V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávam s prosbami, naliehaním, jemným nátlakom a niekedy až citovým vydieraním, aby som preštepil milovaný storočný zomierajúci ovocný strom, lebo ďalšej jari sa určite nedožije a to by bola veľká škoda prísť o taký skvost, ktorý pradedko dostal od Františka Jozefa za zásluhy na východnom fronte. Nakoľko sa ledva stíham starať o svoj veľkostatok, tak som sa rozhodol, že si to odteraz budete robiť sami. A keďže je to úplne triviálne, tak vám urobím školenie. 

Ak ste zástancom teórií, že štepením, strihaním, presádzaním a takmer akoukoľvek manipuláciou strom prichádza o svoju identitu, že koruna nie je v harmónii s koreňmi a tým pádom celý strom nemôže byť naladený na príjem zemskej, vesmírnej alebo elektrickej energie, tak v tomto bode môžete prestať čítať. Pretože ďalej to už bude len rúhanie, rezanie, viazanie a fyzické trestanie stromov za akúkoľvek neposlušnosť. Ak si myslíte, že štepenie a šľachtenie sú genetické manipulácie, a je jedno, z ktorého ste tábora, či to používate ako argument na obhajobu GMO s tým, že sme ich tu mali odjakživa alebo len preto, že s GMO nechcete mať nič spoločné, tak ste len mimo a tento článok vám s tým nepomôže.

Štepenie je vlastne klonovanie. Dalo by sa povedať, že týmto spôsobom dokážete z jedného stromu za pár rokov vyrobiť tisícky jeho kópií, ale nie je to úplne presné. Nejde totiž o kópie. V skutočnosti rozdelíte pôvodný strom na tisícky nových stromov. Pretože naštepené stromy majú približne rovnakú variabilitu, ako jednotlivé konáre materského stromu. Čiže ak zanedbáme púčikové mutácie, tak žiadnu. Či sa duša stromu štepením prenáša, alebo zostáva len v pôvodnom strome, sa mi do uzávierky nepodarilo zistiť. Na štepenie existuje niekoľko metód,  ale budem sa zaoberať len dvomi najjednoduchšími a najúčinnejšími. Začnem vysvetlením jednotlivých pojmov:

Štep- časť materského stromu (to je ten, ktorý množíme). Zvyčajne jednoročný výhonok, musí byť plne vyzretý (drevený), mäkké, bylinné výhonky nerežeme. Štepy režeme od decembra do konca februára, radšej skôr. Ja štepy z jedného stromu zviažem, označím, odrezanú stranu zabalím do mokrej gázy, štepy zabalím do igelitky a hodím do chladničky. Takto vydržia až do jari. Stane sa, že na povrchu splesnivejú, ale to zvyčajne nevadí. Pleseň zotriem a štepy normálne použijem. Ak zhnijú očká, štepy môžete rovno vyhodiť. Čoraz častejšie sa uchyľujem k štepeniu koncom leta. Vtedy režem jednoročné výhonky tesne pred použitím a okamžite odstrihnem listy (stopky nechávam), aby štepy nestrácali vodu.

Očko- púčik. Štepy sa zvyčajne režú na tri očká. Ak štepíte vo výške koruny, dajte to na 5.

Podpník- stromček, na ktorý budete štepiť. Výber podpníka ovplyvní rast stromu. Ja mám skúsenosti hlavne s veľkými stromami, čiže na štepenie jabloní používam jabloňové semenáče, na hrušky hruškové semenáče, na marhule a slivky sú dobré slivky durancie, na čerešne čerešňa vtáčia (to je tá divá z lesa), pod mišpule a dule sa hodí hloh. Ak chcete krpaté jablone, kúpte si vegetatívne množené podpníky, ak ich vôbec zoženiete. Mne sa to raz podarilo len v Plantexe na objednávku, a to som obvolal všetky väčšie záhradkárstva na západnom Slovensku.

Nôž- Áno, budete pracovať s nožom. Štepiť budete stromy,  nie prsty, čiže základným predpokladom je aspoň minimálna zručnosť v narábaní s týmto nástrojom alebo potom schopnosť pracovať aj cez bolesť. Kvalitné štepárske nože stoja okolo 10 E. Ich výhoda spočíva v tom, že sú brúsené len z jednej strany (nože pre ľavákov sú iné ako pre pravákov), takže s nimi ľahšie urobíte rovný rez. Ja som roky štepil s dobre nabrúseným „plechovým“ kuchynským nožom a všetko bolo v pohode. Na štepenie sa nehodia nože s väčšou hrúbkou čepele, s tými nikdy nespravíte dhý rovný rez. Vo všetkých štepárskych príručkách sa dočítate, že je extrémne dôležité mať krásny rovný rez tým najostrejším nožom v galaxii, že musí byť urobený jedným ťahom a pod. Je to fajn, ale tu nemrhajte energiou. Keď miesto naštepenia poriadne stiahnete páskou, aj vlnovkovitý rez sa vyrovná.

Páska- štepárska páska na poriadne priviazanie štepu k podpníku. Musí byť pevná v ťahu a ideálne je, ak je nepriepustná pre vodu. Ja používam žlto-zelenú elektrikársku pásku. Oproti originálnej štepárskej má tú výhodu, že lepí, a teda sa nemusím namáhať so zauzlením na konci, je dosť pružná, čo prispieva k ešte silnejšiemu stiahnutiu a v neposlednom rade je farebne výrazná, čo je výhoda, ak štepím niekde v džungli, lebo nemusím stromčeky hľadať pol dňa.

Vosk- štepársky vosk, kúpite v záhradkárstve alebo v Tescu. Mažú sa ním rany pre lepšie hojenie, a hlavne, aby sa cez ne neodparovala voda.

Kambium- tenučká vrstva buniek medzi kôrou a drevom. Tu sa tvorí aj drevo, aj kôra. Vzniká tu celá hmota stromu. Pre zrast štepu s podpníkom je dôležité, aby došlo ku kontaktu kambií. Nie kôry, lícovať musia rozhrania kôra-drevo.

Štepenie za kôru

Pre začiatočníka ideálna metóda. Používa sa, ak je podpník o dosť hrubší, než štep. Podpník musí mať miazgu, čiže kôra sa ľahko lúpe od dreva. To nastáva v apríli až máji. Ak je podpník veľmi hrubý, môžeme dať oproti sebe dva až n-štepov, pokojne aj rôznych odrôd. Štep začne pučať oveľa neskôr, než stromy naokolo, tak sa hneď neplašte, že to nevyšlo.

Štepenie za kôru. [A] Podpník zrežeme v mieste štepenia, odstrihneme všetky bočné konáre a výhonky  a do kôry urobíme zvislý rez (až na drevo). Kôru odchlípime nožom.[B] Štep zrežeme šikmo dlhým rezom, necháme 3-5 očiek. Je dobré nechať jedno očko oproti rezu. [C] Štep zasunieme do rezu na podpníku. Všimnite si, že kúsok rezu na štepe trčí cez okraj rezu na podpníku. [D, E] Všetko pevne stiahneme páskou a zavoskujeme. Zavoskovanie je najdôležitejšia časť štepenia! Každú ranku musíte zagebriť tou lepkavou hovadinou, hlavne vrch štepu. Inak štep stráca vodu a pravdepodobne vyschne. To isté platí o rane na podpníku a tých častiach zvislého rezu kôry, ktorý ste neprekryli páskou. Na rany na podpníku pod miestom štepenia sa vykašlite, tie nie sú kritické. Potom už len dvakrát denne kontrolujeme, či už štep začína pučať. [F] Dva štepy v jabloňovej plánke 6-7 týždňov po zaštepení. V tomto stave to môžem odpáskovať. [G] Anorwenina belica po rovnakom čase. [H] Jabloň po 3 rokoch. [I]Dula na hlohu po cca 5 rokoch. Hloh rastie pomalšie ako dula, nie je to nádor ani dôkaz duchovnej inkompatibility a môjho hriechu proti prirodzenému chodu vesmíru.

Kopulácia

Vidím vaše úškrny, ale bude to kopulácia iná. Je to dokonalá metóda s perfektnou ujateľnosťou a rýchlym hojením. Je trošku náročnejšia na prevedenie než štepenie za kôru, ale nie je to nič, pri čom by rozmýšľajúci človek mal prísť o prsty. Používa sa, ak je podpník približne rovnako hrubý ako štep. Metóda nie je závislá na miazge, skôr na dostupnosti vyzretých štepov, čiže sa dá použiť od konca februára do mája, prípadne ešte koncom leta. Ja ňou bežne štepím na konci augusta, dokonca mám s úspechom odskúšaný aj posledný septembrový týždeň. Vtedy ale používam čerstvo narezané štepy. V tomto prípade štep do zimy prirastie a pučať začne až nasledujúcu jar. Podpník aj štep šikmo zrežete a rezné plochy priložíte kambiom k sebe. Poriadne zapáskujete... ale čo to, nejako sa vám tie rezné plochy po sebe posúvajú. Druhý pokus, štep vám vypadol z ruky. Tretí pokus, a štep je znovu na zemi, rana je celá zahlinená a vy sa na to môžete vysrať. Tak, a tu pomôže drobná finta a z obyčajnej kopulácie máte kopuláciu anglickú, alebo aj jazýčkovú. Štep aj podpník cez reznú plochu opatrne rozštiepite a zaseknete ich do seba. Akože nie do seba, ale podpník so štepom do seba navzájom. Opäť, dôležité je miesto štepenia poriadne stiahnuť a zavoskovať. Ak je štep o niečo tenší ako podpník, neumiestňujte ho do stredu, ale tak, aby došlo ku kontaktu kambií aspoň na jednej strane.

Štepenie kopuláciou. Fotky neberte úplne vážne. Keďže v tomto období nie sú dostupné vyzreté jednoročné štepy, tak som použil dvojročné konáre, pri ozajstnom štepení to nerobte! Štepy režeme rovnako ako pri štepení za kôru, na 3-5 očiek. [A, B] Klasická kopulácia, dva šimé rezy, zviazať, hotovo. [C, D, E] Anglická (jazýčková) kopulácia, pribudol zárez do štepu aj podpníka, pekne to do seba zacvaknete a zapáskujete. Ak vidno nejakú ranku, zavoskujete. Vrch štepu tiež. [F] WiFiina hruška necelé dva mesiace po transplantácii. [G] WiFiina belica štepená v rovnakom čase. [H] Marhuľa štepená anglickou kopuláciou na slivku duranciu po 3 rokoch.

Svoju vyžiadanú prednášku by som rád ukončil vyhlásením, že štepenie je veľmi jednoduché a neexistuje žiadne ospravedlnenie pre úspešnosť nižšiu ako 70% už v druhej sezóne mladého štepára. Skúšajte, experimentujte. Ak máte pocit, že by mohlo fungovať niečo, čo sa v návodoch na štepenie nespomína, tak do toho! Naozaj nie je čo pokaziť. Dajte si pozor na dobré zapáskovanie, dôkladné zavoskovanie, neskúšajte štepiť jabloň na slivku alebo orgován na čerešňu a všetko bude OK. Ozaj, ešte jedno odporúčanie. Nenechajte sa odradiť stratou krvi alebo aj tkaniva. To je nutná začiatočnícka daň. Vďaka nej si veľmi rýchlo zdokonalíte techniku a budete si dávať veľký pozor, kde ste si zabudli ruku bez noža.