Zoli bol niečo ako nekorunovaný miestny playboy. Ale nie celkom. Napriek tomu, že vyzeral pomerne dobre – mal dosť dobrú postavu, ale najmä nežné čokoládovohnedé oči a nádherný zamatový hlas – nebral všetko, čo sa ponúkalo. O jeho vášni pre „nebrúsené diamanty“ vedeli len mladí aknózni ajťáci, ktorých zaúčal do života Inštitúcie. „Nemám rád prvoplánové krásky. To vidí každý, čo majú. Ja mám rád veci, ktoré nájde a odhalí len oko znalca. Nebrúsený diamant. Dokonalé fazety a lesk, skrytý pod neforemnými šatami a nenamaľovanou tvárou. Také treba nájsť a v rukách znalca vybrúsiť do šperku.“ A mladí muži uznanlivo pokyvovali hlavou nad plastovými kelímkami s kávou vo vyhradenom priestore pre fajčiarov pred budovou. Oni by brali a brúsili všetko. Kašľať na diamanty, len realizovaný zásun sa ráta. Ale Sladký Zoli svoje teórie nielen rozvíjal, on ich mal mnohokrát overené realitou. Keď hanblivému Ernymu ukázal výhľad na nevábnu myšku z ekonomického, ktorej pred bežiacim dataprojektorom presvietilo vrecové šaty tak, že jej bolo všetko vidieť, vrátane čipiek na čiernej vykrojenej podprsenke a miniatúrnych nohavičkách, Erny uznal, že Zoli je boh. A začal potajme onanovať s obrazom myšacej ekonómky pred očami. Dokonca jej prehrabal firemný komp a našiel zabudnuté fotky z dovolenky. Zoli mal pravdu, v plavkách bola šperk, aký sa len tak nevidí.

Zoliho pochopiteľne Alica nefascinovala. Cieľom jeho návštev v kancelárii bola Anna. Nenápadnosť šiat, strohý strih krátkych hnedých vlasov a minimálny mejkap, to bral ako výzvu. Ňuchal tú erotickú korisť ako vycvičený lovecký kopov. Toto chcel. Hentú ceckatú papuľnatú mašinu nech si kláti, kto chce. On bude pomaličky rozhadzovať siete a spriadať plány, kam a ako si posadí drahokam menom Anna.

Alica tiež Zoliho nemusela. Vždy o ňom nahlas a nevyberavo hovorila, že je lepkavý sliz. „Ešte aj zadok má taký nijaký! Mne sa chlapi s takým nanič zadkom nepáčia. Chlap môže byť škaredý ako čert, ale nohy musí mať dlhé a svalnaté. A zadok vyformovaný! S jamkami...“ Zasnene sa zahľadela do diaľky na čísi sexi zadok. Anna len súhlasne mlčala (ako vždy, keď Alica prednášala svoje postrehy) a v duchu premýšľala, čo sa vlastne jej na chlapoch páči. Skonštatovala smutne, že na vlastnom mužovi asi už nič.

Zoli zdvorilo pozdravil, najmä smerom k Anne, ale oficiálne si to zamieril k Alici. V rukách držal papiere a tváril sa dôležito.

„Alicka, tu som vám doniesol erkáelká k tej dvaosemšestke. Máte to, bohužiaľ, zle odátumované. Podľa tohoto vám to véóčko nemôžem urobiť.“ Alica pozrela do papierov, ktoré jej strkal pod nos a znechutene zafunela. „Kristovaľavánoha, doriti, to ste to nemohli premazať bielou vodičkou a strčiť do šanónu? Veď to okrem vás nikto nevidí!“ Zoli si, akože, nevšimol jej rozhorčenie a ležérne si sadol na roh Rudolfovho pracovného stola. „Alicka, zlatíčko, ale to ja nemôžem! Papiere musia byť v poriadku. Čo keď príde audit a budú to chcieť vidieť? Jednoducho, musia byť óká, aj keď ich vidím len ja. Ak to chcete mať, potrebujem to opravené!“ Zdvihol sa zo stola, zľahka si pri tom, akoby náhodou, obtrel o zátylok sediacej Anny a podišiel k dverám. „Dovidenia, baby!“  Rudolf, zvyknutý na toto oslovenie dlhoročným pobytom v čisto ženskom kolektíve, mu odzdravil. „Dovidenia, priateľu!“

Alica siahla do zásuvky pre čosi sladké na posilnenie nervov. „Kua, ja z tohto chuja lepkavého dostanem mladé.“ Nedočkavo rozdrapila obal na veľkej čokoláde a s plnou pusou sa jej podarilo zavrčať tak, že Rudolf od prekvapenia podskočil na stoličke a prevrátil smetný kôš, nad ktorým sa skláňal s úmyslom ostrihať si nechty. Alica po ňom vybafla. „To je odporné. Čo si tie kopytá neocvakáte doma? Tie paznechty mi tu lietajú okolo hlavy. Aj mi chuť jesť odpadla....“

Schuti odhrýzajúc z megatabličky plnenej čokolády pokračovala v lamentácii.

„To akože kvôli jednému posratému dátumu mám ja zas obehať celé podpisové kolečko? Aj k Okadíkovi a Najväčšiemu!!! P...iči!!! Neprichádza do úvahy! Ani za boha. Aaaaaničkááá, že to urobíš?“

Anna súhlasne prikývla, nepovediac ani slovo. Alica si víťazne napchala celý zvyšok čokolády naraz do úst. „Gooood girl. Tak sa mi to páči. By som si zas musela Okadíka striasať z výstrihu.“ Olízala si z prstov zvyšky čokolády, čo u Rudolfa, ako obvykle, vyvolalo srdcové palpitácie.

Anna vstala a zobrala si do rúk papiere, ktoré tu krásny véóčkar zanechal. V duchu si vynadala, že je slaboch a mala to Alici odmietnuť. Rezignovane sa posadila k pc a začala opravovať dátumy.

A tak to skončilo presne tak, ako to Sladký Zoli zamýšľal. Aby Anna prišla k nemu do kancelárie. A použil na to špinavé administratívne triky. Potom, že tie verejné obstarávania tak dlho trvajú...