„Michal, čo keby sme tento rok išli na letnú dovolenku niekam inam?” položila mi zákernú otázku pani M. (rozumej manželka). Veľmi dobre vedela, že ju temer vôbec nepočúvam, lebo na rozume mám iné, závažnejšie veci.
„Vieš, náš hotel Granit na Šírave idú rozkradnúť, v penzióne Medveď bola minule studená voda a náš obĺúbený hotelík v Driečnej je už obsadený. Čo keby som skúsila nájsť niečo nové?” doplnila.
„Kľudne, rob čo chceš. Len ma prosím nechaj chvíľu osamote,” odvetil som jej cez zatvorené záchodové dvere.

Takto nejako sa začal náš príbeh. Zavial nás, obyčajnú rodinu zo strednej vrstvy, až hen, do hotela Park v Piešťanoch. Netuším, akou zhodou náhod sa relatívne uvedomelá žena prekliká cez internety až sem, ale holt, stalo sa.

V prvom rade, od Košíc je to táto destinácia okolo 5 hodín cestovania. Celou cestou sa mi preto hlavou hnali dve veci:
Naozaj nebolo možné nájsť nič rovnako dobré o čosi bližšie?

A samozrejme obligátne:
Koľko hodín bez záchoda dokážu naše dievčence vydržať?

Ako už aj naša Babka vraveli, správna žena musí znac teľo vytrimac a veru, dievčence trímali, čo to len dalo.

Začnime na pozitívnu nôtu. Služby hotela boli na vysokej úrovni, klimatizácia na izbe, dokonca sme mali aj taký ten malý sušiak na prádlo, večne-teplé uteráky, celodenný prístup do bazéna a papuče zadarmo. Ba aj keď som sa bol na recepcii opýtať, či by nemali väčší župan, kam by sa aj tá moja veľká riť dokázala napratať, bez mihnutia mihalníc mi jeden vyčarovali. V tom pôvodnom som vyzeral sťa úspešný pasák na dôchodku, čiže uznajte aj vy, v záujme zachovania všeobecne platných dobrých mravov to nakoniec dopadlo ako jedna sládkovičova balada.

Do našich životov sa prikradli aj dve nepozitívne veci, ktoré mi predsalen nedá nespomenúť. Prvou je úplná maličkosť. Dôjdete semka autom cez celú republiku a oni si účtujú parkovanie extra vo forme 2€/deň. To sa to naozaj nedalo šupnúť do toho jedného viac ako tisíc eurového účtu? Hlavne, keď Váš samotný hotel má slovotvorný základ zo slova parkovať priamo v názve.

Druhá nepríjemná skúsenosť je o niečo závažnejšia. Stravu sme mali alles inclusive a chodilo sa na dve smeny. Nás umiestnili do smeny druhej, neskoršej. Ergo, prvá smena mala hodinu na najedenie sa a potom sme prišli na radu my. Tento systém je úplne super, avšak na jeho fungovanie nemôže do rovnice vstúpiť nad systém sa povyšujúca partia ogrgeľov, ktorí si chodia ako sa im zachce. Preto sme sa snažili celú situáciu vyriešiť s kompetentnými. Tí sa najprv herkulesovsky tušovali, ako si v ich hoteli nik zo systému bordel robiť nebude. No trvalo to len chvíľu a keďže čas-nepoznajúci-dobytok si chodil ako chcel, museli nás vždy operatívne prideliť tam, kde bolo voľno. Ako jedálňoví nomádi sme deň za dňom blúdili a tajne dúfali, aby sme tri razy do dňa mali kde stravu skloniť. Nech nám je požehnané po predchádzajúcej smene nájsť aspoň zo dve nie úplne zašpinené príborové sady. Nech si tie môžeme medzi sebou pozdieľať ako Čenkovej deti na záverečnej strane. Nech je medzi nimi aspoň jedna veľká lyžica, ktorá sa rovná zlatom vyváženej ťave, lebo s ňou dokážete zjesť nielen polievku, ale aj druhé jedlo, či dezert.

Ak medzi takýchto nič-nerešpektujúcich ľudí patríte aj Vy, prajem Vám zo tri generácie postihnutých vnúčat. Zaslúžite si to.

Zažeňme ale naše myšlienkové podchody nazad do košiara.

Ako správna staršia thecéra mi Matilda hneď po príchode vyrazila dych. Zobrala si mobil, avšak na nabíjačku voľajako pozabudla. Že vraj si ho nejako už len nabije. V duchu som si plný zdesenia a zemiakového pyré už predstavoval desaťročné dieťa, lamentujúce nad vybitým telefónnym aparátom. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sme po príchode na pridelenú izbu našli v „elektrike” zapichnutú nabíjačku predchádzajúcich hostí. Trpela znakmi zabudnutia a okrem toho mala usb-c koncovku, presne ako potrebovala Matilda. Nad niektorými ľuďmi skrátka asi niekto drží ochrannú fóliu.

Prečo práve Hotel Park, opýtal by sa všetko spochybňujúci čitateľ, tak typický pre túto dobu? Mali tu bohatý animátorský program. Jeho zmyslom bolo prebrať vaše deťúrence a Vám dopriať pokoj, ticho a ten pocit bezdetnosti, keď ste s milovanou náprotivkyňou mohli žiť tak, ako ste chceli. A to napnili do bodky. Akurát Mattoni s Elzou sprvoti váhali, priam sa až okúňali zapojiť do týchto kolektívnych aktivít. Akonáhle som im ako hlava a krk rodiny v jednom vysvetlil, že nemajú na výber, našli si tam dva páry kamarátiek a bolo vybazénované.

Priľahlé mesto Piešťany je tiež veľmi krásne. Dýcha kúpeľnou atmosférou, všade samá zmrzlina, proseco, lekárne a kvety. Ľudia sú super milí a často sa Vám prihovoria. Nás si tak raz pristavila jedna pani a položila nám tu najneočakávanejšiu otázku na svete.

Doslova povedala: „Nevíte, kde tú tí šikmookí robia nehty?”

Neviem, prečo si o nás myslela, ze sme miestni. Možno nás prezradili all inclusive náramky na rukách, náš košický prízvuk, alebo to, že sme kukali do Here Máp a márne sa snažili nájsť akékoľvek potraviny.

Tie sme nakoniec našli vcelku blízko. Išlo o tradičné sídliskové potraviny pre tradičné slovenské rodiny (CBA v takom okrúhlom objekte). Nemali tam dokopy nič, avšak na uhasenie smädu postačili. Ale aj odtiaľ máme zážitok. Miesto pípania tovaru tým-oným pípakom musel každý jeden zakúpený tovar chudák predavač ručne prepisovať do pokladničného systému. Celých 10 cifier. V 21. storočí. Trvalo to dlhšie ako čakanie neobjednaného pacienta na patológii (ahoj Zuzi!), ale malo to aj svoje jedno plus. Keď mu pri nahadzovaní vlhčených utierok systém po tretí krát vyhodil chybu, vykašlal sa na to a dal nám ich zadarmenko.

A to sa oplatí!

Ba spoznali sme aj milých ľudí z Vrábľov, ktorí odhalili náš nelokálny pôvod. Neprezradilo nás nič inšie, ako to, že sme nevedeli definovať rozdiel medzi koláčom a zákuskom. No, čo Vám poviem, sladké veci tu ľudia berú dosť vážne. S ich pomocou sa nám podarilo počas Latino diskotéky DJ Vedra (či Pedra?) premiestniť sladký kontraband pre menší ženijný pluk výsadkárov a mňa opäť naplnila viera v ľudskú spolupatričnosť. Avšak neboli zaočkovaní, tak sme nemohli ostať kamarátmi.

Odtrhnuté a prečiarknuté, účel to splnilo a ak hľadáte dovolienku s deťmi a nevadí Vám diaľka od Košíc a to, že tu priberiete minimálne päť kíl (lebo super strava a KOLÁČE ku každému chodu zadarmo), rýchlo rezervujte. Skôr, ako príde štvrtá omega vlna a rýchlosťou nablýskaného mydla zmetie všetky naše plány z povrchu zemského.

Pred naliatou, za sírou páchnucou preháňadlovou vodou udeľujem 8 píšťanských Patrikov z 10.