Pekne poporiadku - nedeľné ráno,  vonku to vyzerá na dážď, ideálny deň na plnenie zabudnutých sľubov, ktoré človek dal, aby mal v istej chvíli kľud. Nápad, že si hlava rodiny môže v športovom supermarkete kúpiť tričko, ak spolu s ním doplatí synovi čo mu chýba do nového bicykla, bol určite z tohto zoznamu malicherných prikývnutí. Zistenie, že synovi za mesiac úspory klesli o 30 eur znamená, že nie je dôvod váhať a musíme ísť tvrdo proti požiadavkám cirkví. Nemôžem riskovať, že mladý objaví na youtube výzvu „Rozfofruj v dedinských potravinách zbytok úspor“.

Moja úloha je salámistická, odšoférovať a riešiť životné situácie. Tesne pred odchodom nás navštívi svokor, čím získavam dôležité minúty na druhú kávu a hygienu bez kecov, že zas sa čaká už iba na mňa.

Odjazd, červená vlna krajského mesta severne od cieľa, aby sme prázdne cesty prešli keď už nie rýchlo, tak aspoň nie plynulo, D1, príjazd do Mordoru, parkovanie mimo obsadených parkovacích miest pre rodiny s deťmi a obchod, kde si decká môžu vyskúšať každý šport a tvrdosť betónovej podlahy. Ostáva vyriešiť životnú situáciu spojenú s platbou za nový bajk. Zaplatí tatík kartou, nebude kombinovať platby ako posledná socka, of course, obálka s peniazmi, ktoré naškrečkoval mladý, zostáva v rukách veliteľky. Je potrebné počkať na zloženie a nastavenie. Čakania bude vraj dosť a keďže veliteľka má obálku, je rozhodnuté. Dievčatá potrebujú nové topánky, veď ich brat dostane bicykel a tiež sme vyhladli, čítaj - nebudem variť doma, keď je tu McDonald. Presúvame sa vedľa, do nákupného centra.

Do istej chvíle som si myslel, že ak budem decká týrať Kirschnerkou, Katarziou a Korbenmi, tak ich vkus nebude určovať Miro Jaroš, Spievankovo a tá šupa s farebnými dredmi. Ó, aký som bol naivný, najmladšia práve klepká po obchode v tých nagýčovejších, najligotavejších strieborných lakovkách, aké tam mali. Milá moja, toto ty nosiť nebudeš. Tati, ja budem nosiť iba tieto a nič iné a nepohnem sa odtiaľto, kým ich nekúpiš a urobím cirkus, nech všetci vidia, aký si lakomec, škrob a hňup, že decku nedopraješ topánky. Niet inej možnosti, ako správny gentleman riešim ďalšiu životnú situáciu a v duchu preklínam túto kolotočársku módnu vlnu.

Na obed pozýva veliteľka, salámista síce nesúhlasí, dokonca jedlo bojkotuje, ale ... Cestou domou po tom, čo sa nám podarilo do auta natrieskať aj bicykel, sa všetci okrem vodiča šťastne napchávajú hambáčmi, ktoré čím viac chladnú, tým viac smrdia, natruc mliaskajú, rozprávajú s plnými ústami, šuštia papierovými sáčkami, bijú sa o hranolky, zagebria sa kečupom, vŕzgajú slamkou vo viečku kelímka a hrkajú ľadom. Za týchto okolností by som už stál na prvej benzínke a fajčil, ale napodiv zostávam kľudný, viem, že moja chvíľa sa blíži. Som hladný ako pes.

Už dlhší čas som medzi regálmi v mojom obľúbenom obchode "Jednotka čerstvosti" tajne poškuľoval po hotových jedlách v konzerve. Taká tá skoro kilová XXL konzerva s obrázkom, ktorý možno ani nič nesľubuje, ale predstavím si krásne veľké kocky hovädzieho mäsa v tmavočervenohnedej šťave, s čerstvým bielym chlebom. Maďarský Guláš. Jedlo, ktoré zaručene rozkopne tomu klaunovi Ronovi sandál. Môj dnešný neskorý obed. Osobný protest proti márnotratným ženám. Vychádzam z obchodu a  nesiem niečo, čo vidieť dnes v rukách kamaráta, tak mu to vytrhnem a hodím do nebezpečného odpadu.

Doma poctivo preletím návod na prípravu, pri takomto slávnostnom jedle neradno nič podceniť, ale vyzerá, že niet čo dojebať. Toto luxusne zvládne pripraviť aj prvák na učilišti, odbor kuchár-čašník bez toho, žeby riskoval, že mu Pohlreich doláme ruky. Ak by som robil recenziu, jednoduchosť prípravy ohodnotím piatimi hviezdičkami z piatich.

Otváram pikslu patentným systémom, hladom zahmlený mozog zámerne potláča asociácie s konzervou pre psy a vylievam obsah do rajničky. Teda nevylievam, ono to tam drží. Zrejme sa vzpriečili kocky lahodnej šťavnatej hovädziny v aspiku a všetkom tom zdravom kolagéne. Začínam sa triasť nedočkavosťou a premýšľam, či chlebík nakrájam už teraz a budem počas varenia namáčať a koštovať. Po chvíli sa na tému "fyzika polotuhých látok, podtlak a kinetická energia" z konzervy s prdením a mľasknutím vykydne jedovato oranžový valec konzistencie zdravého hovna. Dopadne na dno rajničky a čaká, že mu pomôžem. Je potrebné trochu  ho roztiahnuť a nechať prebublať, želatína a tuk nesúci chuť ešte určite zmenia konzistenciu, stále nič nie je stratené, kocky mäska, ktoré tam skutočne sú, raz odhalia štruktúru. Za občasného odfrknutia červenej škrobovej lávy krájam chlebík a naberám na ochutnanie.

Hmm, trochu to presolili. No nič, možno ešte neprešli chute. Nechám prejsť varom a slávnostne naložím do hlbokého taniera. Kurva, to snáď museli soliť slzami detí s cystickou fibrózou. Toto už je veľa aj na borca, dosoľujúceho v bufete na stojáka len tak od oka. Tak aspoň to mäso zjem. Vyberám kocku hovädziny, v duchu odpúšťam kuchárovi omáčku, ľudia občas nemajú svoj deň a nikto nebude vylievať jednu šaržu chutnej omáčky len pre to, že sa trochu usypalo. Čakám v ústach lahodnú kombináciu rozpadávajúceho sa mäska s čerstvým chlebíkom, ale čo to ? Žiadny odpor, zuby s ľahkosťou prešli niečím mazľavým, čo neviem identifikovať. Toto nie je dobré, henten kúsok bol nejaký nepodarok, mohol som to čakať, že tam nebude 100% svalovina, rýchlo ho prehltnem, nech si nekazím chuť. Ďalší kúsok, aké prekvapivé, to isté, tu niečo nesedí. Z ďalších oškrabávam tehlovú farbu, pod ňou vidím prevažne bielu masu zrejme živočísneho pôvodu, nahrubo pomletú, zlisovanú a  krájanú na kocky. Začína ma napínať. Na tomto už naozaj nebolo čo dojebať.

Pred vyliatím do záchodu skúšam dať „mäso“ psovi. Pes, ktorý nemá problém nažrať sa pri kontajneroch, to ani neochutná. Napína ma druhý krát. Nerezová rajnička je aj po umytí oranžová. Ruky sa lámať nebudú, porotca je po ochutnaní mŕtvy. O poľských bitúnkoch nebudeme tušiť ešte pol roka.

Ak by som písal recenziu, dávam nula hviezdičiek.