Peknej babe dá skúšku každý… Veľmi rozšírená a hlboko zakorenená domnienka z akademickej pôdy, ktorá v skutočnosti nemá žiadne racionálne podklady. Chcete dôkaz? Prosím, tu sú hneď dva:
Dôkaz matematický:
Povedzme, že 30% ženských sa dajú pokladať za pekné. Je to subjektívne vyjadrenie a závisí od hodnotiteľa, ale skoro nikdy to neprekračuje polovicu. Tiež odhadnime, že bežný vyučujúci pokladá 40% svojich študentov za chytrých (opäť subjektívne, ale viac ich určite nebude).
A teraz trochu štatistiky. Pekná študentka príde k vyučujúcemu na skúšku. Aká je šance, že bude aj chytrá? 30% x 40% = 12%. Úbohých 12%!!! A šanca, že bude blbá? Presne opačná, 88%. Je teda úplne pochopiteľné a štatisticky zdôvodniteľné, ak vyučujúci (a nielen on) pokladá peknú ženu od prvého momentu za blbku. O to viac sa dotyčná musí snažiť, aby domnienku vyvrátila.
Zato pri študentke, ktorú vyučujúci subjektívne ohodnotí ako neatraktívnu, existuje viac než dvakrát vyššia šanca ( 70% x 40% = 28% ), že bude chytrá. Vidíte? Škaredka Betty síce nezbalí krásneho Armanda, ale pri ústnej skúške je od začiatku vo výhode.
Dôkaz ekonomický:
I v dnešnej dobe ľahkých mravov faktom zostáva, že jediný pôžitok, ktorý vyučujúci získa od väčšiny svojich študentiek, je pôžitok očumovací… (študentky, ktoré sa oddane vrhnú pod stôl a orálnu skúšku pojmú doslova, sú ako jednorožce. Istá legenda o nich existuje, ale nikto vám nepotvrdí, že existujú. Česť výnimkám.) Takže racionálne zmýšľajúci vyučujúci s cieľom maximalizovať svoj úžitok chce peknú študentku vidieť zase. Preto rád využije každú šancu vyhodiť ju zo skúšky. Inými slovami: ,,Slečna, vy ste taká pekná, že vás chcem vidieť zas.”
Takže dámy, mastné vlasy a roláky na skúške majú svoje opodstatnenie.
