„Člověk je slabý, chamtivý, chlípný, podléha neřestem a nepravostem všeho druhu. Lže, krade, podvádí, vraždí, roztaví i sochy bohů a z jejich zlata bude razit mince, které dá kurvám. Takový je člověk. Taková je jeho povaha, jak dosvědčují všichni básnici. Naštěští bohové ve svém milosrdenství stvořili protijed na ničemnost vrozenou našemu druhu. Tímto darem je válka. Válka, nikoli mír, plodí ctnost. Válka, nikoli mír, vymycuje neřest. Válka a přípravy na válku probouzejí všechno, co je v člověku vznešené a čestné. Sjednocuje ho s jeho bratry a poutá k sobě v nesobecké lásce a pod tlakem nezbytí odstraňuje všechno nízké a nečestné. Tam, v posvátném mlýně vraždení, mohou i ti nejpodlejší z lidí hledat a nalézt v sobě pod zkažeností tu část sebe sama, jež září bez poskvrny, hodná úcty před tváří bohů. Nepohrdej válkou, můj mladý příteli, a ani si nenamlouvej, že slitování a soucit jsou ctnosti vyšší než statečnost.“
Druhý článok, tejto už teraz slávnej série (pri Odinovej brade prosííííííím), som sa rozhodol poňať celkom ináč. Teda koho tu klamem. Budem vecný, ale nech nikto nepočíta s tým, že nebudem slušný. BOHA!
Sľúbil som vám runy, mytológiu a náboženstvo, ale spomenieme si ich v aspektoch každodenného života. V tom, v čom severania boli neprekonateľní. Tým čím vynikali nad ostatnými a pre mnohých z nich to bolo obživou aj filozofiou.
3) Chlast Boj
Nie je pravda ako si to mnohí predstavujú, že väčšina severanov bola bojovníkmi. Skôr fungovali ako príležitostný bojovník/farmár/obchodník/otec/ožran. Nie nutne v tomto poradí. A aby som tu bol gender-korektný tak zhruba 25-30% z bojovníkov boli ženy. Čo môže vystrašiť mnícha v kláštore, ktorý verí, že za fuck-up z Edenu môže žena viac ako žena, ktorá je o hlavu vyššia a práve mu zaťala sekerou do pleca? To, že mu vzápätí vypáli chrám boží. Like I said. Good old days.
Nebolo nič zvláštne, že sa jedna dedina v stredu vypálila a v piatok sa cennosti z nej predávali v dedine o 150 km ďalej. Mimochodom väčšina anglických názvov dní v týždni sú odvodené z mien bohov viery. Wednesday – streda je zasvätené bohovi Ódinovi (má mnoho mien, jedno z nich Wotan). Utorok – Týr, štvrtok – Thor, piatok – Frigg/Freya. Týmto som si aj ja vyriešil dilemu stredajšieho piva (6 pív). Nie som alkoholik, ale vzdávam hold Všeotcovi. Návod pre všetkých dailypičov a dailypičky. Ná... jak pekne som si to vybavil, ale späť k boju, ak sa to dalo nazvať bojom. Najprv obyvatelia sídiel kládli iba minimálny odpor. Priebeh bol taký, že zatiaľ čo sa v jednej dedine predávalo, v tej druhej sa vraždilo a kradlo. Potom si role vymenili. Čo Loki nechcel, pár veľmožov sa ale po čase nasralo tak, že boli schopní aspoň vyslať pár vojakov s chabou organizáciou proti pohanom do boja. Šak za Ježiša Krista (a za národ?)!
Tu je vyhradené miesto, aby sme si predstavili tradičnú výbavu vojaka v tej dobe, či už severana alebo kresťana, ale aj rozdiely v nej, ktoré mnohých stáli život.
Nachádzame sa v hlbokom stredoveku, v čase keď sa pani Máziková narodila. Ľudia často nemajú čo jesť, nie to ešte zbroj ako je vykresľovaná vo filmoch. Meče? Krúžková zbroj? Zabudnite na to. To bola výsada tých bohatších, či už sa to týkalo pohanov alebo kresťanov. Ten, kto sa venuje šermiarstvu vie, že s mečom si viac ublížite ako zasiahnete alebo vykryjete úder, keď ste v tom amatér. Rovnaké podmienky, iná doba. Z toho dôvodu, bola hlavnou zbraňou väčšiny ľudí sekera alebo niečo podobné kladivu, prípadne dlhý nôž (sax). Sekera je rýchla a smrteľná aj s malou dávkou skúseností. Ochrana tela pred zbraňami bola tiež veľmi chabá. Textil a maximálne koža pre väčšinu pešiakov. Čo však zavážilo najviac u severanov v tomto prípade ? Štít. Hradba zo štítov – Skjaldborg bola taktika, ktorá nebola nová avšak smrteľná pre protivníka. Rímske légie a falangy zo Sparty by vedeli vyprávať. Iný je však koncept držania štítu. Nájazdníci zo severu to vymysleli geniálne. Štít nebol upnutý pevne na ruke ale človek ho držal v ruke. Táto maličkosť umožňovala použiť ho ako dodatočnú zbraň a lepšie s ním manévrovať. Captain America approves.
Musím spomenúť aj obojručné zbrane. Konkrétne dánsku sekeru. Úprimne sa priznám kebyže vidím takmer dvojmetrového chlapa ako zdvihne skoro meter a pol veľkú sekeru do vzduchu a zaženie sa na mňa, poseriem sa skôr ako poviem Berserker a to tie dva metre mám tiež. Outcome? Táto krása v jednoduchosti je schopná jediným švihom rozťať človeka od hlavy po žalúdok. Obeť sa povracá aj keď nechce. Ale čo som to...
JÁJ. Beserker (nositeľ medvedej kožušiny) – stroj na mäso. Stelesnená šialenosť podporená alkoholom a pravdepodobne drogami. Podľa určitých zdrojov tento stav navodzoval práve boh Odin. Keď ste zbadali túto dvojnohú pohromu, bolo vám jasné, že sa máte pratať z cesty. Či ste už boli spojenec alebo nie. U tohto jedinca sa to v jeho bojovom tranze nerozlišovalo. Pravidlá boli jednoduché. Ak sa to hýbe, zabi to. Patrilo sa by spomenúť bitku pri Stamforde kde vraj jeden berserker udržal most veľmi dlhú dobu sám a vraj zabil viac ako 40 protivníkov. Jeho život ukončili nepriateľskí vojaci, ktorí ho zabili oštepom zospodu. Tu skôr, ale ide o legendu, aj keď pravdepodobne podporenú skutočnou udalosťou. Niektorí jedinci nosili aj vlčie kožušiny – takzvaní Ulfhednar, ale princíp zostáva rovnaký.
No a proti týmto monštrám máme chlapov síce so skoro rovnakým vybavením, ale chýbalo u nich predsvedčenie. Severania verili, že ak zomrú v boji, dostanú sa do raja. A pozor, nie vždy to bola Valhalla ako si tiež veľa ľudí myslí. Bol tu aj druhý raj. Z padlých na bojisku, ktorí padli udatne išla polka do Fólkvangru a polka do Valhally. Fólkvangr spravuje bohyňa Freya. Valhallu zase Odin. Zhruba rovnaký raj pre severana. To znamená spoločnosť valkýr, bojovanie cez deň a večer oslava plná medoviny, piva a mäsa. Oproti tomu stálo vtedy kresťanské nebo. Kde ste podľa vtedajšieho výkladu Biblie museli celý život poslúchať, kajať sa a byť skromný. Mindset tak poslucháča rádia Lumen a nie do bojovej vravy.
Vikingom pomáhala aj „mágia“ (ktorej niektorí verili, niektorí nie), ktorej prikladali veľký význam. Rôzne veštby kedy a kde bojovať. Obety konkrétnym bohom. Čo sa týka boja tak najbežnejšie obety sa činili pre bohov Ódina, ktorý je mimochodom aj bohom vojny, Thórovi za silu a ochranu v boji, Týrovi za odvahu a list nekončí. Bojovníci si zdobili telá a zbrane runami. V podstate tak isto ako dnes niekto nosí nejaký amulet aby mu priniesol štastie. Kreslili sa zvieracou alebo ľudskou krvou, maľovali popolom, ryli do štítov a na zbrane. Musím spomenúť aj tých, ktorí tomu neverili a jednoducho sa spoliehali na svoju silu a rozum.
Spočítame si to teraz všetko a výsledok je taký, že aj organizovaný odpor bol po dlhú dobu nemilosrdne drvený. Aspoň, že sa nájadzníci na zimu vracali domov do Škandinávie. Niekedy trvalo aj pár rokov kým sa vrátili. Britské ostrovy to schytali v plnej dávke. Menej už dnešné Rusko, Francúzsko a takto by som mohol pokračovať veľmi dlho.
Pokračovanie nabudúce…
ČAU
