Bežný človek sa vo svojom živote stretne minimálne dva razy s potrebou predaja niečoho nadbytočného. Poznáte to. Máte nejakú tú vec, ktorej hodnota je príliš vysoká na to, aby ste ju len tak z pasie dali milovanému bratovi, a zároveň je jej stav príliš dobrý na to, aby skončila na smetisku povedľa vianočných stromčekov po okraj naplnených novoročnými predsavzatiami. Alebo môžete mať aj zvyšné veci z prerábky bytu od pani M., ktoré sa nepoužili preto, lebo o nich zabudla pánovi Majstrovi povedať. Ale o tom inokedy. Plus nech mi je na úvod dovolené povedať, že akákoľvek podobnosť so skutočnými ľuďmi je dielom vašej bujarej imaginácie.

Takže ideme predávať povedzme hernú konzolu. Bohužiaľ má už na krku dva letokruhy, preto záruka neprichádza do úvahy. To nás ale nesmie odradiť, lebo inak nám pani M. bude donekonečna omieľať, načo vlastne máme doma dve rovnaké konzoly (a čo, že jedna je normálna a druhá PRO verzia).

V rámci prípravy spíšeme pár viet o našom tovare, pričom dbáme na faktickosť. Používame kvalitné formátovanie (odrážky) a nezabudneme nenútene spomenúť, koľko všetko stálo v pôvodnom stave. Rovnako tak pri svite luny všetok tovar a komponenty nafotíme. Nemusíme byť kráľmi makro fotografie, no ak má daná vec nejakú tú očividnú vadu, nech je na fotografiách viditeľná. Ono ako výjde na povrch o niečo neskôr (spoiler alert), odhadom 85% záujemcov aj tak nevie čítať s porozumením, preto fotografie zavážia najviac. Ak ma moje posledné softskillové školenie „Základy vyjednávania“ naučilo vôbec niečo, je to to, že ľudia chcú počuť primitívne komplimenty a dostávať veci zadarmo. Pochváliť prsia kupujúceho/kupujúcej sa na diaľku nepatrí, preto k celému baleniu pridáme aj niečo zadarmo. Zosumarizované a spísané, za konzolu chcem 200eur, keďže sa mi nechce cestovať do Dubnice (bez urážky), vydávam sa cestou osobného odberu v mieste bydliska a pridávam k nej pri rýchlom jednaní tri hry zadarmo. Jednoduché však? Čo sa už len tu môže pokaziť.

Hneď po pár hodinách sa ako huby po kyslom daždi začínajú ozývať prví záujemcovia. Dovolím si ich rozdeliť do škatuliek, ak chcete tzv. archetypov. Kto bude chcieť v princípe predávať čokoľvek, istotne sa s nimi stretne v skutočnom živote, preto pripájam aj pár návodov, ako sa s nimi vysporiadať.

Vyjednávač (Neophron Negociatus)
Vo svojej podstate ide o priemerne inteligentného jedinca, túžiaceho po umelom znižovaní ceny za účelom pomastenia si ega. V krátkosti, chce zjednať cenu minimálne o 20% nie preto, lebo si to nemôže dovoliť, ale preto, aby si dokázal osobné schopnosti. Pripravte sa na vety typu: „Za túto konzolu bez záruky vám 200eur dá len šialenec.“ Alebo prípadne: „Nová stojí v Tescu ešte menej.“ Vyznačuje sa vymyslenými faktami, ktoré neskúseného predávača dokážu zmiasť a pomýliť. Vyvarujte sa jeho nezmyslov, lebo to najhoršie, čo sa vám môže stať, je že do vašej hlavy zaseje strach o nekonečnom nepredaní sa tovaru. Ten môj bol ale očividne amatér, pretože písať dve hodiny po zverejnení inzerátu o tom, ako nikdy nič nepredáte, je teda do pekla volajúca hlúposť. Ak chcete, môžete sa s ním púšťať do veterno-mlynových vojen, ale tento od vás nikdy nič nekúpi.
Verdikt: Ruky preč.

Splátkar (Manta Providentus)
Ako už názov navráva, tento záujemca sa už vopred zmieril s nemožnosťou nazhromaždiť finančné prostriedky v želanej výške. Poprosí vás o možnosť predať to na splátky, no osobne by som sa touto cestou vydal naozaj veľmi nerád. Kto už si v dnešnej dobe môže dovoliť naháňať kohosi neznámeho po celom meste, pretože vám nezaplatil posledné dve splátky.
Verdikt: Iba pre ľudí so silnými žalúdkami a bejzbolkou v aute.

Čakateľ (Lemur Eternitus)
Týmito sa bazárové stránky len tak hemžia. Nech už ide o klasický bazoš, či centrum matiek proti očkovaniu/topánkam/mačkám vo vani, narazíte na nich kdekoľvek. Vyznačujú sa neustálym odkladaním rozhodnutia, či si niečo kúpia. Dôvodov môže byť viacero, no poväčšine je to nedostatok financií. Títo záujemcovia majú ale dostatok súdnosti na to, aby nešli cestou splátkarov. Zvyčajne vás prosia o počkanie, kým im na účet nabehne výplata, peniaze za predané vlašské orechy alebo invalidný dôchodok. V princípe nejde o zlých záujemcov, no ak (ako ja) patríte do skupiny o čosi paranoidnejších jedincov, nevložíte všetky stromčekové gule do jedného košíka a pôjdete hľadať ďalej. Ak ale máte chuť žiť o niečo divokejšie, môžete si jedného z nich vybrať ako záložný plán. Samozrejme mu o tom vopred povieme, pretože nás rodičia vychovali k slušnosti.
Verdikt: Ak tovar za mesiac nepredáte, máte v ňom dokonalého kupca. Plus nehrozí, že si to kúpi inde, lebo nemá za čo.

Ignorant (Meleagris Retardus)
Záujemcovia z čeľade Retardus partia medzi šampiónov môjho srdca. Ako už bolo spomenuté v úvode, nevedia, ale že absolútne nevedia čítať s porozumením, a pýtajú sa tie najbizarnejšie otázky. Vyberám tie najlepšie hlášky.

„Nemám záujem o jednu z tých troch hier. Dohodneme sa na 160 eurách?“
Koho by už len zaujímalo, že hry sú zadarmo ako zľava pri rýchlom jednaní.
„zaujem aktualne?“
Majster v priamosti. Po mojej odpovedi sa už neozval. Ktovie prečo.
„Je to Slim verzia?“
Napriek tomu, že v texte je napísané, že nie je, plus že bola vyrobená v roku 2014 a Slim sa začali vyrábať až v 2016.
„Nestretneme sa na pol ceste, napríklad v Slanci?“
„Neurobíte si aj s konzolou výlet do Lučenca?“
Keď slovné spojenie „osobný odber v Košiciach“ nestačí.
„Dá sa konzola kúpiť, aj keď je rezervovaná?“
Samozrejme že dá, ale nie tá moja.

Verdikt: Dobrí na pobavenie, ale nie na predaj čohokoľvek.

Normálkar (Canis Lupus Chimerus)
Už v tomto momente musí byť takmer každému jasné, že týchto je ako šafránu. Ide o správneho záujemcu, ktorý píše k veci, vyjednáva na základe faktov, nežiada o odklady a je rozhodný. Matematické okienko. Inzerát videlo okolo 600 ľudí, z toho 25 sa ozvalo a z toho boli normálni v počte kusov 3.
Verdikt: Predať rýchlo, kým si to nerozmyslí. Pokojne aj o euro – dve lacnejšie.

BONUS: Vymieňač (Scuiridae Barterus)
S týmto záujemcom mi doteraz nebolo dopriate sa stretnúť, ale z Romanovho rozprávania viem, že naozaj existujú. Takíto záujemcovia sa sprvoti dosť okúňajú, pretože nechcú rovno pripustiť svoju stratégiu predaja. Inteligentnejší z vás už vedia, že ide o výmenný obchod. Takýmto spôsobom môžete vymeniť televízor za akvárium, to za snehovú frézu a to nakoniec za pomerne zachovalú truhlu.
Verdikt: Sranda musí byť, tak hurá do toho.

Preto ako tu v Auparku sedíme spolu s konzolou a čakáme na vykonanie transakcie s (dúfajme) normálkarom, nedá mi neprehodnotiť názor na moje správanie sa na strane kupujúceho. Ono totiž nikdy neviete, kedy takú konzolu budete chcieť predať práve vy. A teda. Do akej kategórie vlastne patríte vy?