Moja milá kolegyňa z Petržalky. Obdivovateľka Kotlebu ešte v časoch, keď sa mu o rozvode s Frederikou ani nesnívalo. Vieš, že za to, že môžeš hovoriť o cigánskych asociálnych parazitoch po slovensky, vďačíš Francúzovi? Pplk. Jean Pierre Brau spolu so Strážami Slobody a Českými sokolmi za jednej bezmesačnej augustovej noci v 1919 prekročil Dunaj cez Starý Most a bez jediného výstrelu zneškodnili maďarskú posádku v Petržalke.
That being said. Chcem z teba vyšukať všetok ten krajne pravicový nacionalizmus. Nemôžem si pomôcť.
Vkročíš do kancelárie v tom priliehavom tričku, ktoré je proklatě krátke a odhaľuje ti piercing v pupku. Dohryziem si spodnú peru, kým sa ti dohompáľa zlatá reťaz na tvojom otvorenom dekolte. Chcem ti doňho zaboriť tvár a nadýchnuť sa ťa.
Nosíš na tej reťazi malý zlatý slovenský dvojkríž. Subtílne ti padá medzi tvoje zopárkrát poškvrnené, ale stále pevné prsia. Nenosíš podprsenku. Rovno mi môžeš povedať, "Tu ma máš, nakompletku. Ideme k tebe alebo ku mne?" Zakaždým myslím na to, ako sa ti prihovorím. Nie, nie ako človek človeku. Ako muž. Tu. Teraz. Na mojom stole. S tvojím dovolením, madam, samozrejme.
Chcem ti strhnúť nohavičky a jazykom ti vypísať svoje meno do klitorisu, až pustíš šťavu ako broskyňa v plnej zrelosti. Chcem ťa počuť stonať tak nahlas a tak silno, že nebudeš schopná formulovať koheretné slová. Nieto ešte citovať Uhríka, že EÚ vydáva milióny eur na propagandu o imigrantoch. Zakaždým, keď máš na perách "Je to očividné. Imigranti sa nikdy neintegrujú. Choď sa pozrieť do Francúzska", chcem ti to Francúzsko ukázať z posedu v Château de Laplanque. Tvoje vlasy spletené do vrkoča a omotané okolo môjho ľavého zápästia. Zatiaľ čo moja pravačka hrá vrní, vrní kolovrátek s tvojimi dolnými partiami. Tebe sa z hrdla derie výkrik, akoby si ponad hlavu dvíhala 1972 Buick Riviera. Odplašíš mi všetky daniele. Tak za toto ťa musím potrestať. Znovu.
Keď hašterivým hlasom argumentuješ, že Fico nie je žiadny protofašista, len s Miňom - áno, takto familiárne ho oslovuješ, nahlas hovoria to, čo si myslí celý národ, myslím na to, ako je moje veľkolepé mužstvo obopäté tvojimi ultrapravicovými ústami a moji malí ľudia ťa šteklia v krku. Mám chuť s tebou vyrobiť ďalšieho úspešného manažéra podniku, vizionára, vynálezcu, nového Howarda Hughesa.
Chcem zo svojho stola zhodiť všetky produktové plagáty a jazdiť ťa tempom, akým Josef Bartoš vyhral Veľkú pardubickú v 2008. Zostaneme takto, až kým tlmiče prestanú byť zakázaným doplnkom zbrane. Až sa naplnia prognózy Morgan Stanley a akcie Tesly prepadnú na 10 USD a všetci sa budeme vyvážať na veľkých hranatých suv. Až EHCI pridelí zdravotnej starostlivosti 3. miesto v rámci EÚ. Priemerný dôchodok bude na úrovni 1498 CHF. Až Fico prizná účet za Afroditu a NAKA mu vykopne dvere v Bonaparte a poputuje za mreže aj so svojou celou merry band. Až si milovníci dobre prepečeného stejku a vegani sadnú spolu za jeden táborák a zaspievajú kumbaya. Až hodinová mzda žien a mužov na tej istej pozícii bude rovnaká a neplatené úlohy v spoločnosti budú rovnomerne rozdelené. Som predsa feminista. Až kým nepriznáš, že daňovo-odvodový balíček v 2013 bol bad move, keďže priemerné odvodové zaťaženie firiem stúplo o 2% v pomere k hrubým mzdám. Až kým v absolútnej rozkoši nevykríkneš, že ten dvojkríž vlastne patrí Štefanovi I.!
Ach. Prečo mi to robíš? Prečo? Vieš ty vlastne, čo robíš? Meníš ma. Psychologicky. Kognitívne. Behaviorálne. Znižuješ mi produktivitu práce. Zvyšuješ mi tep do takej miery až pociťujem prvotné príznaky infarktu.
Ráno prídeš do kancelárie. Sadneš si oproti mne. Tvoja puzdrová sukňa sa ti vyhrnie nad koleno a odhalí tetovanie v tvare malého srdiečka. Čierneho. Prekrížiš si nohy. Nedbáš na fibulárny nerv. Telefonuješ príšerne nahlas. Vysmrkáš si nos dvakrát do tej istej vreckovky. Na obed si vybalíš voňavú klobásu. Mlsne ju do seba natlačíš. Nepodelíš sa. Mastnými prstami potom browsuješ v telefóne. Povieš mi, že cez víkend má pršať a plynule prejdeš k tomu, ako poistením v nezamestnanosti nekvalifikovaní ľudia strácajú motiváciu si hľadať prácu.
Vieš, na čo myslím ja? Určite nie na to, či si Mazurek zaslúži vyššie odstupné. Myslím na to, či sú takto národne cítiace aj tvoje nohavičky. Ako by si asi vyzerala sediaca na mne. keď ti prstami začnem žmoliť tvrdé bradavky a postupne moje ruky začnú klesať k tvojmu podbrušku tak, ako by som si želal, aby klesalo daňové zaťaženie obyvateľstva. Čo by si mi povedala, keby si vedela, že si ťa predstavujem ako mi dávaš ten bočný povýšenecký "you´re beneath me" pohľad, zatiaľ, čo od zadu do teba prirážam. Silne. Mocne. Búrlivo. Počet bpm sa zvyšuje. Tvoj dvojkríž sa zbesilo hojdá sem a tam, a ty kričíš: Daj mi! Daj mi tú cigánsku pečienku!
Si politicky hypokritická. Sociálny konzervativizmus je sebecký a neudržateľný. Tvoja priľnavosť k zákonom, ktoré ľudia písali v čase, keď sa v uhorských župách zavádzal Tereziánsky urbár a stavovským snemom sa rozliehalo "ja nešťastná zemepán," je to, čo przní túto krajinu. A ja chcem sprzniť teba tak, že sa ti budú pri chôdzi triasť stehná a ty uznáš, že zlegálnenie registrovaných partnerstiev a civilných záväzkov neznamená, že tebe ubudnú práva. Buď moja Mária. Ja budem tvoj Róbert. Podporme spoluprácu v tíme. Uľahčme komunikáciu. Natiahni svoju útlu ručičku cez tú malú papundeklovú prepážku v našom open office a strč mi ju do nohavíc.
