Polárne kurvičky. Mrazuvzdorná chamraď, ktorú môžete stretnúť najmä na diskotékach. Ich spoločným poznávacím znakom je desaťcentimetrová minisukňa, tielko a čižmy s kožušinou (aby nenachladli). Väčšinou ich je možné vidieť pri vchode, kde sa trasú s cigaretou medzi prstami a čakajú, kým prestanú vyberať vstupné. Na tvári musia mať aspoň dve vrstvy 'prirodzenej krásy', veková hranica je diskutabilná - nájdu sa aj vyspelejšie jedince, no prevažuje plus mínus pätnásť rokov (mama, hádam si nemám dávať na disku bundu?), tie rozumnejšie/staršie cez seba aspoň prehodia ľahký kabát. Nuž, pre krásu sa trpí.
Práve k hlúčiku takýchto pofidérnych stvorení ma zavolal kamarát, s ktorým som bol vtedy vonku. Volal sa Martin, ale aby sa nenasral, volajme ho Peter.
Bolo ich tam päť a spĺňali všetky tri podmienky, ktoré som pred chvíľou spomenul. Triasli sa pri schodoch v dymovej clone a všetky mali obuté tmavé čižmy, kompletne zadrbané od blata a čľapkanice. Cerili zuby, či už od zimy alebo predstieraného úsmevu, no vrcholne nepresvedčivo.
Nechápte ma zle - ja osobne som veľkým fanúšikom tohto trendu. My chlapi sa počas zimy musíme zmieriť s tým, že bujné a odvážne výstrihy, rovnako ako lastovičky, zmiznú, a objavia sa až na jar. No nepoteš sa potom na konci decembra, keď je síce teplota pekných pár stupňov pod nulou, ale vďaka polárnym kurvičkám sa cítiš skoro ako na Maledivách.
Ako hovorieval môj sused - Amerika holé cecky.
Martin, ktorého tu volám Peter, túto skupinku už nejaký čas nenápadko opíjal fľašou neoznačenej vodky (pretože ako sa hovorí, polárnu kurvičku rožkom neopiješ) a tlačil im do hlavy rozumy. Vzal si ma bokom a vytasil obálku plnú peňazí, ktorú dnes zinkasoval za svoje auto.
"Poznáš rychlý prachy?" pýta sa ma.
Kto nepozná rychlý prachy, right? Pre istotu som to zahral na debila, či to je nejaká súťaž. Niekde vnútri som tušil, že mi to nezožerie.
"Vieš komu hovor."
Nezožral.
Vysvetlil mi, že tá v modrom tričku je Monika a že s ňou má nejakú spoločnú minulosť (pre nechápavých - správali spolu). Vraj je s ňou dohodnutý a bude robiť volavku.
Ja mám len hrať a tváriť sa ako bude treba. Pokrčil som plecami, zvedavosť už bola podporená alkoholom a predsa len, čo už by sa len mohlo stať?
Netrvalo dlho a polárkam sa z alkoholového opojenia ligotali oči ako nejaké nové súhvezdie. Peter do nich bohapusto nalieval, žmurk sem, žmurk tam, nenápadné dotyky (respektíve obchytkávačky), až sa dievčatám začali pliesť jazyky. To bol pre Petra signál, aby vytiahol natrieskanú obálku. Bolo v nej štrnásť tisíc v stoeurovkách.
Sto eur tej, ktorá ukáže kozy, tu a teraz.
Okej, tak dve stovky, dodal keď videl, že si myslia, že je to vtip. Nejsme žiadne kurvy, ne-e.
Monika zdvihla tričko a vypadli spod neho pekné guľaté dvojky. Za dve stovky? Fuck it!
Mali ste vidieť tie pohľady! Na nezaplatenie, len čo je pravda. Monika s nimi párkrát zatriasla, potom stiahla tričko a rozosmiala sa. Peter jej podal dve stovky. Ostatné polárky sa smiali, no bolo vidieť, že spozorneli. Pohľadmi nenápadne uhýbali k Petrovej obálke.
Ani jedna z nich nemala viac než dvadsať rokov. Keby niekto ponúkol dve stovky mne, tie kozy by som mu tiež bez okolkov ukázal. Akurát o to ešte nikto nemal záujem. Och, krutý svet...
Pomedzi smiech si začali šepkať. Nízka blondína s prehnaným mejkapom si zahryzla do spodnej pery a prižmúrila oči. Pokušenie bolo pre ňu priveľké. Za dve stovky to spravím aj ja! Ani to nedopovedala a vo vzduchu sa hompáľal ďalší pár pekných, pevných mladých pŕs.
Hneď na to stiahla tričko dole a skryla si červenú tvár do dlaní.
"Nooo tak to pozor, ja už som kozy videl. Vravel som, že zaplatím a zaplatil som. Ale díky, máš ich skvelé, radosť pozerať!"
Na to sa dievča zapýrilo ešte viac, teda ak to ešte vôbec bolo možné. Takýto podraz nečakala.
"Ak by si si ale chcela zarobiť", pokračoval Peter, "dám ti tisícku, ak so mnou pôjdeš za roh a vrátim sa s tvojím spodným prádlom. Alebo vieš čo? Dám ti dve tisícky. Nech je to zaujímavé. Čo ty na to?"
Vzrušený šepot, vau, dvetisíc eur?! Blondína, podľa jej výrazu, očividne zvádzala vnútorný boj. Tvar sa jej krútila a v grimasách sa miesilo pobúrenie aj vzrušenie.
Hovorte si kurva nekurva, no je to kopa peňazí. A okrem toho, ktorá kurva dostane také prachy?
"Čo si o mne myslíš?" precedila konečne blondína cez zaťaté zuby.
"Len to najhoršie, samozrejme. A vieš čo? Nech ma jebne. Za tri tisícky ti dovolím vyfajčiť tuto môjho kamaráta."
Akože mňa. Teda ďakujem pekne, že si ma takto zapojil.
"Ja tu mám chalana, vieš? Strč si svoje peniaze do riti" preglgla. "Všetko nie je len o peniazoch."
"Ale veď ja nie som žiarlivý!" zakričal na ňu, ale to už sa predierala početnou skupinkou poláriek pár metrov od nás.
Jasné, že všetko je o peniazoch. Kto povie, že nie, ten ich má dosť.
O pár minút sa dorútila aj s vyholeným typom, o dobrú hlavu vyšším odo mňa, ukazovala na nás prstom a niečo mu oduševnene vykladala.
"Ktorý mi to chce vyjebať babu, boha? Ktorý?!"
Ticho.
"Sorry kámo, ale nevieme, kto ti chce vyjebať babu."
"Prišla za mnou, že jej tu nejaký hajzel dáva ponuky!"
"Aha, tak to som bol ja. Ponúkal som jej dvetisíc, ak vyfajčí tuto kamaráta. Pred chvíľou nám ukazovala kozy, tak som chcel, nech z toho aspoň niečo má."
Holohlavý zvraštil obočie. Chvíľu alebo dve túto novú informáciu spracúval. Šklbalo mu v tvári, akoby sa mu zasekol nejaký prevod v jeho malom mozočku. Otočil sa na uplakanú blondínu.
"Aňa, to ozaj?"
Tá iba so slzami v očiach prikývla. Schmatol ju za ruku a (nie až tak) potichu na ňu nahučal:
"Si ty normálna? Vieš koľko to je peňazí? Veď vieš, že mám pokazené auto, jebe ti? Len choď pekne za ním, veď fajčiť vieš celkom dobre, tak nerob scény."
Na to sa ozval Peter: "Mrzí ma to, ale bola to jednorázová ponuka."
To už sa holohlavec čapol po čele.
"Anča, boha, ty si sprostá..."
No a tak.
Vrabec zostal na streche, peniaze v obálke, kozy opäť pod tričkom a Anča opäť single.
