Moja milá kolegyňa v národne cítiacich nohavičkách. Dnes som si všimol, že žiadne nemáš. Hráš sa na ostrú Sharon Stone, prehodíš si nohu cez nohu, zatiaľ čo ti nechty hlasno ťukajú do telefónu ako bicie Nicka Masona. Máš dar od Boha na multitasking. Zdá sa mi, že to tvoje tetovanie v tvare malého čierneho srdiečka zapulzuje. Ja to svoje cítim v krku. Zahmlí sa mi pred očami. #MeToo kurnik. Mám chuť si s tebou dať jedno rýchle popoludňajšie ram jam matinée. Zdvihneš nos od telefónu a daruješ mi dlhý, uprený pohľad: Buď mojím učňom temnoty. Ako gróf Dooku, necháme zmasakrovať flotilu bezmocných utečencov. Poďme bojovať cez sociálne siete. Cez alternatívne médiá dobyjeme galaxiu.

 

Vyšukaj ma ako králik.

 

Silno dúfam, že to, čo teraz cítim, je hypoglykémia. Potrebujem kávu. Vtrhneš do firemnej kuchyne. Rozrazíš dvere ako tank Tiger divízie Totenkopf rady 5. gardovej tankovej armády pri Prochorovke. Máš v ruke lízatko. So zašuštením ho rozbalíš. Zmyselne ho začneš olizovať. Vôňa malín ma udrie do tváre. Musím si sadnúť. Na dlážku mi padne moja peňaženka. Za ňou nasleduje môj žalúdok, a potom moja sánka. Už si niekedy vošla do miestnosti, kde niekto mal pred tebou skvelý sex? Predstavujem si, že to vonia nejako takto, po malinách. A ešte whisky. „Vieš, keď Kiska prijal kozu ako oficiálnu návštevu, zdehonestoval funkciu prezidenta a zosmiešnil tak celé Slovensko.” Tvoj jazyk sa hadí okolo malinového chupa chups a mne stúpa krvný tlak. Tam dole. Možno by som sa mal hodiť na otvárač na listy ako samuraj a zachrániť tak svoju česť. „Je to usvedčený daňový a pozemkový podvodník. Zbohatol na úžere. Ani komunisti ho nechceli.“ Varuješ ma pred liberálnym terorom a dodáš, že Matovič pri Sliači nechá postaviť tri americké základne. To neviem, ale viem, okolo čoho by som chcel mať omotaný ten tvoj národne cítiaci jazyk a viem tiež, že tá umývačka riadu unesie váhu nás oboch. S tvojím dovolením, madam, samozrejme.

 

Spod tvojej príliš krátkej sukne, len o niečo málo širšej než dámsky opasok, vyletí dokonalá noha. Jedným skokom si pri kuchynskej linke. Postavíš sa na špičky. Načiahneš sa po biely čaj. Naschvál som ho vyložil o policu vyššie. Tvoj tank top sa vyhrnie. Odhalí ti Venušine jamky a nové tetovanie. Golfový driver v plameňoch. Hrnček guns and coffee, ktorý zvieram v rukách, skoro rozdrvím. Spýtaš sa ma, len tak mimochodom, či stále mám ten fantastický chren s jablkami. Mám. Minuloročný. Svojimi mužnými rukami som ho vykopal a naložil. Mám k nemu aj jednu veľkolepú klobásu. To už by si hádam aj mohla vedieť.

 

Mlčky ma sleduješ zelenými očami Bondovho dievčaťa. Pestovaný smaragdový trávnik okolo rodinnej vily suseda od vedľa, na ktorý si ako malý chlapec mal zakázané vstúpiť. Si niečo, na čo sa môžu iní len pozerať, nikdy nie sa dotknúť. Poryv vetra. Buchnutie dverami. Necháš ma tu sedieť vo wrangleroch, ktoré sú mi zrazu príliš tesné, samého, spoločnosť mi robí iba mojich päť prstov.

 

Vrátim sa do kancelárie naštvaný ako Eric Bana v Mníchove. Na stole ma čaká malý balíček previazaný zelenou stužkou. Zo šuplíka vytiahnem bavlnené rukavice. Odkedy po nášho CFO prišli chlapci z PZ SR, dávam si záležať na otváraní podobných balíčkov. Na chvíľu si balíček poťažkám v dlani, potom ho netrpezlivo rozbalím. Diamondhead mieridlá. Presné také som chcel. Tajný Santa je boží! A trochu lživý, záštivý a s mokrými snami o vystúpení z NATO a EÚ. Napriek tomu sa nám naše kruhy často pretínajú ako veľký, opitý Vennov diagram. Pod mieridlami je ručne písaný odkaz: „Čo tak ich vyskúšať tento víkend? Ty môj lovec.“ Dohodneme si stretko natajňáša ako Kvietik zo skupiny Slavia Capital s Dankom v hoteli Albrecht. Počkáš si na mňa v poľných serpentínach na pol ceste k strelnici. Aké rafinované. Ako keď vybehnem ráno na postriežku do revíru, kam sa chodí zver pásť. Pripomenie mi to tú scénu z The Good, the Bad and the Ugly, v ktorej Tuco sleduje Blondieho, nájde ohnisko a v ňom doutnajúci ohorok z cigary. Zodvihne ju. Potiahne z nej. Uškrnie sa a oči mu vystrelia k horizontu, pretože vie, že je blízko. Ten film mal toľko testosterónu, že kým by si ho dopozerala, narástli by ti fúzy.

 

Bez slova na mňa pozeráš ako Bödor a Haščák na Kočnera, keď ho kukláči viedli do pojednávanej miestnosti. Pritiahnem si ťa držiac ťa za tvoj útly pás. Začnem ťa bozkávať. Zobnem si z teba ako si Peťo Pellegrini zobol z pozemkov okolo OC Europa. Na pár sekúnd mi vrátiš bozk, potom ho prerušíš. Schmatneš ma za opasok. Ťaháš ma smerom k otvoreným dverám auta. „Chceš ju nastreliť...?,“ zamumleš. Pevne ma stlačíš. Zrak mi padne na tvoje stehná zvýraznené v hnedých elastických nohaviciach - a tú medzeru medzi nimi hneď pod zadkom. "Krása pochádza z vášho vnútra a zo sebavedomia," pffft, jasné. Odomkne sa nejaký pojebaný zámok. Naštartuje reakcia. Staroveký inštinkt. Stojím v pozore. Nadvihnem si ťa za boky. Stiahnem ti nohavice. Si na kolenách, a s nimi tvoj holý zadok vo vzduchu. Priložím dlane vysoko na tvoje stehná tak, že moje palce spočívajú na ich vnútornej strane, veľmi blízko tvojich babydoll g-string. Odľahlo mi. Nebudem ti klamať. Už som sa začínal báť, že na mňa bude čučať Mickey Mouse. Len tú šnúrku odsuniem. Si tak vlhká, že v tebe potopím hneď naraz dva prsty. Nezastonáš, len niečo nezrozumiteľné a potešené zašeptáš. Nasleduje nadšené mrmlanie, "Vŕtaj! Bejby, vŕtaj!" Nízkym tónom mi prikážeš, aby som neprestával. Natiahneš svoju ruku do zadu a pritlačíš ju na moju. Pohybuješ bokmi podľa rytmu mojich prstov, ktoré do teba neľútostne vrážajú. Odtrhnem sa od teba bez varovania. Si sklamaná. Ale netrvá to dlho. Počuješ ako si rozopnem nohavice. Nedočkavá, zdvihneš boky ešte vyššie. Obtriem sa okolo tvojich odhalených zamokrených pier. Rád lovím v mokradi, už som ti vravel? Škádliš ma. Skúšaš moju trpezlivosť. Nechávaš ma preniknúť len veľmi plytko. Nedbanlivo. Povedal by som, že skoro lajdácky. Zovrieš ma vo svojom vlhkom teple, pohneš zadkom a pustíš. Zopakuješ to trikrát. Všimnem si, že vduch v interiéri tvojho auta vonia ako pred búrkou. Zaborím ruky do tvojej panvy. Dnes nejako moc pyskuješ. Jedným prirazením utopím v tebe celú svoju dĺžku.  

 

Počiatočný nástrel ťa prinúti horizontálne vyskočiť. Otočíš hlavu na stranu tak, aby si mohla vidieť ako v tebe miznem centimeter po centimetri v spätnom zrkadle. Tesne sa k tebe primknem. Pootváram ťa dokorán. Tvrdo. Hrubo. Surovo. Cítim ako mäkneš. Občas zatvoríš oči, keď ti to začne byť príliš intenzívne. V autorádiu dohráva Love To Love You Baby. Umožní mi to počuť nielen tvoje vzdychanie a mäkké povzbudivé slová, ale aj zvlhnuté búšenie, keď prirazíš proti mne. S posledným vokálom strácajúcim sa v soulovej spálni stuhneš. Držím ťa vysoko a stabilne. Cítim, ako celým tvojím telom prechádzajú silné vzrušené záchvevy. Niekde v Thajsku to práve spôsobilo zosun pôdy. Kým to svoje potešenie stále vykrikuješ vo vlnách spolu s výdychmi, obrátim ťa. Vydáš jeden ďalší hlasitý povzdych a so zavretými očami zakloníš hlavu ako pri modlitbe. Vezmeš ma do úst. Je to ako prvých 60 sekúnd po tom, čo šňupeš kokaín, ktorý ti dal tvoj najlepší kamoš. Strácam sa ako kontrolóri verejného obstarávania, keď dostali do paprče podklady k súťaži firmy SkyToll na systém palivových kariet. Opatrne a jemne si hladíš svoje prsia. V momente mám toho dosť na repopuláciu celej planéty. Rýchlo sa odtiahneš. Otvoríš oči len preto, aby si videla svoje okuliare zakalené silným prúdom rýchlej lásky semä. Je to ako streľba na hlinené holuby. V mojom živote nikdy nebude taký divoký pohľad, som si istý. Pohľad na tvoju krásne opálenú ruku na mojom Texas Medium Krisovi. Pohľad na tvoj snubný prsteň na tvojej krásne opálenej ruke na mojom Texas Medium Krisovi.

 

Zvuk škrípajúcich brzdných kotúčov. Keď som ten prsteň zbadal, krv sa mi odliala do kolien, ten pocit ma udrel ako pohľad na vraha policajtov v súdnej sieni. Cez rozmazané svoje potomstvo na sklách tvojich okuliarov vidím ako rýchlo sa ti pohybujú mihalnice zľava doprava. Ubezpečuješ ma, že prsteň je od mamy. Ha, je v tom asi toľko pravdy ako v referenciách firmy PAYWELL. Odmietnem ťa, ako keď Jano Počiatek odmietol, že by sa na Jakabovičovej jachte v roku 2008 bavili o zmene centrálnej parity slovenskej koruny.

 

Ráno v kancelárii je pochmúrne a bezútešné ako Kyjovský prales v zime. Nutne potrebujem dávku serotonínu. Začnem upratovať svoj stôl. Medzi produktovými plagátmi nájdem obálku s dvomi vydaniami Zem a vek, nálepku zelených kotliet a nejaké kľúčenky. Hodím ten bordel od teba do koša. Začína mi byť trápne a tak trochu zle od žalúdka. Spomeniem si na rukopis na odkaze pod mieridlami. Pomaly mi dopne, že vlastne ani nebol tvoj. V hlave mi skrsne myšlienka, ktorá mi nedá byť.