Milý Igor,
úvodom tohto listu Ti chcem poďakovať za kus dobrej roboty, ktorú už rok sledujem v priamom prenose. Priznám sa, nečakal som, že ostanem rok doma a na spríjemnenie času a odohnanie nudy zostane sledovať politiku. Ale k veci.
To, čo som v minulom roku videl ma len utvrdilo v tom, že v tejto krajine „Dobre nebude“. Takto pred rokom som myslel, že konečne po vládach primitívnej kleptokracie sa niečo aj na Slovensku zmení k lepšiemu. Taká malá zmena v demokraciách Karpatského typu, kde v Poľsku sa už rozhádali s každým, kto nie je Poliak, v Maďarsku vládne polodiktátor tučnejúci z peňazí EÚ a v Čechách je naša light verzia rodáka Babiša a jeho firmo-strany Agrofert. Ako veľmi som sa mýlil.
Na začiatku to vyzeralo vcelku dobre. Aj nejaké plány na zlepšenia boli, ale potom ma zaujal Tvoj konfrontačný štýl. Reku, nikto nie je bez chyby, ale bohužiaľ keby to ostalo len pri nejakých sporadických výpadoch, poviem si, OK, komunikovať nevie. Neustála gradácia nadávok všetkým naokolo však presiahla nielen akúkoľvek mieru, ale k tomu sa pridala neskutočná neschopnosť čokoľvek poriadne urobiť. Je pravda, že impotencia sa zakrýva krikom, ale keď príde k veci sa už z toho väčšinou vykričať nedá. A k veci sme prišli rýchlo.
Jar a leto k nám boli milosrdné, ale prišla jeseň. Miesto toho, aby sme sa pripravili, riešili sa potraty, nevestičky a iné debility. Po absolútne nezvládnutom riadení pandémie, kde ti stafáž robil chudák Marek a vymýšľaní totálnych sprostostí ako plošné antigénové testovanie už každému príčetnejšiemu občanovi muselo dôjsť, že tu niečo nesedí. Odborníci kričali, že takto nie, ale Ty si sa nechal viesť... vlastne čím? Egom? Urazenou ješitnosťou? Božskou prozreteľnosťou? Pocitom vlastnej výnimočnosti? Alebo si len čakal na zázrak?
Aby ľudia nevychladli, prskal si na všetky strany, ako Ty to myslíš dobre (Ápropos, poznáš nejakého politika, ktorý hovorí, že to nemyslí dobre?), že Ti to všetci kazia (To ako vážne?), že pandémiu riadiš/neriadiš Ty podľa aktuálnej situácie (Marek vyzeral stratený už na štarte) a vlastne všetci sme debili, len Ty si jediný spravodlivý.
Predpokladám, že nie si šachista, pretože Tvoje prvoplánové akcie, kde po prvom kroku nasleduje... uvidíme, by Ti v šachu asi nevyšli. Viem, že si prekvapený, ako to celé dopadlo, ale môže Ťa tešiť, že si si vychoval nového Blahu, stal si sa v očiach pár Tvojich ľudí martýrom a Tvoji chlapci a dievčatá v parlamente vedia, že toto je ich posledné obdobie a budú na Teba v dobrom spomínať.
Čerešničkou na torte bol Tvoj spravodlivý boj so zlým Sulíkom. Možno si si myslel, že vyzeráš ako svätý Juraj v blyštiacom brnení, ktorý bojuje so zlým drakom. Musím Ti povedať, nevyzeral si. Vyzeralo to ako výkriky blázna, ktorý kričí na vráta od stodoly. A tak to bohužiaľ je.
Ľudia tu hľadajú spasiteľa, ale politik nie je spasiteľ. Mal by to byť človek, ktorý vie, čo má robiť, mal by mať plán na zmeny, ktoré chce presadiť. Bohužiaľ tí, ktorí niečo také mali, dali demisiu. Tento chaos si nezaslúžil nikto. Nekradnúť nestačí, treba aj aj niečo vedieť. A nechcem sa tým nikoho dotknúť, ale to, že to myslím s atómovou elektrárňou dobre, neznamená, že by som bol v nej dobrý riaditeľ, keď vôbec netuším, ako funguje.
Keďže Tvoj hlavný plán je boj s korupciou, tak by si nám mohol vysvetliť čo sa vlastne deje s dlhopismi Arca. Inak super, nechal si polícii a prokuratúre voľnú ruku. Ďakujeme. Ale toto je zásluha? To ako by si nemusel?
Po roku sme všetci unavení, je nám zo všetkého zle a Ty tu hráš urazené decko. Nechcem návrat mafie, ale chcem, aby tu vládol niekto normálny bez poruchy emočného spektra, za ktorého sa nemusíme hanbiť. Je to tak veľa?
Nemusíš smútiť, rok Tvojej práce sa zapíše zlatým písmom do análov politológie hneď v niekoľkých kapitolách.
Ako pracovať so sociálnymi sieťami (kapitola o tom, že účet musí byť spravovaný profesionálmi a nie impulzívnym infantilným politikom).
Ako nerobiť trojhodinové tlačové vyhlásenia (pretože ak má niekto láliu, nie je to ideálne).
Ako si neznepriateliť koaličných partnerov (kapitola o riadení koalície).
Ako je dôležité počúvať odborníkov (kapitola o bohorovnosti a chybnom presvedčení politika o vlastnej genialite, hlavne pre afrických diktátorov, ktorí sa môžu vyvarovať ešte väčších problémov).
Ako neprísť v priebehu roka o väčšinu preferencií (kapitola o politickom marketingu založenom aj na nekonfliktných správach).
A nespočetné množstvo zmienok v iných kapitolách.
A to bude všetko. Ak Ti niekto ešte niekedy vytvorí chránenú dielňu, tak si ju váž. Takýchto prípadov už nebude veľa.
