Znepokojujú Vás všetky tie drbnuté „motivačné citáty“? Lezie Vám na nervy 90% Vašich priateľov na fejsbúkoch? Chytá Vás pri slove „vesmír“ dáviaci reflex? Napchali by ste najradšej slepý optimizmus všetkých natvrdlých premotivovancov do knihy Janka Dubničku a spálili ju aj s jeho nádejami na lepší život? Ak by ste radšej počúvali Mindžovej song z produkcie p. Jaroša, ako konfrontovali niekoho, kto Vám drbe do hlavy energie, čakry, vesmír a pozitívne vibrácie, tak povedzte spolu so mnou NIE optimizmu!

 

Život nie je vždy úplne košér, pretože jednoducho „hovno bejvá“ (Forrest Gump, 1994). Zlé veci sa stávajú dobrým ľuďom, nie každý deň je nádherný a nie každá vec, na ktorú si spomenieme, ovplyvní náš život. Nie, The Secret nie je biblia 21. storočia - pozrite, čo so svetom spravila tá pôvodná...

Život je momentálne skôr plný slepej naivity a sebaklamov v podobe presviedčania samého seba o tom, aké je všetko cool, aj keď je to proste na kokot. Ďalej sú tu všakovaké podobné vychytávky, ktoré majú tú zdegenerovanejšiu vrstvu našej populácie odpútať od toho, že svet vyžaduje činy a prácu, nie snívanie.

 

Tým nechcem povedať, že netreba snívať. Jasné, že treba, pretože život je boj a ako som už písal, je často na kokot. Nepresviedčajte sa však slepo o tom, že sa Vám Vaše túžby naplnia tak, ako sa Vás o tom snažia presvedčiť pochybní ľudia skrze čísla ich predávanosti, či v ešte horšom prípade lajkoch na tajmlajne. A to hovorím o tých zbehlejších. Pretože nový level nášho storočia je na takej hlúpej úrovni, že ľudia, ktorí tieto veci čítali, začali v slepej viere písať blogy, robiť si weby, či dokonca SPRAVODAJSKÉ STRÁNKY. A to čisto z vlastného presvedčenia o pravdivosti týchto drbnutých peniaze-zarábajúcich akože-motivačných bludov, ktoré tu boli ako prvé. Ale späť k téme, áno, snívajte, pretože život je hajzel a mnohým z nás už nič iné ani neostáva.

 

„Áno, som zakomplexovaný chudák zavretý v pivnici bez života a všetkým všetko závidím a nie, nič som nikdy nenapísal a nepredal /cry. Milujem bratislavské kaviarne a USA!“

 

Áno, aj váš detský slepý optimizmus, z ktorého sa chce nám obyčajným ľuďom tak na tretinky grcať, plakať a občas smiať, má tiež svoje normy. Škoda, že ste ich prepískli po prvých 20 stránkach tej múdrej knižky od vášho podobne stroskotaného kamaráta z detstva, ktorého jebnuté reči už nikto iný s aspoň trojciferným IQ nemohol počúvať. Koho chcete prosím vás učiť, ako žiť svoje životy vo svojom blogu, ktorý píšete zavretí v garáži, lebo ani doma vás už nechcú počúvať (dokonca ani vidieť, lebo podporu vám štát prestal vyplácať už niekoľko mesiacov/rokov dozadu). Neklamte sa. Nepresviedčajte slepo svoje stroskotané ja, ktorým sa tak hrozne moc egomaniacky pýšite. Robte kurva niečo užitočné, pretože nie, keď si vo svojej vytupenej hlavičke predstavíte, že Vám príde zajtra na účet 100 000 EUR, tak vám ich vesmír proste nepošle na Vaše inak mínusové pozitívne bankové konto rovnako ako Jarošovi neprinesie nadanie robiť kvalitnú produkciu. This shit ain't happening!

Veríte svojim nápadom? Pohoda, aj ja mám svoje idey a plány. Ale pokiaľ ich neodobria aspoň dvaja z troch mojich priateľov s „common sensom“, tak to asi bude zlé. Nie? Nie? Tak máte problém väčší ako Kanyeho sebavedomie a sebavedomie väčšie ak „booty“ tej jeho nechutnej mrochty. A predsa sú tu ľudia, ktorých jeblé blogy Vás presviedčajú o tom, že no matter what musíte veriť svojim víziám. Nezachránilo by vás ani to povestné tretie oko, ktorým by sa celá táto premotivovaná energická sektárska tlupa mala viditeľne prezentovať, aby sme ich vedeli oddeliť od ľudí, s ktorými sa oplatí začať konverzovať.


A som rozhorčený, tak končím. A napíšeme si nabudúce o čakrách, energiách a iných hlúpostiach, ktoré svetom kolujú desiatky rokov a tiež sa kurva furt musia rodiť ľudia, čo to šíria... Potrebujeme nový mor. Urýchlene.