Minule som tu čítal taký fasa článok o bajkových krčmách - tak pridám dačo aj ja - žeby reč nestála.

Áno. Je to divné, ale aj muži potrebujú ventil. No, ono - muži už akože jeden ventil majú. Ale ja mám na mysli taký ten iný ventil. Ako vravím. Je to divné. Teda pre samotných mužov to divné nie je  - je to akurát tak záhada len pre ženy. Že prečo si taký muž potrebuje oddýchnuť - veď predsa oddychuje v noci pri spánku. A prečo, keď si chce oddýchnuť, tak túži byť, čo najďalej od svojej polovičky a proste podobné kokotiny. Joj, do chmaroch, budz už ciho, bo me s tebe jebnéé.

A tak sa v ktorejsi chlapskej paskudnej hlave zrodila myšlienka, že si pôjdeme na dajakú chatku aktívne oddýchnuť. No a v rámci aktívneho oddychu budeme robiť také tie krátke cyklistické túry po okolí, kde budeme akože spoznávať prírodu, lesy, rastlinky do herbára a ták. Všemohúci šmaril kocky a do nádejnej výpravy sa vyskladali len čisto páni a drahé polovičky zostali doma. Takže logicky dziglistom chýbali akékoľvek brzdy.

Miesto určenia lokality padlo v rámci šetrenia na veľký vidiecky dom po mojich starých rodičoch v obci Hybe. Šak čo. Páni nepotrebujú hotely, sauny, masáže, kozmetiky, reštiky, butiky a podobné chujiky,  ale sú si vedomí svojich oných (neviem to teraz tak narýchlo pomenovať, ale určite to máme), a tým pádom sa dokážu postarať sami o seba  a je úplne jedno, či sa daný muž nachádza v púšti, v lese, v bordeli, na Marse alebo v kaderníckom salóne.

Deň nula

Keďže sme boli rozlezení po svete Európe, tak sme sa do Hýb zliezli až v piatok večer. Ja som tam už teda prišiel poobede, pripravil obydlie, ale ostatní páni vďaka cestám a pracovným povinnostiam prišli až v noci alebo nad ránom. Takže to pravé chlapské zvítanie prišlo až neskôr.

Deň prvý

Ráno sme absolvovali rýchle (tzv. mužské) raňajšie chystanie, počas ktorého sme naplánovali trasu  Hybe - Malužiná - Ohnište - Jánska dolina - Hrádok - Hybe. Ako vravím. Trasa bola starostlivo naplánovaná  a všetci zúčastnení sa na ňu nefalšovane tešili. Výprava bola namixovaná z piatich pánov vo veku 26  až 32 rokov v nasledovnom zložení:

  • Podplukovník slovenskej armády (bojoval v Juhoslávii, bol atašé v Amerike, ovláda asi 7 rečí, má taký ten celosvetový prehľad a chlastá, jak mu zobák narástol)
  • Menežeris veľkého obchodného reťazca (šercom vychodňar, takže tiež chlastá)
  • Podnikateľ v stavebníctve (kurva, na to, aby bula tota priečka rovná, musiš vypic kokoce)
  • Architekt (kurva snáď to nejebne - naľej)
  • Moja maličkosť v tom čase it-motrok (šak viete)

Slnko sa usmievalo jak na Nízke, tak aj Vysoké Tatry a pred domom na lúke išli kravy na pašu. Architekt a Menežeris odkojení len mestom nadšene ujúkali a fotili fotogenické kravy jak šikmáci orloje. Jeho - dig, tam jak sere, ta šak mi to odfoť - sa radostne rozliehalo raňajšou hybskou scenériou. Vyšnurovaní a naligotaní sme sadli na značkové bajky a poď ho dedinou smer Malužiná. No čo čert nechcel, abo možno aj chcel, to už je teraz jedno, hneď v trase stála krčma U Pacha. Ono podľa otváracích hodín mala byť ešte zavretá, ale viete, ako to v krčmách na dedine býva. Bola otvorená dokorán jak važina thajskej štetky. Pelotón viedol Podplukas. Pred krčmou sa začal ošívať a zrazu zastal. Kurva derú ma nové gate, musím sa prezliecť do starých. Zastaneme na chvíľu, dajte si zatiaľ kofču, ja sa idem prebaliť.

Na meračke som mal odjazdených 600 m. Cieľ mal byť asi kolo 50 km. Bohužiaľ, v ten deň sme to už nedali. Hlavnú vinu na  tom ma Architekt, ktorý išiel po kolu a miesto toho doniesol na tácke vodky. Boli sme hladní, keďže raňajkovať sme chceli v penzióne Radovica v Malužinej. Ale nejako nikto extra neprotestoval. Tak sme si jebli po jednom, že akože na zvítanie. Na tácke ostal jeden nedotknutý poldecák Podplukasa, ktorý sa na vecku prebaľoval. Keď prebalený vyšiel a zbadal na tácke 4 prázdne poldecáky a jeden plný otočil sa, a keď sa od baru vrátil, doniesol nové kolo s tým, že on nie je zvyknutý piť sám. A ták. Družná zábava pokračovala v podobnom duchu ďalej.

11.00 Volám traktor  Haló haloo... Kurva Mišho tu Zajo.

Miškoooo - ja viem .. že toto - to jue jedno ssa mi plete jazk eee - Miško máš ešte toten trktor s vlečku?

Nič sa neptaj - jeb na to - nič sa neptaj a príď po nás do Pacha, bo sme zbúrani jak teľce.

A zober sebe dajakú pomoc, bo mame i bicygle a Stvebnik je tažký jak cementovy mešok a chodiť už bars dneskaj asi nebude.

Čo?

Dikes Miško dikeees, máš to u mne.

Ešte si pamätám Podplukasove mútne oči, jak na mňa pozerajú a on sám bľaboce:
Nechaj ma tu a sám sa prestrieľaj k našim.

Takže došiel Mišo s Janom a milých bicygľistov aj s bicygľami najebali na vlečku a odniesli na základňu, kde nás následne ponosili na verandu. Keď zaistili bežné funkcie potrebné k životu, nechali nás napospas osudu. Na našu obranu treba povedať, že páni boli málo vyspatí, hladní a vyčerpaní cestami.

No.

Poobede sme sa dajako popreberali a zistili, že hlad je sviňa, ale jesť nie je čo. Pív sme mali asi tisíc, ale chleba ani jedného. Uplatil som suseda a poslal ho do obchodu - doniesol špekáčiky, chlieb, mäsko na gril a iné poživatiny. Ale to už pár pív pošlo. V ten deň sa už samozrejme nikam nešlo a družne sme sa zdzigali druhýkrát pri ohníku, ale aspoň v blízkosti svojich pelechov.

Deň druhý

goto Deň prvý, akurát sme zďaleka a s rešpektom obchádzali krčmu U Pacha. V penzióne Radovica absolvujeme fajne ľahučké raňajky. Dali sme si párky alebo šunku s vajcom, akurát Podplukas to kokotsky odhadol a jebol si bačovskú omeletu. Na obrovskom tanieri mu doniesli niečo, čo vyzeralo asi ako poschodová torta. Nevšimol si, že je zo šiestich vajec, slaniny, viacej druhov syra  a klobásky, takže keď sadol na bajk, bolo mu špatne jak koňovi. Ale hore na Ohnište sme vyšli bez problémov a pred nami sa otvoril krásny 15 km zjazd Jánskou dolinou. Nasledovala pivná zastávka v Hrádku, kde došlo k zoznámeniu s peknou bajkerkou, ktorá  bola - čuduj sa svete - z Hýb a že ide z roboty. Často chodí do roboty na bajku. Vedieme také tie fasa reči smerujúce k pokusom o koitus s nádhernou hybskou samičkou. Do toho nejaké tie pivčiská (piVčiská, vy prasatá, a nie pičiská) a dajaké to papanie.

Ďalej len v bodoch.

  • 8 km spoločná cesta do Hýb
  • zo samičky sa vykľula cyklistická beštia reznutá Abdužaparovom - cestu má namakanú a vedie pelotón
  • má železný, ťažký a lacný  bicykel
  • my hliníkové, ľahké a drahé
  • Džamolidin ide jak píla

Tu dám textovú vsuvku. No čo asi urobí pripitý bajker na drahom bajku, keď pred ním ide pôvabná riťka nádhernej samičky na starom železnom kostitrase? Áno snaží sa ju stíhať. Takže sme pár kilometrov stíhali fučať samičke na jej zadoček, no a následne sme jeden po druhom pošli do péčka. A výsledkom stíhacieho preteku bolo akurát to, že sme sa na tom 8 km úseku dojebali ako kone.

  • takže zdochýname
  • Podplukas zaostáva najviac a žalostne kŕmi ryby vo Váhu bačovskou omeletou a pivami až sa dolinou ozvena ozýva
  • s výrazným hendikepom prichádzame do Pacha
  • cyklistická samička nám s úsmevom víťaza berie (dáva pred nos) pivá
  • o 17:00 dochádza v bare vodka, majiteľ sadá do auta a neveriacky krútiac hlavou odchádza do neďalekého obchodu zabezpečiť proviant pre vzácnych hostí
  • 17:20 Menežeris prichytený Zajom a Architektom pri bozkávaní hybskej samičky opretej o zárubňu pánskeho WC
  • 17:30 Zajo prichytený Architektom a Podplukasom pri bozkávaní hybskej samičky opretej o zárubňu pánskeho WC
  • 17:40 Podplukas prichytený Architektom a Menežerisom pri bozkávaní hybskej samičky opretej o zárubňu pánskeho WC
  • 17:50 nasratý Architekt si objednáva dajakú whisku (dôvod je asi v tom, že hybská samička si ho neoprela o zárubňu)
  • 18:00 hybská samička bezúspešne budí Stavebníka
  • 18:10 hybská samička píše na podpivník telefóne číslo pre Zaja
  • 18:11 najebaný Zajo žerie podpivník s tvrdením, že takto si to číslo zapamätá navždy a zároveň doplní celulózu a vlákninu
  • 18:15 Zajovi sa po požretí podpivníka začalo nekontrolovateľne čkať
  • 18:20 Podplukas krčmovému osadenstvu vyzrádza všetky vojenské tajomstvá a pridáva aj tie, čo mu vodka na rozum priniesla. Osadenstvom koluje jeho diplomatický pas.
  • 19:00 čkajúc volám traktor s vlečkou

Deň tretí  - akože oddychový

Trasu sme naplánovali takú tú jednoduchšiu z Hýb smerom na Podbanské, kde v tom čase bol hybský salaš. Bača Ondro bol môj kamarát z detstva, ktorý nikdy nesklamal - takže som chcel partiu zaviesť aj k nemu na syr a žinčicu.

  • vyrážame - Stavebník žobroní o kofolu U  Pacha
  • Podplukas  mu tvrdí, že má "bohovieho šťastia", keďže nemá pri sebe zbraň a keby že hej, tak ju určite použije
  • prichádzame k salašu
  • okolo salaša sú zabité koly a na nich priviazané fakt zúrivé ovčiaky
  • nie je nám všetko jedno - psiská štekajú jak besné a zúrivo trhajú - dúfam, že koly nepustia, inak budem mať na svedomí smrť výkvetu alkoholickej smotánky Slovenska, ba možno aj galaxie. A dosť možné, že aj Všehomíra
  • spod maringotky sa vykotúľajú 4 biele guličky a za nimi ich statná biela matka (magian by zošalel) - tŕpnem - a verím, že sa neposeriem, pokiaľ nás psia mater bude trhať, aby na pohrebe neboli reČE
  • matka aj šteňatá sú prítulné, olizujú nás, vlhneme jak na duši, tak aj na tele - ja skoro tesne pred tým aj na zadku čeČE
  • dvere koliby sa otvoria a v nich usmievavý bača Ondrej, psiská na koloch zázračne stíchnu a bača prednesie nemecko-anglickú zdravicu

Guten taag herrr turristn.  Ajem  šhip menežer Ondro und das ist gastarbajtet Jááno

  JANO, KURVA, ČAK SA POSTAV, BO TI VYTNEM ZAOBRUČENOU GEĽETKOU!

  • trošku sme posedeli, dali sladký vŕzgavý syr, trošku tej žinčice, za kalištek pálena a že ideme ďalej na Podbanské, keď v tom Ondro - a onô - reku, či medveďa sa nebojíte?
  • no a že - čo by sme sa kurva báli? (pálenô)
  • a že - nie, šak my mu pokoj dáme a ták
  • úsmevy a humór
  • Stavebník tvrdí, že on by sa mu aj postavil. A že čo to taký medveď, že keď bol v Kanade, tak videl grizlyho na zadných - TO že je medveď. A že tie naše sú len také  mačence
  • takže ideme do kopca ďalej, poľnou cestou na Glian a cez les, kde popri ceste rástli dubáky a výprava sa išla potrhať od zberu. Najprv brali všetko, potom sa to triedilo a nakoniec sme zbierali len malé na praženicu, keď vtom sa horou rozľahol ryk, asi jak keď medveď ryčí. Ale medveď to nebol, to len jeleň ručal
  • všetci sme sa evidentne preľakli, ale nejako som to ukľudnil, že to len jeleň
  • Menežeris sa pošepky pýta Architekta, či jelene hryzú - odpoveď znela: že asi nie, len nesmú byť besné

A potom to prišlo.
Podplukas našiel hovno. Ale akéé!!! Asi tááákto dlhéé a tááákto široké. Teda asi jak ľudské len 10x väčšie. Stavebník tvrdí, že také mal aj on, keď stretol grizlyho. A že ešte na stavbe, keď dal zálohu cigánom, tak druhý deň také našli za paletou tehál. Zrazu niekde úplne blízko zase čosi zaručalo, zapraskali konáre, možno jeleň, možno mamut abo čosi iné,  ale nám už nebolo treba viacej. Cesta z Hýb na toto miesto trvala asi 4 hoďky. Pamätám si len šialený zjazd dolu kopcom a za 20 minút sme stáli pred Pachom. Zadýchaní, vystrašení a spotení. Bez slov sme vošli dnu a Podplukas poručil po veľkej vodke a pivo.
Za tri hoďky volám traktor.

Deň štvrtý

Architekt spúšťa raňajší pičung, že si prišiel oddýchnuť a zašportovať a je viac dojebaný, jak sem išiel a že ho kurevsky kole na pečeni, má sračku a fóbiu z lesa, čo nikdy nemal. Okrem toho, že vraj už trikrát išiel na vlečke traktora a ten traktor by ani nevedel opísať.

 ...............    je to dlhé priatelia takže pnb - asi