V januári sa začala príprava na ďalšie kolo pretekov. Posilňovňa, kondičné tréningy… ale prd, vytvorila sa skupina cez messenger a tliachalo sa o možnom termíne, mieste konania a systéme navigácie (10% obsahu) a samozrejme o blbostiach (90% obsahu). To ešte nikto netušil, že nám Číňania, Američania, Ilumináti, Marťania pošlú koronu a Sebestredný Igor pomení naše plánovanie všeobecnou karanténou.
Strih.
Konečne nastal deň D. Preteky v okolí Štiavnice a Hontu. Štiavnicu som pár krát navštívil, o Honte neviem ani honto. Ráno skorý budíček a presun do Žarnovice. Na štarte je nás 30 posádok. K itineráru nemáme prístup až do štartu, ktorý je systémom LeMans, posádka beží k autu a vyráža na trať. Zmenil sa aj itinerár. Body s úlohami máme v obrázkových hádankách.
https://www.hornbach.sk/data/shop/D04/001/780/491/393/227/DV_8_5054883_01_4c_DE_20180712074653.jpg
Zdá sa vám náročné rozlúštiť morušu a kladivo ako Hodruša-Hámre? A čo keď máte na obrázkoch skalu, domček, vtáčika sýkorku a ovce. V mape hľadáte do zbláznenia obce s prívlastkom kamenné, vtáčik nie je sýkorka, ale brhlík a vo výsledku sú to kamenné obydlia Brhlovce. %!=%?, tam som nikdy nebol a ani o tom nepočul.
Nápovedí s ovcami je ale viac a po obrázku chlapíka v sutane a oviec prejdeme dediny Kráľovce, Bačovce, aby sme po nápovede od priateľa na telefóne zistili, že správne sú to Plášťovce. To už máme potrebu auto odstaviť na jediný salaš, ktorý sme videli, že už sme v cieli.
Rozlúštiť štôlňu a pomarančový džús ako Banskú Štiavnicu je brnkačka, aj keď ma zaskočí, že v itinerári je aj 1x obrázok pomarančového džúsu a 2x štôlňa, čo moje navigátorky identifikujú ako Štiavnické Bane. Boli súťažiaci, ktorí hľadali pomarančové plantáže v baniach. Nesmejem sa im, viď blbý plášť.
Ale naspäť k pretekom. Vyrazili sme svižne cez Žarnovicu, veď do Hodruše trafím poslepiačky. Áno trafím, ale v smere od dialnice, takže sa na pumpe otáčame, aby som to mal v správnom smere. V Hodruši začína prvé hľadanie úloh. Vchod do bane. Je ich tam mrte a sú rozťahané na kilometre, takže je dedina posiata našimi autami. Konečne nasleduje šoférska nirvána. Úzke, kľukaté cestičky okolo Banskej Štiavnice (mimochodom, Rado, do Počúvadla sa dostaneš aj cez centrum Banskej Štiavnice, ale čo ušetríš na vzdialenosti, to stratíš na čase a to sa ani nezastavíš v centre na kávu). V Štiavnických Baniach plníme úlohu, ktorá je až ku koncu itinerára. Zbytočne, okolo daného miesta prejdeme ešte trikrát. Z Počúvadla máme ísť na Hontianske Nemce, rodisko Mariana Labudu. No udialo sa niečo nevídané. Dojebabral som prácu s mapou a buzolou. Zastavil som na kopci, že si overím správnosť navigačných údajov a popritom sa vyčúram. Podľa kopcov a televíznych vysielačov som určil správny smer a vrátili sme sa do Banskej Štiavnice. Mal som si radšej ošťať topánky. Bol som hlboko presvedčený, že môj odhad a nasmerovanie je správne, ale som chlap a v tej chvíli by ma nepresvedčila ani Janka z navigačného systému, že sa mám otočiť, ak to bude možné. Moja drahá už vôbec nie. Zasraná ješitnosť.
Zmena poradia záujmových bodov a hľadanie správnych XXXoviec nás stálo priveľa času. Ono hľadanie kláštora v Bačovciach, kde kláštor nikdy nemali, je pomerne náročné. Našťastie nie sme jediní a stretávame aj rovnako bezradných súperov. Ďalší bod v poradí je železničná stanica, v obr.č.1 mapa Hontu a na obr.č.2 remeselník pracujúci s drevom. Nevieme ju nájsť podľa mapy, tak ideme súbežne s koľajami, po poľnej ceste. Utešujem sa, že získam pre nás nejaký čas proti malým športiakom. Nezískam, viedla tam aj normálna cesta.
Preto sme pokračovali skôr výletným tempom a poriadnym pozretím bodov, ktoré prechádzame. Spomínané kamenné obydlia boli úchvatné a neďaleko je pár ďalších zaujímavostí, aspoň podľa informačných tabúľ.
Na záver nás čakal ďalší prejazd Štiavnickými vrchmi cez Vyhne a Sklené Teplice až do cieľa v Repišti (po súťaži sme sa boli s mojou drahou pokochať Štiavnicou na kabriu. Nechápem, ako sme sa dostali do Vyhní na SUV. Ešte aj v kabriu ma chytala klaustrofóbia a niektoré miesta mi pripomínali jeden gif s vlakom a malým tunelom. Na vývoz baníckeho piva musia používať pivovod a nie kamiónovú dopravu). V Sklených Tepliciach si dávame v záhradnej reštaurácii kávu. Potichu hľadíme na seba. Sme unavení, príšerne unavení. V cieli nám namerali čas 8:15. Osem hodín. Do riti, to sme mohli byť na severe Chorvátska pri mori.
V cieli sa samozrejme rozoberal priebeh pretekov a konečné výsledky. Je zaujímavé sledovať túto rôznorodú zmes autíčkárov a autíčkariek. Debaty sa nevedú len o výkone motora, tuningu a znižovaní podvozkov. Od bloku motora sa dá dostať k záhradnému nábytku, od chladiacej zmesi k ideálnej dobe varenia cestovín.
Naše prvé miesto sme odovzdali ďalšej posádke. Ale budeme ho chcieť naspäť. Alebo aj nie, veď aj cesta je cieľ.
Ešte by som rád poďakoval Katke K. za pomoc s dekódovaním brhlíka, lebo Sýkorovce by sme asi hľadali doteraz.
