Novinári, politickí komentátori a najrôznejší blogeri často vyčítajú Slovensku jeho provinčnosť a zaostalosť. O Slovákoch sa vyjadrujú ako o nevzdelaných spiatočníkoch, ktorí sa radi vysmievajú tomu, čo už inde dávno považujú za normálne. Neostáva nám nič iné ako si priznať, že majú vo všetkom pravdu, a že ich popis presne vystihuje Slovensko a mentalitu Slovákov. Veď sa na to pozrime, zaostávame úplne vo všetkom: veda (nemáme ani jednu Nobelovu cenu), šport (pokiaľ viem, doteraz nemáme postavený Národný futbalový štadión), umenie (Kedy naposledy sa na Slovensku narodil nejaký celosvetovo známy umelec?).
A práve umeniu sa na tomto mieste budem venovať, pretože v tejto oblasti zaostávame zo všetkého najviac. Najnovšie trendy moderného umenia, k nám prenikajú veľmi pomaly a so značným časovým odstupom, ak vôbec preniknú. Preto by som sa týmto článkom pokúsil urobiť aspoň akú takú osvetu a predstavil vám jeden z najnovších prúdov súčasného umenia, ktorým je performance art.
Performance art je druh umenia, pri ktorom dielo predstavuje činnosť umelca alebo skupiny umelcov. Ak sa nejaký umelec obleje červenou farbou, posype vtáčím perím a priviaže sa na námestí o stĺp verejného osvetlenia, tak je to performance art, pričom umelecké dielo tvorí náš umelec obsypaný vtáčím perím. Jednoducho povedané, pri performance art ide o to, že umelec urobí sám zo seba umelecké dielo, napríklad takéto. Prepáčte, že tam chýba sľubované vtáčie perie, ale myslím, že to aj tak stojí za to.
Teraz, keď približne viete, čo je to performance art, vedeli by ste vymenovať aspoň jedného slovenského peformance artistu? Ja si nespomeniem ani jedného, ale zato som si spomenul na jedného českého a myslím si, že veľmi zručného vo svojej profesii. Volá sa Milan Kohout a tu je krátka ukážka z jeho vystúpenia (Upozornenie! Video nie je vhodné pre citlivejšie povahy, môže vyvolať silný pocit trápna a byť spúšťačom latentných psychických porúch!): odkaz. Potom, čo ste video po piatich sekundách s trápnym pocitom zatvorili, vám poviem, že sa to nezlepší a stále je to také isté. Ak by náhodou niekto nepochopil, o čo v tom vystúpení ide, pre istotu dodám, že by sa malo jednať o kritiku americkej imperialistickej politiky.
Pán Ing. BcA Milan Kohout cítil potrebu umelecky reflektovať aj takú tragickú udalosť, akou bol atentát na Bostonský maratón v roku 2013, pri ktorom zahynuli štyria ľudia vrátane jedného dieťaťa. Tu je video z jeho vystúpenia (Upozornenie! Video môže vyvolať pocit hnusu, žalúdočnú nevoľnosť a dokonca zvracanie. Nie je vhodné pre tých, ktorí by nezniesli pohľad na nahé nevyšportované mužské telo!): odkaz. Ten holý muž, ktorý pobehuje okolo Kohouta, je jeho študent a beží dozadu, lebo chce takto symbolicky vrátiť čas. Musím povedať, že nie je sám. Ani ja netúžim po ničom inom, len po tom, aby sa vrátil čas a toto video som nikdy nevidel. Podľa autorovho popisu pod videom týmto vystúpením chcel upozorniť na skutočnosť, že aj obete tejto tragickej udalosti niesli časť vlastnej zodpovednosti za samotný útok. Ak som to správne pochopil, Milan Kohout je presvedčený, že tento útok vyprovokovali Američania svojou agresívnou zahraničnou politikou, a teda ten osemročný chlapec, ktorý počas neho zahynul, si v konečnom dôsledku za to môže sám, keďže bol Američan.
Mnoho vystúpení Milana Kohouta je zameraných na ostrú kritiku USA a západnej civilizácie ako takej, avšak rozhodne nie je niekým, koho by bolo možné zaradiť medzi monotematických umelcov. Dôkazom je toto vynikajúce vystúpenie, kde mali diváci opäť možnosť vidieť Kohoutovho Kohouta. Ak ste si dobrovoľne pozreli aj toto tretie video, tak s vami vážne nie je niečo v poriadku a mali by ste vyhľadať pomoc psychiatra. Pre tých, ktorí sa múdro rozhodli nepozrieť si to, poviem, že Milan Kohout chcel týmto vystúpením povedať svetu, že zabíjanie ľudí v mene náboženstva nie je správne. Potom, čo som sa dozvedel túto šokujúcu novinku, som týždeň nemohol ani zaspať.
Môžete nesúhlasiť s tým, že by ste takéto vystúpenia mali považovať za umenie, môžete sa na tom smiať, môžete sa aj na hlavu postaviť, ale máte smolu, perfomance je umenie, pretože ako som mal možnosť dočítať sa na slovenskej Wikipédii: "Je to umenie lebo umelec povedal že je." Pričom sa tam dodáva, že performance je všeobecne uznávané umelecké hnutie. Preto sa na záver provokatívne pýtam, prečo je tak všeobecne uznávané umelecké hnutie, akým je performance art, na Slovensku tak málo rozvinuté? Prečo nedokážeme držať prst na pomyselnom tepe doby?
