Visit Vilnius

Keďže na dm sú pravidelné sťažnosti, že nie sú články, prečo niečo nezlátať dokopy, nech je aspoň pod čím diskutovať a minimálne 10 príspevkov bude o nekvalite autora. Mám to rovnako, tiež ho nemusím.

Minulý rok sme si s polovičkou prešli Lotyšsko a Estónsko s tým, že by bolo nespravodlivé voči všetkým Litovkám a Litovčanom, aby sme nenavštívili aj túto krajinu.

Na úvod stručné info a porovnanie s domovinou:

Začíname prekvapujúco odletom. Keďže lieta priama linka Ryanairu z Bratislavy do Kaunasu, prečo to nespojiť a 1 deň venovať aj tomuto mestu.

Odlet bol 22:05 s príletom do Kaunasu 00:50. Nočný prílet veštil krátky spánok, ale kým nenastane nič neočakávané, dá sa s tým existovať... kým nenastane... nič neočakávané... no veď uvidíme.

Keď človek lieta za 5 korún československých musí počítať s tým, že si uberie z komfortu a akceptuje aj takýto nočný prílet. Pochodili sme takto už viacero destinácií a nikdy, nikde nebol problém s nočným príletom a následným presunom MHD do mesta, dokonca aj pri meškaní lietadla čakal posledný spoj z letiska do mesta. Tu si dovolím citovať najznámejšieho spisovateľa spomedzi autobusárov: „Vlastne mám už dvadsať minút po čase odchodu, ale letiskové autobusy zásadne čakajú na pasažierov z lietadiel...“ (prosím Ondrej nežaluj ma za citáciu, vidíš, že lietam Ryanairom, ale na druhej strane na tvoje knihy mi vyšlo).

Akosi som počítal s tým, že aj tu bude MHD prispôsobená na prílet lietadla, z ktorého vám vypochoduje cca 150 ľudí.

Stránka letiska hovorila o linke 29G do centra, ale po kontrole cestovného poriadku som aj začínal mať prvé pochybnosti, že možno tento let neberú vedúci podniku tak úplne ako vážnu vec, ktorej by mali venovať svoju pozornosť. Na druhej strane, možno obvykle Ryanair na tejto linke vozí len tie ich výherné žreby, alebo chodí úplne naprázdno bez cestujúcich, letušiek, pilotov, lietadla...

Aby ste si vedeli predstaviť cestovný poriadok, pripájam screen:

Takže prílet máme už v sobotu 00:50, čo by mohlo naznačovať, že spoj o 1:12 by mohol byť to, čo by sme potrebovali. Len mi tak rezonovalo v hlave, prečo je 1tka naspodku a nie navrchu. Žeby chodil spoj z letiska len v sobotu po polnoci? A keď už chodí, tak prečo by nechodil aj v piatok po polnoci, keď sem predsa len niekto prichádza? Veľa otázok, žiadne odpovede, no veď nejakú už len dostaneme priamo na mieste.

Aj sme dostali. Prílet bol ešte o niečo skôr, ako plánovaný, takže času dosť. Pochybnosti naberali na sile, keď sme zašli na zastávku, ale s nami len ešte jedna skupinka. Tá chvíľu postála a odišla. Hmm, zvláštne, hovorím si. Žeby s nami prileteli všetci domáci, čo tu majú autá, alebo len majú v takej obľube bolt, keď sa k ich autám hneď všetci rozutekali? Veď skúsim otvoriť apku, za koľko by to vyšlo do centra, možno sa to tu extra oplatí. Bolt samozrejme píše „high demand“ a cenu okolo 25 eur. No čo, pohodlní turisti a leniví Litovci, že sa im nechce ísť busom, my si počkáme. Čas nadišiel, bus nikde, takže sa vraciame k boltu, ktorý medzi časom odviezol všetko, čo malo ruky, nohy a kufre, a tak cena klesla na prijateľnejších 12 eur. Konečne teda prichádzame na hotel, ktorého izba je dekorovaná ako basketbalová šatňa/ihrisko, lebo basketbal je tu náboženstvom a môžeme si dať aspoň krátky spánok. Na úvod teda nič extra prvý dojem, ale snáď nasledujúci deň to vylepší.

No, asi aby sme neboli extra pozitívni, začneme deň návratom do reality, ale postupne. Doobeda sme mali v pláne pár zastávok, čo vidieť v Kaunase, ktoré však neboli v pešej dostupnosti, takže už sa nám snáď pošťastí využiť aj mhd. Long story short – nie nepodarí.

Do Vilniusu som mal stiahnutú appku na zakúpenie lístkov, ale pre Kaunas som ju nenašiel, takže som optimisticky veril, že si kúpim lístok z automatu na zastávke. Vieme, ako končia optimisti, a keď som okolo zastávky žiadny automat nevidel, ani informáciu, ako kúpiť lístok, zbehol som sa opýtať naspäť na recepciu hotela, ako vykonať túto, evidentne dobre utajovanú, transakciu. Odpoveď: „from the driver“. V poriadku, nechcel som pôvodne vodiča vyrušovať, lebo veľakrát sú ako exotické zvieratá v zoo – nefotiť, nehovoriť na nich, neklopať na sklo, aby ste ich nevystrašili. Tu sú evidentne zocelené jedince.

Nastúpime, pýtame lístok, dočkáme sa len pantomimického ukazovania na rôzne terminály, mýtne jednotky, informácie v litovčine, a čo ja viem čo ešte (samozrejme už za jazdy, lebo asi na presnosť spojov sú tu extrémne citliví). Prikladám telefón všade, kde vidím nejaké označenie NFC, aj keď už vidím, že je to na nejakú aplikáciu (spozoroval som logo, nie názov a medzitým sme mali čo robiť aby sme sa udržali na nohách), ktorú nemám, ale však keď už sa hráme, tak nech máme zážitok obaja, aj šofér aj ja.

Z tohto boja však vychádzame ako porazení (už si tu na to zvykáme) a na najbližšej zastávke vystupujeme. Pešo sa prejdeme do centra, kde máme čas, kým začne free walking tour a zatiaľ zbehneme do info centra, kde nás prekvapí množstvo, kvalita a spracovanie reklamných materiálov na Kaunas (Kaunastic!, from temporary to contemporary – narážajúc na obdobie, keď Kaunas bolo hlavné mesto). Na základe týchto letákov by si človek mohol myslieť, že tu bude mať čo robiť aj týždeň.

Po prehliadke mesta boli plány pozrieť 9. pevnosť, čo je asi najzaujímavejšia atrakcia/múzeum, ale čas a počasie boli proti, takže sme sa po obede len prešli po historickom centre a ku zámku. Aj keď, zámok, no, ja tiež nenazývam búdu pre psa vilou, ale povedzme. Prečo ale spomínam obed. Našli sme si reštauráciu v centre s dobrým hodnotením. To by nás však museli obslúžiť. Sedíme pri stole, okolo nás nosia jedlá aj stolom (teda ľudom pri stoloch, aby som bol presný, lebo už vidím tú diskusiu, že čo je to za krajinu, kde chodia stoly na obed), ktoré prišli po nás, ale o nás nikto nejavil záujem. Asi preto, že sme čierni. Následne som uvedomil, že nie sme a musel som ísť ponížene poprosiť k baru, či teda ešte stôl, pri ktorom sedíme patrím im, alebo už inému podniku. Našťastie všetko dobre dopadlo, my sme boli obslúžení a oni nedostali tip. Taký je už zákon džungle.

Medzičasom som identifikoval aj aplikáciu, cez ktorú sa tu kupujú lístky na mhd. Evidentne je tu všetko pripravené na turizmus, ale na aspoň malú informáciu na zastávkach o názve aplikácie už nevyšlo. Do autobusu na stanicu som už preto nastupoval hrdý ako páv. Naskenujem si qr kód, v aplikácii potvrdím nákup lístka, aktivujem ho, ukazujem ho strojvodkyni, ako škôlkar počarbaný výkres, tá mykne hlavou, že jaj, či si mi šikovný môj, prac sa mi už z očí.

Po usadení na miesto pre istotu kontrolujem, či som kúpil 2 lístky. Odpoveď si domyslite, fakt neviem, či som úplný kokot, ale 2. lístok som za toho pána na nebesiach nevedel kúpiť, ale nechcel som si už kaziť náladu, tak som to stále bral ako víťazstvo. Našiel som aplikáciu? Našiel. Kúpil som lístok? Kúpil. Ušetril som jednu cestu? Ušetril. Prišiel revízor? Prišiel.

Nie, neprišiel, bod pre nás.

Cesta do Vilniusu prebehla bez komplikácií, takže som očakával, že už sa svet dostane do rovnováhy a všetko pôjde hladko. Nie tak zhurta fešák, povedal si Vilnius a rozhodil zastávky busov pred železničnou stanicou tak, aby ste si rozhýbali všetky údy po vystúpení z vlaku, takže nájsť správnu zastávku je trochu lotéria. Keď už konečne príde náš trolejbus, zahliadnem starý trolejbus Škoda 14Tr na inej linke. Žeby záložný voz? Historická linka? Zaujímavé.

Ďalšie dni ma vyvedú z omylu a zisťujem, že tieto trolejbusy tu tvoria kostru mhd. Staré, rozbité, buchotajúce, bez klímy, no skrátka nostalgia.

Aby sme vedeli, o ktorom type sa rozprávame:

Wikipedia hovorí, že tieto stroje boli hojne zastúpené aj v mestách: Baku, Tbilisi, Tallinn (nevidel som ich tam), Kaunas, Vilnius, Riga (tiež som ich tam už nevidel), Kyjiv, Simferopol, Taškent.

Cesta na hotel zahŕňala prestup. Mapy mi vypisujú opustiť spoj č. 14 a na rovnakej zastávke nastúpiť na spoj. č. 14, pozor, tentoraz s červenou farbou. Zaujímavé, že Vilnius má toľko liniek MHD, že sa im už minuli všetky čísla, tak ich začali deliť aj podľa farby.

Vo Vilniuse už nemáme ďalšie historky, ktoré by nejak extra dvíhali obočie. Na to, že majú nekonečné množstvo liniek, nám často pri presunoch mapy ukazovali 37 minút pešo, 34 minút mhd a podobne, kam potom všetky tie spoje chodia, mi zostalo záhadou.

Z múzeí odporúčame múzeum okupácie (vo Vilniuse sa človek nemusí báť, že ho napadnú, ak náhodou má na sebe nejakú kombináciu modrej a žltej. Viď obrázok nižšie, nápis, ktorý majú na jednej z vládnych budov. V Kaunase však vraj majú primátora, ktorý má stále biznis v Rusku – predávam, ako som kúpil, neoveroval som detaily), prejsť na kopec 3 krížov, vyviezť sa pozemnou lanovkou ku zámockej veži Gediminas, prejsť sa cez Užupis, samozrejme podporiť sprievodcov v rámci free walking tours, prejsť sa po niektorých z parkov, NEvystúpať na zvonovú vežu Vilniuskej katedrály (rip off) a, ak podobne ako my, letíte ranným letom z Kaunasu, tak zvážte hotel priamo na letisku. Bol za prijateľnú cenu a halu máte cez cestu.

Ak niekto dočítal až sem, tak by som vám mal dať minimálne nejaký zľavový kódik, ale žiaden nemám, tak vám aspoň ďakujem.