Minulý rok som chodil s babou, ktorá strašne rada hrala Stranded Deep. Get it? Nuž, práve mala rozrobený taký ostrovček, kde sa dali loviť žraloky z útesu a bol tam pohodený lodný kontajner, a ja som mal rozrobenú ju. Zrejme si všimla môj neprítomný pohľad a spýtala sa ma, na čo myslím. Hm. „Už som ti vravel? Podľa Hansenovho plánu má celý Arzenál vo Viedni 235 metrov na dĺžku. Vyčnievajúce priečky a rohové veže majú pôvod v byzantskom slohu. V strede je vežovitá časť štvorcového pôdorysu a celé je to korunované kupolou vysokou 43 metrov, pri ktorej sa Theofil Hansen nechal inšpirovať Benátkami.“
Ale poďme pekne po poriadku. Heeresgeschichtliches Museum – HGM vo Viedni je najväčšie vojenské historické múzeum Rakúska. Zbierku tvorí viac ako 1,5 milióna predmetov. Jazdí tam vlak, metro, električky, autobusy, pre moju audinku je tam parkovisko, ktoré, slovami Mr. Beana, keď opisoval obraz Whistlerovej matky, it's quite big, which is excellent. Čo sa mi páči najviac na celom areáli v porovnaní s ostatnými miestami, kam som sa zatiaľ stihol pozrieť, je fasáda budovy, jej charakteristická tehlová konštrukcia, kované okenice a dvojfarebné tehlové steny ozdobené terakotovými ornamentmi. Stredný rizalit sa vyznačuje bohatou fasádnou výzdobou, ako sú tri veľké rozetové okná. Podkrovná zóna je podporovaná mohutným klenutým vlysom pripomínajúcim paláce vo Florencii. Fúha, začal mi do líc stúpať rumenec. Architektúra je sexi. Rybinové cimburie pripomínajúce rozvetvený chvost lastovičky je prerušené na nápravách bočných krídel a v rohoch centrálnej konštrukcie malými vežičkami, v ktorých sú výklenky s trofejovými sochami z terakoty. Sochár Hanns Gasser vyrobil pieskovcové alegorické znázornenie vojenských cností. Sú to ženské postavy Sily, Bdelosti, Zbožnosti a Múdrosti a mužské postavy, Statočnosť, Vernosť, Obetavosť a – nad tým posledným som dumal, či to je Umenie vojny, Bojová inteligencia, Um, Učenlivosť, Rozum, wasauchimmer.
Hala I – Tridsaťročná vojna. Prvá miestnosť múzea je venovaná Svätej rímskej ríše národa nemeckého. Zbierka Arzenálu sa začína v čase, keď prichádza k premene ľudovej armády na stálu armádu a rezervistov. Ľudové armády boli doteraz nerovnomerne vybavené a najímané iba počas trvania ťaženia. Zrazu bolo k dispozícii stále a platené vojsko. Nová armáda bola z väčšej časti financovaná Albrechtom z Valdštejna, ktorého tridsaťročka vyniesla medzi super stars. Bol jedným z najvýznamnejších generálov tohto obdobia. Okrem početnej zbroje, strelných, bodných a sečných zbraní je tu jeden osobitý exponát. Valdštejnom ručne napísaný list poľnému maršalovi Gottfriedovi Heinrichovi z Pappenheimu. Bol napísaný v predvečer bitky pri Lützene. Pappenheim bude nasledujúci deň smrteľne zranený a bude mať pri sebe tento list, o čom svedčia stopy krvi na ňom.
Hala II – Vojna o španielske dedičstvo a sála Márie Terézie. Ak máte pochybnosti o tom, ako sa Európa dokáže vysporiadať s migrantami, na konci haly je ukoristený stan tureckého sultána a desať librový mažiar, ktorý v roku 1717 jedným zásahom do prachového skladu zničil jednu celú štvrť Belehradu. Po smrti princa Eugena a posledného habsburského cisára Karola VI. nasledovala vláda Ivety Radičovej Márie Terézie. Proti nej stál pruský kráľ Fridrich II. Mohli si to vyargumentovať pri partičke šachu alebo čo vtedy snobi zvykli hrať, nie, oni museli postriekať zem krvou v Troch Sliezskych vojnách, ktoré dokumentuje dobové ošatenie, palaše, šable, vlajky a osobné veci poľného maršala Gideona Ernsta, Slobodného pána von Laudon, vrátane Rádu Márie Terézie, najvyššieho vojenského vyznamenania, ktoré Laudon získal za statočnosť v bitke pri Hochkirchu v roku 1758.
Hala III – Revolučná sieň 1789 – 1848. Európou sa prehnali revolúcie. Francúzsky kráľ a jeho manželka Mária Antoinetta prišli o svoje tróny a o svoje hlavy, keď GRR Martin bol ešte spermia v pradedovom vajci. Zároveň to však znamenalo vzostup človeka, ktorý mal do roku 1815 dramaticky zmeniť politickú mapu Európy: Napoleon Bonaparte. Sieň pripomína, okrem iného, aj bitku pri Würzburgu, odkiaľ si rakúske jednotky doniesli domov francúzsky vojnový balón „Intrépide“.
Hala IV – poľný maršal Josef Wenzel Radetzky von Radetz. Odslúžil 72 rokov pod piatimi cisármi a zúčastnil sa 17 ťažení, napr. proti Sardínii a Piemontu. Do výsluhového dôchodku vo veku 90 rokov odišiel so 146 vyznameniami.
Hala V – František Jozef a atentát v Sarajeve. Na stránke HGM sa píše, že návštevníci siene Františka Jozefa si okamžite všimnú napodobeniny 34 uniforiem k.u.k. armády maľovaných Oskarom Brüchom, ktoré boli vyhotovené pre výstavu tisícročia v Budapešti v roku 1896. Ja som si ako prvé všimol guľkami prevŕtaný automobil Gräf & Stift, v ktorom bol 28. júna 1914 zavraždený rakúsky dedič, arcivojvoda Franz Ferdinand a jeho manželka Sophie Chotek. Vystavené sú aj tie zbrane, s ktorými vrahovia na nich čakali v sarajevských uličkách, samonabíjacia pištoľ Browning M1910 /12 a granátový systém Kragujevac.
Hala VI – Prvá svetová vojna. V strede miestnosti stojí 38 cm húfnica M16, ktorá vystreľovala 750 kg granáty do vzdialenosti 15 km. Ďalej tu nájdete školské a prieskumné lietadlo Albatros BII, ktoré v prvej svetovej vojne používala aj Kriegsmarine. Veľmi rušnej histórii prvej republiky a druhej svetovej vojny sa venuje Hala VII. Okrem uniforiem je tu zobrazená široká škála technického vybavenia, vrátane motocykla BMW R 12, NSU Kettenkrad, FlaK 8,8 cm, Kübelwagen VW Typ 82, FI 156 Fieseler Stork , výbušný tank Goliáš, Borgward IV, ktorý bol vykopaný počas demolačných prác na Sűdbahnhof v 2012 a privezený do múzea, „Panzerschreck“, MG43 a jeden obranný bunker.
Hala VIII je venovaná rakúskemu námorníctvu a prostredníctvom malieb, modelov lodí a figúriek pokrýva celú chronológiu od vzniku prvého dunajského riečneho práporu až po koniec k.u.k. Kriegsmarine v roku 1918 . Okrem predmetov z osobného vlastníctva admirála Wilhelma von Tegetthoffa je možné vidieť aj model jeho vlajkovej lode SMS Arcivojvoda Ferdinand Max. Hala sa venuje aj objavovaniu zemí nepoznaných, expedíciám na severný pól pod vedením Júlia von Payer a Carla Weyprechta. Obzvlášť pozoruhodná je dochovaná veža ponorky U-20, ktorá sa v roku 1918 potopila v ústí Tagliamento.
Panzergarten. Ak by som mal heavy-metalovú skupinu so ženskou vokalistkou, volala by sa presne takto. Sú tu najdôležitejšie bojové vozidlá rakúskych ozbrojených síl od roku 1955 do súčasnosti, napr. americké M8 Greyhound a M24 Chaffee. Spomedzi obrnených vozidiel ZSSR je zastúpená legendárna T-34 a stíhací tank SU-100, ktorý bol pôvodne umiestnený pred pamätníkom na Schwarzenbergplatz. Súčasťou expozície je interiérová výstava v objekte 13. Medzi 26 vystavenými obrnenými vozidlami je prototyp obrneného pechotného vozidla Saurer, stíhací tank Cuirassier a Jaguar, M60 A3, a Leopard 2A4. Pred budovou múzea sa nachádza Saab 29 Tunnan, známa tiež ako „Lietajúca tona“ a Saab 35-OE Draken.
Delá. Delá everywhere. Múzeu patrí 550 diel, mažiarov a húfnic rôzneho kalibru a z rôznych období, je to UNESCO vo svete zbraní. Žiaľ, počas druhej svetovej vojny sa roztavilo veľa historicky cenných kusov. To, čo zostalo, je v objekte 2 a 17, ktoré lemujú objekt 1 - bývalá budova veliteľstva Arzenálu, a objekt 2 naľavo smerom od múzea. Medzi nimi je svetoznámy 80 cm mažiar „Pumhart von Steyr“ zo začiatku 15. storočia. Je to najstaršie delo zo zbrojnice a jedno z posledných mála zachovaných stredovekých obrích zbraní.
Arzenál bol najväčším stavebným projektom prvých rokov panovania cisára Františka Jozefa I. a bol symbolom jeho neo-absolutistizmu. V čase výstavby bol arzenál mimo línie mestského opevnenia. Celá oblasť bola začlenená do Viedne v roku 1850 spolu s Favoriten. Múzeu dávam 8 z 10 regimentných vlajok, lebo vo svete nás – drobných manažérikov, nás učia, že stále je čo zlepšovať. Na záver si dáme jeden jazykolam. Povedz 10x rýchlo za sebou Schwalbenschwanzzinnenkranz. Super. A teraz si vlož do úst lízatko a zopakuj to.
