neprerezané osmičky. Vyzeralo to, že boli zapálené. Z času na čas ma to pobolievalo, ale myslel som si, že to vychádza z môjho temporomandibulárneho kĺbu – na ktorý som kedysi dostal a občas sa takto ozve. Okrem toho som predsa chlap a znesiem nejakú marginálnu bolesť. Už som mal naplánované, že mi zuby vyberú, prešiel som konzultáciami, ale vzhľadom na ten opuch museli ísť von hneď nasledujúci deň.

 

Na stomatochirurgii ma zdrogovali fakt kvalitne. Doktor s ručiskami ako Boris Valábik mi tie zuby vysekal. Celý zákrok aj so šitím trval 40 min. Síce som si to neužíval, ale cítil som sa dobre. Poďakoval som sa. Potriasol som pánovi doktorovi pravačkou. Snáď to bola jeho pravačka. Myslím. Dúfam. Modlím sa. Vyvážil som ho euráčmi. Nastúpil som do auta. Keď som bol na križovatke asi 2 min autom od baráku, ulica a ľudia v nej začali hrať všetkými farbami. Bolo mi príjemne, mäkko a teplo. Na tvári mi to vyčarilo úsmev. Stále pôsobila lokálka a v späťáku som vyzeral ako Yennefer. Nie, nie tá čarodejná sexi srnka, ale ten kripel, len s krátkymi vlasmi a bradou. Kým som sa dostal na parkovisko pod barák, džínsy na stehnách som mal zajebané vlastnými slinami. Doma ma privítala mačka. "Kurva," povedala, "dpč s Felixom, a dpč s mäsovým mixom. Nikdy viac. V záchode je brutálny bordel. Rob s tým niečo. Mrau." Dvihla chvost a odkráčala.  

 

Zavolal mi šéf. Zdvorilostné otázky, či je ti lepšie a kedy sa, kurva, vrátiš do roboty. Dojalo ma to. Nikto sa takto o mňa ešte nezaujímal, ani moja ex. Pichlo ma pri srdiečku. Cítil som puto. Niečo sa vo mne preplo. Nejaká pojebaná páčka kdesi v hlave. Vďačne som sa mu rozpovedal o všetkých tých sexuálnych fantáziách s peknými dievčatami oblečenými do kostýmov pseudo-melanistických líšok hrdzavých, ktoré som mal – a potom to prišlo. Nie, nie výpoveď. Bolesť. Tony bolesti. V ten večer som sa snažil zaspať s hrsťou painkillerov v žalúdku. Neúspešne.  

 

Skončil som vysokú školu s červeným diplomom. Načo mi to bolo dobré? Mám nudnú korporátnu robotu, ktorá ma nenapĺňa, kde pomaly vykrváca každá unca nádeje, vášne a ambície, ktoré som kedy mal. A preto mám v skrini pohodené bongo. Bol to rasta darček od kamošky, ktorá počúva reggae, jej šaty páchnu za vonnými tyčinkami a žere brownies pečené s láskou a z gandže. Vždy som si myslel, že gandža na mňa nemala nejaký veľký vplyv, než ten malý pocit, také malé znepokojenie. Kamoška mi hovorila, že je to tým, že dobre nevdychujem, vezmi to do pľúc a bla bla bla. Dobre, však zakaždým, keď sa nadýchnem, beriem vzduch do pľúc, nie? Tak prečo sa tvárime, že je to niečo extra. Hej, som idiot. Pustil som si anglický seriál Skins. V jednej časti postava menom Effy učí inú postavu cmúľať bongo. Bolo to nejako takto: potiahneš dym do úst, potom ho vdýchneš hlbšie a vtiahneš ho do pľúc. To dáva zmysel. Vo vnútri mojej malej zasranej hlavy niečo kliklo a ja som stretol Boha, Máriu aj s Ježišom Nazaretským a celou tou ich posratou Radou Všemohúcich. Mária má, kurva, veľké ústa, ktoré sa jej nezavrú, len keď jej do nich narveš jahody... hups, to je iný článok. 

 

Som trochu nervózny, ale tie diery po zuboch ma bolia tak, že mi ide roztrhnúť hlavu. Skúšam techniku ​​Effy. Rozkašlem sa tak silno, že sa skoro dogrciam. Uf. Dpč. Toto funguje. Trikrát som potiahol. Tri najväčšie nadýchnutia v mojom živote. Cítil som, ako sa tie sračky usadili v mojich pľúcach.

 

Une page blanche.

 

Prvá vec, na ktorú si spomínam, zobudím sa v posteli, ale myslím, že snívam. Zatvorím oči a znova ich otvorím. Stále snívam. Spravím to asi 6 krát, kým si uvedomím, dpč, ja nesnívam, ja som na vysokohorskej túre... drsnej... namačkaný bez ostychu, v zástup živočichů, jako jas dálkových světel... kapky deště, dpč. Stratil som hodinu. Pomaly sa rozpamätávam na veci, nič z toho sa nezdá byť skutočné. Vyzeralo to ako počítačová simulácia. Zakaždým, keď som si už už myslel, že je po všetkom, otvorím oči a znova sa stratím vo svojom vlastnom byte.

 

V jednom momente som čuchal citrusové éterické oleje. Dúfal som, že ma to preberie. Fun fact: žiadne nemám. Rozbombardoval som spálňu. Hľadal som niečo, čo by ma zachránilo. Ani si nepamätám, čo vlastne. Bol som presvedčený, že mám prepnuté existenčné frekvencie, že som naladený na nesprávnu frekvenciu, ako keď v autorádiu ráno cestou do práce počúvaš Anténa Rock, a oni tam začnú hrať Kryštofa, dpč. Až o 2 hodiny neskôr som si uvedomil, že neumieram. Počas tejto doby som volal svojej sestre, jej manželovi, susedovi a mojej mame, ktorí si dlho po tom mysleli, že som to konečne zabalil. Môj šéf mi hodnú chvíľu nebol schopný pozrieť do očí. Ďalšiu noc som nemohol spať, pretože tie malé susedove pačrevy sa opäť zbláznili. Bongo som daroval ich otcovi. Vzal mi ho z rúk so slzami vďaky v očiach. Pozval ma na rybačku.  

 

Asi týždeň po celom tom incidente som si spomenul, že v ten deň, keď mi vyberali osmičky, som bol dohodnutý na večeru a nasledovné soirée dansante so slečnou, ktorá sa mi páčila, a teraz si myslí, že som totálny kokot.

 

Disclaimer: Aby bolo jasné, celý príbeh je jeden bohapustý výmysel, okrem bolesti zubov, tá je, kurva, reálna. Decká, nekupujte drogy. Become a pop star, and they give you them for free. Nie, vážne, neber drogy a zober radšej loptu. A potom ju jebni do koša. Loptové hry sú strata času a energie, a radšej si nalej whisky. Lebo ako povedal jeden svetoznámy barman, Medicine. Medicine is what it is. Bona fide cura. The mind is a blackboard, and this is the eraser.