Najprv som po ňom iba nesmelo poškuľoval z rôznych iných vrcholov alebo dolín. Časom som začal pociťovať pravú mužnú vášeň a chuť pokoriť ho bez veľkej predohry. Jeho širokoplecá silueta sa črtala na pravé poludnie i v teplých tónoch zapadajúceho slnka a nedal mi spať. Fotil som ho z diaľky, až sa mi rosil objektív. Na sviatok vyhnaných a zapudených migrantov, ktorých písmo nik nepoužíva, došlo konečne na praktickú realizáciu.

Plán bol jasný, najprv sa dostať do sedla Zbojská, pred zaplnením parkoviska víkendovými mrjácmi sa umiestniť tesne ku kolibe, vysadnúť na kone a vyraziť smerom na sedlo Chlipavice. Po ceste odporúčam družebnú liečebňu na Prednej hore - pôvodne kaštieľ pedofila Coburga, ktorý aj rád chodil utlmovať zvieratká pod Kráľovu hoľu, než mu revír za vojny zabral Herman Göring. Pre deti zase sysľovisko nad Muráňom, kde vám budú sysle zobať semiačka z ruky. Tí múdrejší ušetria prinesením vlastných zásob slnečnice, ostatní nakúpia na mieste. Pozor na sedlákov, smelo postavia auto v protismere na úzku cestu, aby Emku neboleli nožičky. V samotnom Muráni na križovatke na Tisovec si uspokojíte sladkú insekuritku nákupom vychýrených plnených domácich buchiet.

Pri samotnom Tisovci je veľký komplex hál zbrojovky CSM, kde sa montujú obrnené transportéry Patria (Sergej, tie súradnice a fotky hál z brala nad Tisovcom došli? Odmenu mi pripíš k základnému honoráru za trolenie na DM, ďakujem). Jednou z možností, ako sa dostať do sedla Zbojská z Tisovca je aj trať, po ktorej občas premáva parná zubačka. Ozubnica je stále namontovaná medzi koľajami bežného rozchodu, osobák do Brezna si vystačí aj s trením. Nedávno zrekonštruovaná cesta na pár miestach križuje železnicu, ktorá je vedená po oceľových mostoch, piliere jedného sú aj v Čertovej doline, ktorou vedie náučný chodník pomenovaný po zbojníkovi Surovcovi. Pred poslednými úpravami, počas ktorých boli inštalované pomôcky na ferratový spôsob, to bola čistá divočina s preliezaním kusov dreva.

Na opačnej strane ako reštaurácia Zbojnícky dvor (chutné pravé halušky a jahňacina) je malá rozhľadňa s vypĺznutými zvieratkami, okolo ktorej sa vinie cyklocesta. Tá hneď zmizne v hustom lese, čo je výhoda za uvrešťaných slnečných dní, keď sa varí voda v záhradných bazénikoch satelitov hornouhorskej metropoly. Približne v polovici cyklocestu križuje asfaltka. Z lesa sa náhle vynorí auto GAZ s ukrajinskými značkami ako kamuflážou. Šofér, miestna spojka, so mnou nadviaže komunikáciu dohodnutým heslom „Kadiaľ sa ide na Chlipavice?“. Odpoviem tiež heslom „Doľava, idem tam tiež“. Podáme si ruky, stisneme ich v pozdrave Brat za Brata a nenápadne mu odovzdám USB kľúč. Auto mizne a zadná náprava sa ladne vlní na tlmičoch sťa nejaká latino bublinovosť.

V sedle Chlipavice to vyzerá úplne inak ako za korony, pribudla Krčma u chlípnika a najväčšie kukučkové hodiny s orlojom, majsterský kus gýča. Pre mrjácov sem premáva minibus, gardisti dorazili na bicykloch, ktoré zamykám o bleskozvod a sťahujem si kraťasy aj tričko, zostávam len v slipkoch z Lidlu. Nahodím dlhé turistické gate, skontrolujem oranžovú bundu, známe to lepidlo na samolepky, odviažem z nosiča turistické topánky a vyrážame. Hneď za krčmou ma zaujme uzáver vysokotlakového plynovodu, potrubia sú naťahané terénom, kde by to nik nečakal, podľa mapy je to 500mm vysokotlak. Ďaľšie také miesto je na hrebeni Nízkych Tatier pri útulni Ramža. Po polhodinke dôjdeme k chate s malým prameňom, kde sa napojíme na jednu z diaľkových trás, Rudnú magistrálu, ktorá spája Zlaté Moravce a Stolicu. Pod sedlom Varta míňame Klenovské blatá, zriedkavé horské močarisko. Začína strmý výstup na Klenovský Vepor, názov je odvodený od tvaru vrcholu, ktorý pripomína kňoura - vepřa rozvaleného v kresielku pri kávičke. Vrchol nie je lysý, ale zarastený a len na jednom mieste je pekný výhľad smerom na Klenovec s vodnou nádržou a v diaľke rovinu okolo Rimavskej Soboty, Cerovú vrchovinu a Bükk v Maďarsku. Na sever je to ešte lepšie, Chopok, Ďumbier, celé Západné a Vysoké Tatry. Vedľa drevenej sochy Jánošíka je drevená truhlica s vrcholovou knihou, vrchol nemá veľkú návštevnosť. Po chvíli sa ukáže diaľkový turista a núka nám psa, ktorého pomenoval Hačiko a ide s ním už 50 km. Celú noc ho strážil a plašil divé zvieratá okolo útulne na Nižnej kľakovej. Má aj obojok, ale nemá žiadnu známku s kontaktom, ten s ním pôjde až do Zlatých Moraviec.

Na žiadosť gardistky ideme dole lesnou cestou, nie úzkym lesným chodníčkom, kde sme našli aj jedno dosť podozrivé hovno. Pri Jilemnického horárni sa napojíme na modrú značku späť na Chlipavice. Pivo a pobyt na slnku robia svoje, nejaká mrochta 60+ tam už tancuje a vyspevuje. Prezliecť sa idem za kolibu, nech ma dôchodkyňa neobťažuje. Naspäť je to dole kopcom, rýchlo sme pri aute a ponáhľame sa na chatu na večeru. Záverečné hlásenie: úlohy cvičenia boli splnené, disciplína dobrá, dávam tri frčky z päťdielnej antimrjáckej ZVS stupnice. V prípade záujmu pokračovanie, Veprov je na Slovensku viac, ale Kňour je len jeden, ten náš.

 

Faktografia: výška 1338 m, severne od Klenovca, 15 km juhovýchodne od Brezna, patrí do Slovenského rudohoria, sopečného pôvodu, zložený z andezitov.