Fakt dúfam, že nebude treba z tejto šaškárne robiť mesačník.
Január skončil! To bol ale mesiac, čo? Paličkovanie, výnimky, Gamestop squeeze, vlajkovanie Kapitolu, nemohlo to byť šialenejšie. Ale už som si zvykol, akoby každý rok sa spúšťala Tretia Svetová, už to so mnou nehýbe. Poďme teda k hitparáde.
Star Sedlák Hľadá Slovensko Vysvetlenie
Zhrnieme si všetky sedlačiny za tento mesiac, ktoré pohli našim krásnym Slovenskom. Nebolo ich toľko, ako som si myslel, že ich bude, druhá polovica mesiaca bola chudobnejšia na debilizmus. A možno sa mi len posunuli štandardy.
Holý s výnimkou sa testovať, nudizmus ešte nevybavil
Toto je niečo, čo pohlo spoločnosťou značným spôsobom. Števo Holý, prispatý drúk, pravdepodobne maznáčik a plyšáčik vlastnej matky, potreboval pendlovať do Veľkej Británie. Ale keďže je v klube nadľudí Borisa Kolára, tak si samozrejme nerobil ťažkú hlavu s testovaním, jednoducho chodil hore-dole, akoby sa nič nedialo. Dlho sa ošíval pred novinármi, ako frajerka, ktorej treba čítať myšlienky, až kým mu v hlave nezaplo: Mikas!
I tak sa prigúľal k Mi-casa-su-casa-ovi, sadli si za stôl, a podujali sa zosmoliť výnimku. Len tak. Lebo, lebo, ja neviem, lebo? Lebo môže? Lebo môže, zbytočné je mrhať drahocennú energiu na premyslenejšie kroky. Pospolitý ľud pochopí, veď je tu nový, má to na papieri, ešte nevie, ako veci chodia, guľko bombuľko, 50-ročné tetky stavajú na guláš.
Zákon o verejnom obstarávaní.
ELO rating: 400, ale ako speedrun vlastnej politickej kariéry to nebola najhoršia stratégia
Matovič bol v JLR a svrbel ho pipík
Igor, slnkom oblažený a taktu ukrátený, bol v JLR promovať a chvastať sa plošným testovaním. Krátka tlačovka pred závodom, úvodné reči, yadda yadda yadda, a potom prenechal slovo hovorkyni JLR. Štandard.
Ale Igora len tak čosi nezastaví. Začal sa hmýriť, začal divne pokukovať. Kyvkal sa zo strany na stranu, sťaby lenivé vetvy vŕby na pobreží miestneho jazera. Nakoniec to nevydržal, prerušil hovorkyňu, postavil sa za pultík, a spustil svoje závery krátkej rešerši, ktoré naozaj nemohli počkať, alebo nebodal boli tak gulervúce, že ich bolo treba povedať práve tam, práve v tom momente, keď rozpráva žena? To nezistíme. Ale vieme presne čo tresol:
„... radostná správa, na pôde tejto fabriky bola, že zamestnáva tretinu žien. A ja som si také, také chlapské auto, aké za nami stojí, som si myslel, že ho produkujú chlapi, a teda bolo pre mňa, by som povedal, takou radostnou informáciou, že každý tretí zamestnanec tejto fabriky je žena, a vlastne takéto autá teda sú aj plodom práce ženských rúk. Takže to bolo možno taká zaujímavosť“ pomaly cúvol Igor, mimoriadne spokojný so sebou.
Svrbenie? Zahojené.
ELO? 800, hovorkyňa spravila blunder tým, že hovorila opodiaľ pultíku, zlá signalizácia. Smerovky!
Hotel? Trivago.
Cibulková omylom očkovaná, ja som stále omylom nevyhral v lotérii
Život je plný náhod, plný nedopatrení a nedorozumení. Niekto z vášho okolia niečo prepočuje, a o mesiac zistíte, že o vás kolujú klebety. Že vraj ste boli na dovolenke na Sardínii a podviedli ste tam svoju ženu. Čo je zvláštne, pretože ste vdovec, ale na takéto nepodstatné detajly sa neprihliada. Strojca tejto fámy nie je nájdený, ale aspoň sa vám jeden z kolegov ospravedlnil a kúpil vám Horalky z automatu, a to sa počíta.
Možno takýto pocit mala aj naša rezidentná hrošia tenisia superstár Domča Šalotková, keď vstúpila do nemocnice a bola odvedená do špeciálnej miestnosti, kde je veľmi veľa ihiel a parádne chladničky. Možno bola pod domnienkou, že ju pozvali na kurz výroby pomarančového sorbetu. Odrazu ju však priviazali k stoličke, strhli z nej šaty, doktori si vypláchli oči svätenou vodou, a pichli čerstvej mamine vakcínu. Takto oklamaná a zhrozená sa Cibulková vrátila domov, prišlo sa jej na to, a spustila sa vlna hejtu.
Chúďatko muselo dobrovoľničiť na jednom z odberných miest v skafandri tak, aby si ju vyblýskalo čo najviac ľudí, ako ospravedlnenie za to, že sa predbehla v rade. Smutné. Ale zvládla to. Je to hrdinka! Bol som osvietený a presvedčený, moja mienka bola otočená o tristošesťdesiatpäť stupňov! Domi, ja ťa milujem!
ELO rating: 900, katastrofálny opening, ale endgame zvládla primerane
Igor vypúšťa nahrávku rokovania, strojene sa strieľa do nohy. Barilla sa pýta, či je možné Igora použiť ako experimentálny cedník na špagety.
Vaše deti to poznajú z hodín online, a vy sa tomu úspešne vyhýbate na korporátnych meetingoch. Big Loss vysvetľuje, hrá sa na hrdinu a na génia. Vedie rokovanie s minimálnou prípravou, strojene rozpráva, v nahrávke počuť nechutné pískanie. No a do toho ešte taká interferencia v mikrofóne.
Osvietený sa pýta dôležitú otázku, Holohlavý pritakáva „s týmto súhlasíme!“, a pre Osvieteného je to vybavená vec. Dostal ho. Veď to bolo súvetie! A predsa Sulík reagoval na celú vetu, nie na ten jeden špecifický bod, však to dá rozum, všakže, milí moji lajkáči!
A čert ber, že Igor už potom ani nepustil Sulíka k slovu, a nechal si pekne vyhoniť od ostatných partnerov. Priestor na reakcie bol úzky, všetci boli hladní, a tak teda utekali na obed, a na ďalšie veci sa zabudlo.
V rámci objektivity dodám, že som počul len tú časť o dĺžke 6 minút.
A tak si Igor strelil znovu do nohy a spravil zo seba ešte väčšieho idiota. Jasné, Sulík na tom tiež nie je práve najlepšie, ale Igor mu to slušne uľahčuje. Ale tak, no, nič nové sme sa nedozvedeli.
ELO rating: 630, ambitious but rubbish
Spoločné znaky jedincov v prírode
Homo neopoliticus a Homo celebritus majú spoločnú vlastnosť, ktorá je pre bežného smrteľníka vysoko atraktívnou komoditou, avšak ak je použitá proti nemu, tak tasí vidly a pľuje síru. Hovoríme o fenoméne „moje kontakty štia lepšie než tvoje“, ktorého princíp je jednoduchý – moja pozícia v spoločnosti mi garantuje viac práv a benefitov, než tebe. V klasickej konzumnej spoločnosti je toto odzrkadľované tým, že majetnejší človek si môže dovoliť zakúpiť viac tovaru a služieb, avšak stále sú na mieste určité páky a garancie, ktoré zabezpečujú, že v určitých prípadoch sú si všetci členovia spoločnosti rovní.
Najmä ak sa jedná o zákony a ďalšie pravidlá, ktoré sú v danej krajine platné a garantovaná je aj ich výkonnosť. Teoreticky je to utópia, realita je častokrát iná. Rodinkárstvo, službičky, optimalizácia, bokovky, toto všetko tu žije a prosperuje, a bude to prosperovať a žiť aj naďalej. V súkromnej sfére sa toho nezbavíme.
Problém nastáva vtedy, ak sa tieto veci primiešavajú do garancií bežných ľudí.
Častokrát hovorím, že sú problémy a veci, ktoré je potrebné riešiť tak, že sa zhodnú naozaj všetky časti obyvateľov. Mnohokrát to spomínam pri snahách cirkvi implementovať riešenia podmienené vierou a dogmou, a nie racionálnou úvahou, ktorá má slúžiť všetkým občanom. A aj keď môže nejaká časť obyvateľstva predstavovať aj 80% populácie, stále to nie je 100% spoločnosti.
Týmto sa snažím naraziť na to, že protagonisti našich malých príbehov sú ľuďmi, ktorí už dávno túto hranicu prekročili. Dokázali si vybaviť veci, na ktoré bežný smrteľník nemá dosah, a reálne by ho ani nemal mať. Či už sa predbiehali v poradovníku na očkovanie, aj keď patria do skupiny, ktorá si musí niekoľko mesiacov počkať, alebo si vybavili výnimku z testovania, ktorá nemá ani opodstatnenie na existenciu, a nie je možné pochopiť, prečo si vôbec niekto myslel, že to ľudia pochopia a posunú sa ďalej.
Nazvime si to ako chceme. Papalášizmus? Kľudne. Výsmech? Nech sa páči. Šikana? Možno.
Je to morálne dno. Vystatovať sa tým, že som lepší ako druhý, to je prejav opičiaka. Chvastať sa vie každý. Najsrandovnejší ľudia sú tí, ktorí sa ešte budú ohradzovať a zahltia druhého fasciklami, ktoré sú plné „dôkazového materiálu“ o ich lepšosti (odteraz je to slovo). Z takých ľudí je mi smiešne, pretože viem, že viac nemajú, majú len samoľúbosť, ale reálna osobnosť je len prázdna škrupina, bez štipky človečiny.
Sedlák.
