Nie som až tak starý, aby som mohol hovoriť o "starých dobrých časoch", ale ani tak veľmi mladý, že by som si neuvedomoval, ako to vyzeralo "kedysi". Čo mi to je ale platné, keď všade naokolo sú aj tak samí čuráci...

 

Zhruba dvadsať rokov dozadu sa oslavovala novodobá samostatnosť našej banánovej republiky (pre tie mladšie ročníky - hovorím o REPUBLIKE, nie o ŠTÁTE - tom fašistickom hnutí s pár ignorantskými cirkvičkárskymi darmožráčmi ukazujúcimi, ako vysoko najebalo sňachu), už sme neboli v krajine "tí druhí", už sme nikomu na nič nedoplácali (ha-ha), už sme si boli pánmi, vládli sme svojmu Národu (kukajte na to veľké N!) a stali sa ignorantskou bandou hlupákov.

 

Trošičku naivne som predpokladal, že keď sa začnem vyhýbať domovým schôdzam, internetovým "diskusiám", nákupným centrám, Martinovi Jakubcovi a Fun rádiu, budem mať pokoj. Bohužiaľ som pocítil na vlastnej koži, čo to znamená stretávať sa s priemerným občanom, so susedom, s okoloidúcimi.

 

 

Modelová situácia číslo jedna, alebo od snehu k obťažovaniu detí.

 

Na bratislavských Kramároch je pekná bytovka s kopčekom, v zime sniežikom a keď tých bielych hoven najebe jak tento rok, tak sa tam môžete aj zabiť a nepomôže vám to nix. Inteligentný domový dôverník sa ale postaral o odhŕňaciu službu (ktorej platíme nemalé peniaze) a tak máme chodníky čisté, priechodné, dokonca i moja stará mať by po nich dokázala prejsť od kostola...nebyť ratolestí okolobývajúcich, ktoré tak rady vytiahnu sane a hor’sa celý ten chodník zahádzať snehom, že by sa tam aj Cliffhanger zdrbal a končatiny si dolámal.

 

V živom prenose pozorujúc túto alpskú romantickú scenériu som sa vybral vyťahať deti za uši, teda najprv ísť za ich rodičmi (minimálne za materou, otčim pravdepodobne ťažko zarábal na chlieb a vodu do svojej X5ky), nech to po sebe láskavo upracú.

 

Do bytu som sa doklopal, na moje prekvapenie mi ale mater začala nadávať, že čo sa ja čo mám starať do jej výchovy, že ona nemá čas ich kontrolovať a ak ešte raz budem otravovať, zavolá na mňa políciu, že som pedofil a obťažujem jej deti. Uhm.

 

Rekapitulácia: Zaplaťte si odhrabávanie chodníkov, aby vaši starí rodičia mohli prechádzať, no aj tak to zadrbú deti susedov, ktorí to majú všetko v pošvovom vchode.

 

...a stali sme sa ignorantskou bandou hlupákov.

 

 

Modelová situácia číslo dva, alebo ako to i v lete pokračuje.

 

Príchodom leta (jar sme nemali a ani mať nebudeme, pokiaľ si ju v drogérii nekúpime) sa ratolesti znova vybrali na skusy do sveta sídliska. Vo mne rovnako vykvitla nová dávka pedofílie a tak som znova viedol podobnú konverzáciu, tentokrát na tému: "Prečo vaše decko vyhegalo lampu a robí bordel po celom parkovisku?"

 

Odpoveď a hlavne štýl odpovede si viete domyslieť podľa predchádzajúcej modelovej situácie...

 

 

Malé intermezzo, alebo krátko o rodičoch.

 

To, že sa deti nevedia vpratať do kože, pochopiť viem. Ale drzé arogantné správanie ich matere, ktorá zaťaHÚje ako zvonár u matky božej za lano a v živote videla bytovku akurát tak v dedinskom televízore vo Veľkom Folkmári (pre neznalých - východ ako riť), nič z toho neospravedlňuje. Mala ostať v tej diere, pokiaľ sa nevie správať.

 

Je zaujímavé, že niektorí iní rodičia o svoje okolie a obydlie dbajú, že sa to dá. Asi musí človek chcieť.

 

"Ale ona si vybiť energiu musí!", som počul už stokrát a stokrát by som dal materi pouldensovou tyčou cez hlavou (pouldens je totiž in, keby ste nevedeli. Je to šport, žiadna erotika vy nadržané hovädká! To bude aj olympyjská disciplína [áno, schválne s Y]).  Odkiaľ sa berie táto drzosť v ľuďoch?! Odkiaľ hlavne berú podobné správanie?!

 

Minule som natrafil na sociálnosieťový štatút jednej reštaurácie, ktorá prosila rodičov, aby tam s kojencami a deckami, ktoré sa nevedia správať, ani nechodili. Peklo, čo sa tam strhlo, si ani sám Dante nevie predstaviť...

 

Na jednej strane dokážem pochopiť rodičov, že sa chcú ísť niekam najesť, ale keď už so sebou vezmú aj svojho uvrešťaného nevychovaného spratka (lebo boli leniví s ním ísť k lekárovi a diagnostikovať mu intoleranciu na laktózu, ale mlieko mu džgali do papule, alebo neschopní ho vychovať  tak, aby nebehal medzi stolami a rozlieval svoj džúsik na okolosediacich, mi je fakt u riti) do nejakej kultivovanej spoločnosti, tak nech nečakajú, že sa im dostane pohostinnosti! Keď som ako decko vrieskal ja, dostal som dvadsať na zadok a išlo sa domov. Neotravoval sa život druhým.

 

 

Modelová situácia tri alebo tri kontajnery pre Popolušku

 

Defekty zraku sú v dnešnej dobe bežnou vecou, veď kto z nás nesedí denne aj dvanásť hodín za monitorom, následky to musí zanechať. Potom sa stáva, že slečna zaťahuJÚca príde k zelenému košu a hodí doň umelú hmotu. Náhoda? Kdežé! Na druhý deň nájdete v čiernom koši noviny z celého posledného mesiaca.

 

Keď minulý týždeň chytila facebook vlna zdieľaní jednej fotky bezdomovca, ktorý triedil odpad aby "spravil planétu krajšou" ostal som vážne v pomykove, či slečna "som moc jebnutá aby som vychovala deti a ešte jebnutejšia aby som triedila odpad" s pánom "PO-MOCX5" nehrajú divadlo s názvom "Poďme nasrať tých skurvených blaVÁkov" a nemajú to ako celoživotnú performance, alebo sú len natoľko blbí a ingnoratnskí a prišli robyť lóve móre do stredoeurópskej metropoly celosvetového významu (Bratisky, ako ju volajú jej pôvodní obyvatelia, pozn. redaktora).

 

Žiaľ, ani jedno asi... Keď som sa takto sťažoval v mojom okolí, dostalo sa ku mne, že to nie je vecou pôvodu, je to vecou celkom všeobecne rozšírenou. Pravdepodobne je toto dopad toho modrého z neba, čo jebe ľudom na mozočky celkom aktívne.

 

RTVS teraz má novú reláciu, či súťaž, či čo. Volá sa "Prečo milujem Slovensko?" a môžete dačo vyhrať, keď im pošlete tip, prečo je to tu tak supiš-pupiš.

 

Ja mám hneď prvý - milujem Slovensko (aha, s veľkým S, ako pravý kokotleba!), pretože je tak blízko Rakúska a môžem hocikedy zdrhnúť do civilizácie, kde sa ľudia zdravia, upratujú za sebou, nevytrubujú a nevyblikujú a život je akýsi...slušný.

 

A tak sa na mňa ľudia čudne pozerajú, keď im rozprávam, že pravidelne chodím nakupovať do rakúšácka, že by som sa tam aj rád presťahoval a že vlastne to tu treba zapáliť a z hrude rodnej domoviny čo najskôr ísť dopiče, minimálne pokiaľ tu táto nevychovaná zberba bude robiť bordel.

 

To máte totiž tak - ani na vládu, ani na komunálnu politiku, ba ani na cesty sa neoplatí nadávať. Veď len dostávame to, čo si zaslúžime.