Možno si spomínate, že v prvom dieli sa princezná Zlatovláska rozhodla ignorovať problémy, zavinené pomäteným picmochom Ferkom, a spôsobila tak megagalaktický průser, administratívny Černobyľ.

 

Následne Hlúpy Jano navštívil Vyššie Postavené Zviera a Ešte Vyššie Postavené Zviera

a otvoril si ústa. Keď sa nič nepohlo, napísal Veľmi Vysokému Zvieraťu, pohybujúcemu sa v okolí jagavého trónu – v skutočnosti to bola Chobotnica s červeným motýlikom, ktorej chápadlá mali pod kontrolou celý sektor.

Pozvala ho na schôdzku, ale ešte pred stretnutím navštívil Hlúpy Jano dve sudičky, ktoré mu vyľakane riekli: ,,Tu nič nezmôžeš. Zajtra nebude potrestaná Zlatovláska, ale ty. Ak nechceš byť pomletý do fašírky, zahaľ svoje telo do sivého hávu kajúcnikov a na kolenách sa odplaz pobozkať chápadlo Červenej Chobotnice. Prosíme ťa, urob tak čo najskôr, inak ťa o tri dni budú servírovať v miestnej jedálni.“

A tak si smutný Hlúpy Jano na druhý deň prelepil ústa leukoplastom, natiahol rúcho s kapucňou a vybral sa so sudičkami hore...

Potom si svoju frustráciu vylial na Dailymale (ďakuje všetkým za povzbudzujúce slová!)... .a s heslom „No pasarán!“ prešiel do ilegality.

●

Po návrate z letnej dovolenky bol Hlúpy Jano za to, že kritizoval Zlatovlásku, s okamžitou platnosťou odvelený do vyhnanstva, čistiť záchody v miestnej polepšovni.

Len čo si preniesol veci na nové pôsobisko, ihneď sa vybral do hniezda konkurenčných Modrých chobotníc. Navliekol maskáče, natrel tvár blatom a preplazil sa tajným tunelom, aby ho nik nezazrel a nezostrelil. Samozrejme, priamo k hlavonožcom, posedávajúcim na mäkkých kresielkach a popíjajúcim šampanské, sa nedostal, iba k ich picmochom.

Tí za siedmimi stenami a siedmimi kanceláriami šepli Hlúpemu Janovi, že o Zlatovláskinej povestnej nespôsobilosti vie každý,  aj im spôsobila veľa problémov a najradšej by ju s rozbehom kopli do prdele. Lenže Červené a Modré chobotnice majú medzi sebou neoficiálny pakt o vzájomnom neútočení a s tým obyčajní picmochovia nič nezmôžu. Sorry jako. A navyše Hlúpemu Janovi prezradili, že Ešte Vyššie Postavené Zviera sa tiež k funkcii dostalo roznožkou, je rovnako tupohlavé ako Zlatovláska, no keďže v súčasnosti obcuje s Červenou chobotnicou, aj ono má svoju pozíciu istú.

I poplakali si spolu všetci picmochovia, a potom sa Jano odplazil tunelom nazad, zatiaľ čo mu ostatní smutne mávali šatôčkami... 

●

Následne sa Hlúpy Jano vybral k vodcovi všetkých picmochov, ale ten nedokázal pochopiť, prečo sa Jano montuje do niečoho, z čoho nebude mať zisk, a tak k spolupráci nedošlo.

●

Nato sa Jano rozhodol ísť s pravdou na verejnosť, aj keby ho to malo stáť hajzelpucérske miesto. Pred tým však pre istotu opäť zašiel za dvomi sudičkami, aby vedel, či by ho mohlo čakať i niečo horšie. Sudičky sa vydesili viac ako pred letom a vyslovili desivú predpoveď: ,,Pamätaj, že ak teraz otvoríš ústa, budeš už recidivista. Potrestajú ťa oveľa prísnejšie. Rozsekajú ťa na fašírku a posypú štipľavou paprikou, vypália tvoj dom a znížia tvoju budúcu penziu na minimum. Nikam nechoď, mlčať je zlato! “

V istom momente si však už Hlúpy Jano nebol tak celkom istý, či sa sudičky snažia chrániť jeho alebo chobotnice... Keď vyšiel von, chcelo sa mu zvracať, a druhýkrát sa mu chcelo zvracať, keď začul chýry, že sudičky naozaj môžu byť napojené na chobotnice...

●

V čase, keď Hlúpy Jano skleslo zvažoval, či do toho ísť alebo nie (a či sa pripraviť o penziu), zjavil sa v polepšovni prírastok - Hlúpy Lojzo. I on mal za sebou podobnú cestu ako Hlúpy Jano, no nevzdal to a bojoval; poznal pravidlá a vedel, ako na to. Bolo to ako osud, zrazu všetko zapadlo do seba.  

A tak ho Jano pozval na tajnú schôdzku, porozprával mu o svojich skúsenostiach a spýtal sa, či a ako by mohol pokračovať.

Hlúpy Lojzo sa poobzeral okolo seba a zašepkal: ,,Jediný, kto by ti mohol pomôcť, je dáka chobotnica, ktorá by ti kryla chrbát.“

,,Lenže ja žiadnu nepoznám,“ pokrútil hlavou Hlúpy Jano a spomenul si na statočnú žltú chobotnicu Gogo, o ktorej nedávno čítal, ale ku ktorej sa ako picmoch nemal ako dostať.

A vtom Hlúpy Lojzo akoby zázrakom dodal: ,,Ja ti poradím. Choď za žltou chobotnicou Gogo, ona je veľmi dobrá a veľmi múdra, určite ťa prijme a vypočuje.“

Hlúpy Jano zajasal a okamžite Gogovi poslal liebesbrief.

●    

Žltá chobotica Gogo onedlho odpísala a pozvala Hlúpeho Jana na návštevu do oblakov, do krajiny pohodlných kresielok a šampanského. Vypočula si celú historku, zagúľala očami, keď uvidela jasné dôkazy o Zlatovláskinej tupote a keď zbadala, že na papieroch je aj podpis Veľmi Vysokého Zvieraťa, konkurenčnej červenej chobotnice, až sa jej chápadlá rozvlnili od radosti: ,,Ak všetko pôjde dobre, bude to veľký škandál. Dáme dole polovicu kráľovstva a prečistíme celý chliev lepšie, ako keby sme ho poliali Savom.“    

Vzala si doklady a sľúbila, že overí konkrétny dopad administratívneho Černobyľu.

●

Medzitým Jano kontaktoval škriatkov, ktorí vyrábali a roznášali informácie a ponúkol im neuveriteľnú historku, ale škriatkovia mu povedali: ,,O tamtom mieste si nerobíme žiadne ilúzie. Každý vie, ako to tam chodí, tak načo to rozoberať, koho by to zaujímalo?“ a zaplesli Janovi dvere pred nosom.

●

Hlúpy Jano sa snažil odpykať si trest, ale keď máte medzi ušami sivú hmotu a v taške diplom, dlho nevydržíte čistiť záchody. K tejto činnosti ako pre lobotomovaných mal takú averziu, že začal vracať. Vracal a vracal celé hodiny, až si napokon musel zavolať sanitku a skončil v nemocnici. (A potom na dlhej péenke, kde má čas písať články do Dailymale).

●

Jedného pekného dňa, keď žltá chobotnica Gogo konečne odovzdala výsledky svojej práce, zavolala Hlúpemu Janovi Najvyššia Žltá chobotnica.

Mala asi tisíc rokov a kožu zvráskavenú ako staré jablko. V krajine pohodlných kresielok a šampanského strávila dlhé, predlhé roky, všetko videla, vedela a zažila, bola múdra a dobrá.  I takto riekla Hlúpemu Janovi: ,,Toto je zem pre chobotnice, ich priateľov a príbuzných, aby mali kde  robiť a zbohatnúť. Všetky šéfovské vaničky patria im, i keď každý vie, že na to nemajú. Milý Jano, tu nič nezmôžeš, nedokážeš zmeniť systém.“  

Keď Jano trval na tom, že pôjde s dôkazmi za škriatkami, Najvyššia Žltá chobotnica smutne dodala: ,,Síce máš pravdu, ale to nie je dôležité. Červené chobotnice povedia, že toto je príliš veľké more a chyby sa stávajú. I my, žlté chobotnice, sme kedysi bojovali proti Veľmi Vysokému Zvieraťu, pamätáš sa? Bol to vtedy donebavolajúci škandál, o ktorom sa dozvedeli všetky morské živočíchy – ale ako vidíš, Veľmi Vysoké Zviera je stále vo svojej vaničke a nič sa nezmenilo. Tu sa nikdy nič nezmení, toto je zakliate kráľovstvo.. A morské živočíchy, plávajúce kdesi ďaleko v severných moriach, to ani nezaujíma, sú príliš ďaleko.“

„A čo mám teda urobiť? To naozaj neexistuje žiadna cesta?!“ spýtal sa skormútene Hlúpy Jano.

Najvyššia Žltá chobotnica  vzdychla: ,,Toto je krajina chobotníc, kde sa ďalej dostaneš len cez predok alebo cez zadok. Keď nie si ochotný rešpektovať pravidlá, nepatríš sem. Jediná cesta je odísť. Toto nie je miesto pre teba...“  

●

A tak si Jano začal baliť pachšametle a tešiť sa na stretká s dailymailákmi...

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.