Priložil hrubú oceľovú platňu k tehlovému múru a zaprel ju o protiľahlú stenu dvoma stavbárskymi stojkami. Nepredpokladal, že by to bolo potrebné, len tak, pre istotu. Múr dokončil pred dvoma dňami. Tvorili ho dva rady dvadsiatok tehál. Zastaval nimi vchodové dvere do bytu. Ten pocit z dobre vykonanej práce, to sa mu často nestávalo. Síce sa už nemohol dostať von, ale v podstate v poslednom čase aj tak žil len na vodke.
Presunul sa do izby. Nedalo sa v nej takmer hýbať. V hlave sa mu vybavili posledné dva mesiace, počas ktorých sem všetko nazvlákal. Po nociach, aby sa vyhol blbým otázkam. Na pomoc s ťažšími kúskami si zaplatil zopár lokálnych bezdomovcov. Aj napriek tomu ho párkrát vymákli. Odbil ich tým, že robí servis zariadení alebo niečo rekonštruuje.
Prostriedok izby okupovalo osem kusov 10-kilowattových diesel generátorov. Pred rokom rozpredávali armádny sklad v zrušenej miestnej posádke a on náhodou vedel, kde pomastiť. Myslel, že ich strelí za štvornásobnú cenu, ale teraz mal pre ne iné využitie. Začal postupne agregáty nakopávať. Za normálnych okolností by sa za minútu v miestnosti nedalo dýchať. Okná však vysadil už pred týždňom. Tie teraz ležali naukladané v chodbe. V byte bolo preto príjemných nula stupňov. Posledné dni spával v bivakovacom spacáku v kúpeľni, kde bolo aspon trochu znesiteľne. Namiesto okien zasadil mreže z jokloviny, ktoré pár dní vyrábal. V dvadsaťcentimetrových rozostupoch narazil oceľové kotvy do stropu, podlahy a stien okolo okien. Na ne mreže navaril.
Byt sa naplnil hukotom motorov. Potreboval šťavu. Veľa šťavy. Pod stenou bolo nastavaných pár rackov koncových zosilňovačov, používaných na hlavných pódiách festivalov. A ich výstupy viedli do dvadsiatich predkových reproduktorov, nastavaných v troch radoch na sebe a v dvoch stenách za sebou, natočených von z okien. Počas stavebných úprav sa k nemu viackrát dobýjal podráždený steroidový zmrd, bývajúci pod ním. Dva razy ho aj fyzicky napadol. Ako prejav priateľstva postavil najväčší basový box na pár tehál. Reproduktorom k podlahe.
S aparátom mal šťastie. Na jeseň skupinka čórkárov z vedľajšieho mesta urobila sklad techniky veľkej ozvučovacej firmy zameriavajúcej sa na open-air akcie. On ich zbavil väčšiny materiálu na jednu šupu, čo chalaniská ocenili. Aj zľavu mu dali.
Otvoril notebook a natiahol do playlistu výber najbrutálnejšieho psycho electro grind coreu, aký sa dal na nete nájsť. Bolo ho pár hodín, ale pre istotu to hodil do slučky. Pridal volume na zosilňovačoch na jednu štvrtinu. Už samotný šum a brum aparátu, zosilneného takýmto výkonom v uzavretom priestore znel nebezpečne. Potom to spustil.
Brány pekiel sa otvorili. Tisíce rokov vývoja hudby od primitívnych kmeňov búchajúcich na bubienky, brnkanie na lýrach, gregoriánske chorály, Bach, Beethoven, jazz... a skončili sme pri tomto. Podladený masaker náhodných postupností tónov, zvuk gitár, zarezávajúci sa ako cirkulár priamo do najprimitívnejších častí mozgu, nútiaci človeka ublížiť niekomu alebo aspoň sebe. To celé podtrhnuté najtučnejšou syntézou, kde si dal autor záležať na tom, aby zo zvuku vyfiltroval čokoľvek aspoň trošku príjemné a nechal len čisté zlo, nenávisť, fekálie a zvratky. Dobrá voľba. Bol so sebou spokojný.
V momente mu začalo pišťať v ušiach. Celá miestnosť sa začala triasť. Zaujímavý efekt robil odraz zvuku od steny paneláku oproti. Tá teraz fungovala celá ako veľký reproduktor a posielala vlny do priestoru celého sídliska. Dobre, stačilo zvukovej skúšky. Prechádzame na hlavný bod programu. Prikročil ku koncákom a na všetkých vytiahol hlasitosť na maximum.
Pišťanie v ušiach prestalo. Vlastne prestal vnímať akýkoľvek zvuk. Blana ušného bubienka sa premenila na niečo, čo pripomínalo sprchový záves. Sluchové bunky sa odparili do inej dimenzie. Krv tečúcu z uší si nevšímal. Nevadí. Hudbu už nebolo treba počuť. Vnímal ju každou bunkou v tele. Bunkám sa to moc nepáčilo. Stalo sa z neho jedno VEĽKÉ UCHO. Betónový kváder miestnosti sa premenil na rezonančnú dutinu. Obzvlášť dobre sa v nej cítila asi stohertzová modulovaná píla, ktorá sa mu zarezala do vnútorností. Povracal sa. Medzičasom začalo snežiť. Zvuk odrazený od protiľahlej budovy už teraz regulérne interferoval s vlnami z reproduktorov. Aj keď bolo vonku takmer úplné bezvetrie, v priestore medzi panelákmi vznikali malé snežné víry a tornádka. Bolo to - pekné. Zo špár medzi panelovými prefabrikátmi budovy vyletovali efektné gejzíry omietky a malty. Okná na najbližších okolitých bytoch sa rozprskli a ich črepiny sa zmiešali so snehovými vločkami. Na túto večernú hodinu a ročné obdobie boli balkóny nezvyčajne plné ľudí. Ich krik a jačanie sa miešali s hudobnou produkciou a určitým spôsobom ju vylepšovali.
Prešiel do kuchyne. Sklené výplne dvierok kuchynských skriniek sa už rozpadli na molekuly. Cez otvory teraz priebežne vypadávali kusy riadu. Na podlahe bolo po členky skla. Zdvihol fľašu vodky, ktorá padla zo stola a teraz si skackala po okolí. Dorazil posledné deci tekutiny, ktoré v nej bolo. Aj s napadaným skleným prachom a črepinami. Zdvihol prevrátenú stoličku a postavil ju do prostriedku kuchyne a vyliezol na ňu. Vedľa zbytku svietidla bol v strope zarazený kovový hák. Omotal ho ťažným lanom, na konci ktorého spravil slučku. Tú si prehodil cez hlavu a dotiahol. Pravú nohou vyložil na operadlo a pomaly preniesol váhu. Stolička sa začala nakláňať. Ešte na zlomok sekundy zabalacovala na zadných nohách. Šťastné a veselé, kokoti.
