V prvom rade prosím poctivé útulky so zvieratami, aby toto brali s nadhľadom, a ešte lepšie, aby ukameňovali tých, ktorí im robia zlé meno.
No a toť moja skúsenosť...
S frajerom sme sa po dlhých peripetiách či decko (môj nápad) alebo psa (jeho nápad) dohodli, že budeme mať psa. Ha! A že žena má vždy pravdu! Tak jednu peknú sobotu, ležiac na gauči, sme začali prehrabávať fejsbook. Plná stena zasratá šteniatkami od výmyslu sveta, tento potrebuje pomôcť, henten potrebuje pomôcť. Ale tento je, aha, aký malilinký (opäť ja), ale, aha, tento je už dospelý, neoští nám celý byt (opäť on – a zas mal pravdu!) a takto sa to vlieklo asi hodinu. Nakoniec sme sa zhodli na niečom hnedom, okatom a nádhernom. Nabudení a nadšení tou chvíľou sme hneď napísali (!), lebo tel.číslo ani za boha tam nedajú, do toho spolku satanov. No a tu začala mailová prestrelka. Veľmi „ochotná“ pani na druhej strane píše: „no a ktoré to vlastne chcete?“, odpovedali sme. Ďalší mail: „ no tak tu máte kvadrilión otázok, ktoré MUSÍTE všetky povinne vyplniť!“ Bola by som však mrcha, keby som nepovedala, že tieto otázky majú logiku (napr. skúsenosti so psami, či mám deti, či bude pes vnútri, a pod.). Hm, vyzerá to byť asi seriózny spolok, keď chcú takto všetko dopodrobna vedieť. Nikdy nesúď spolok podľa počtu otázok! Trpezlivo, už len ja, frajer chytil záchvat v polovici milióntej otázky, som vyplnila všetky odpovede sťa najlepší a najuznávanejší chovateľ a milovník všetkých psov a poslala späť. A NIČ! Tak píšem ďalší mail s otázkami, aký bude ďalší postup, prosím, úctivý služobníček, poklonkujem, a ďalší a ďalší.. a HOVNO! Furt nič! Jebla som notebook a zabudla na to.
Dva dni nato niekto pridal MÔJHO psa na fejsbook, že chúďatko, že pomôžte mu nájsť pekný domov v teple! Navrela mi žila na krku, aké som chytila nervy! Tak píšem tomuto friend a on že je to stále aktuálne, nikoho mu nemôžu zohnať (čo dpč??!!!).
Na základe tohto láskyplného prístupu onoho spolku som sa pustila do pátrania, prečo robia ignoranti v útulkoch. 80 % sú to dobrovoľníci, ktorí majú iné zamestnania, a že musím chápať, že majú aj vlastné životy (?ostatní vlastné životy nemajú?). Keďže je to dobrovoľnícka práca, nedostávajú za to výplatu a tak sa k tomu častokrát stavajú. Milí dobrovoľníci, prosím, nepracujte v útulkoch, choďte radšej do Afriky kŕmiť černoščatá, tam netreba odpovedať na emaily. No a, samozrejme, aj veterinári si prídu na svoje! Vedeli ste, že keď si osvojíte psa (napr. do dočasnej opatery), môžete chodiť len k jednému veterinárovi, ktorý je nimi zazmluvnený? Nevadí, že dáte tam a späť 50 kilákov! Nie, nemôžete doniesť bloček od iného veterinára. A vedeli ste, že keď adoptujete psa, musíte ho dať najneskôr do roka sterilizovať? Nehovorím, že psy sú ľudia a majú tie isté práva, ale prečo by mi mal niekto prikazovať, nech si dám už svojho psa sterilizovať?
Výsledok? Môj pes trpezlivo obieha fejsbooky – pozdravím sa mu s pravidelnosťou minimálne raz do dňa, už ani nikomu nepíšem, som totálne otrávená a znechutená.
A oznam pre všetkých: chcete psa? kúpte si ho!
