Nachádzate sa v klube plnom ľudí a zrazu sa do davu prederie zdanlivo baviaci sa človek, na ktorom vám od začiatku niečo nesedí. Tvári sa, že „prča, dnes večer to tu žije“, ale pri lepšom pohľade zistíte, že rytmické pohyby vykonáva nohami na 3% a rukou vo svojom vrecku na 120%. Popri tom očami striedavo zotrváva na okolo poskakujúcich slečnách. Že sa vám to nestalo? Dobre, nazvime to „neštandardná situácia“, ale ručím vám za to, že tu to riziko je.
Kruté štatisticky dokázujú, že ženy sa pri tanci cítia sexi, ale stále tu hrozí onan onen stret s náhodným diskohoničom. Otázka teda znie: Ako zabezpečiť vašej milej priestor na naozaj bezpečné tanečky? Jednoducho. Zavrite ju doma a pustite jej nový album od The Whip.
Volá sa Wired Together, má 10 skladieb, v podstate je jedna ako druhá, občas sa objaví miesto, kde sa črtá melódia (Shake), ale tú rýchlo zabijú a ruka ide znova hore v uptempovom tuc-tuc. Ďalšie kruté štatistiky naznačujú, že ak ste počuli ich predošlý album X Marks Destination, tak sa vám Wired Together obzvlášť páčiť nebude. Prvý bol totiž viac pesničkový a druhý je viac párty-ový. Možno je za týmto odklonom odchod jedného z členov, alebo iba ambícia skúsiť niečo nové.
Keby dnes ešte fungovalo zhýralé newyorské Studio 54, asi by sa tam hralo aj toto. Nápadne electroclashové vplyvy a sample pripominajúce produkciu francúzskych satanášov Justice (Riot) sú tu okričané až trocha futbalovými, manchesterskými vokálmi frontmana. Ok, nech nežerem, kvázi disko, ktoré neurazí.
The Whip - Shake
album cover: Southern Fried Records
