Tento článok vznikol na objednávku

VIP salónik. Zem neznáma, zem zasľúbená. Také to, videli sme vo filme, chodia tam tí bohatí, čo letia "byznysom" majú tie frajerské kartičky a tak.
Ale aj také to “počkaj ale, veď hentú kreditku mám aj ja, to akože si platím tie roky pivo a tri poldeci pred každým letom úplne zbytočne?”
Pozreli sme sa týmto chrámom konzumu na zúbok.

 

Ale teda čo, jak, kde, kedy, ako sa tam dostať? V zásade delíme salóniky na dve hlavné skupiny, salóniky patriace aerolíniám a zmluvné salóniky. Pre príklad netreba ísť ďaleko, pozrieme sa do nového terminálu vo Viedni, konkrétne do jeho Schengenskej časti. Prejdete cez bezpečnostnú kontrolu, ešte pred duty free obchodom zbadáte správnu šípku, vezmete to doľava, hore schodmi, doprava, po balkóne rovno a zas doprava. V tejto chvíli pred sebou vidíme dva chrámy konzumu, jeden strážia draky v červenom, pod logom Austrian. Druhý sa skrýva za čiernymi dverami pod nadpisom SKY Lounge. Ako sa isto dovtípite, ten v červenom patrí do prvej kategórie, ten v čiernom do druhej.
Zmluvné salóniky slúžia hlavne na to, aby bolo s kým spolupracovať pre spoločnosti, ktoré nechcú spolupracovať s domovskými hráčmi, prípadne v miestach, kde domovskí hráči nefungujú (napríklad Vienna Lounge v starom termináli, odkiaľ Austrian neoperuje), a pre nás sú zvlášť zaujímavé tým, že majú častejšie nejakú alternatívnu možnosť ako drakov na dverách poraziť a môcť konzumovať. O tom viac neskôr.

Komplex Austrianu je vhodný aj na ukážku ďalšieho delenia ktoré často nastáva v tejto kategórii. Tie salóniky sa tam totiž skrývajú tri. Jeden patrí do domény cestujúcich business triedy a nižších kartičkárov, druhý do domény vyšších kartičkárov a posledný je len pre diaľkovú prvú triedu a najšpeciálnejšie kartičky. Občas sa dá naraziť aj na zmluvný salónik ktorý sa tvári ako aerolinkový, to môže priniesť trochu sklamanie, ale čo už.

 

Ale načo sa týmto teda vôbec zaoberať, pýta sa ktosi. Čo z toho budem mať?
Ponuka služieb sa salónik od salónika líši, ale úplný základ je v tom, že je tam o niečo viac pohodlia pri čakaní a nápoje zdarma, v drvivej väčšine aj alkoholické. Plus nejaký drobný snack. Pod to sa nejde ani v Košiciach, ba vo vnútroštátnom termináli v Žuljanoch (teda, pred vojnou. Bodaj by čím skôr dali Rusi pokoj.) V závislosti od letiska a salónika to potom stúpa, takmer v každom sa podáva studené občerstvenie, vo väčšine aspoň v tradičnom čase aj teplé. Ako sa posúvame hore po rebríčku, tak rastie aj ponuka, pribudne tvrdé, lepšie vína, sprchy, ozajstné šampanské…
Apropos, rebríček. V zásade platí, že čím väčšie letisko, tým lepší salónik; čím väčší terminál na letisku, tým lepší salónik (napríklad v malých termináloch na vnútroštátne a regionálne lety v Škandinávii to za veľa nestojí); a, až na pár výnimiek, salónik aerolinky je lepší ako zmluvný. Na vrchole rebríčka bežne prístupných salónikov sa občas objaví jedlo servírované obsluhou, ale to už je väčšinou iba doménou tých špeciálnejších, podobne ako masáž zdarma alebo dobrý výber prémiových destilátov.

 

A ako sa tam teda dostať? Na viacero spôsobov, najčastejšie s letenkou business class alebo vernostnou kartou. V tomto prípade sa musíte riadiť tým, akou spoločnosťou letíte, s kým má podpísanú zmluvu, a prípadne či funguje na letisku aliančný partner. Ktorý salónik na ktorom letisku platí, sa dá väčšinou nájsť na stránkach leteckej spoločnosti, aj s podmienkami vstupu. So zlatou kartou sa dá väčšinou pozvať aj hosťa, niekedy musí letieť tým istým letom, niekedy stačí ak letí s tou istou spoločnosťou alebo partnerom - ak máte napríklad kolegu ktorý letí naraz s vami, nemusí byť na škodu sa opýtať, či vás nevie pozvať.

Druhá možnosť je flexibilnejšia, ale môže naraziť na dostupnosť. A to je buď si ten vstup proste na drzovku zaplatiť (zväčša za viac peňazí než by človek rád), alebo využiť výhod partnerských programov. Tu sa dostávam k tomu, prečo sú zmluvné salóniky často zaujímavé - tie práve na rozdiel od linkových umožňujú vstup na kreditku, s programom Priority Pass a tak podobne, a to nezávisle na tom s akou spoločnosťou letíte, kľudne aj lowcostom ako Wizzair. Dohľadať si podmienky vstupu viete buď na stránkach letiska, alebo na stránkach poskytovateľa služby (napríklad Priority Pass alebo LoungeKey).

A takú kartu možno už máte aj doma. Napríklad ak sa vám v peňaženke váľa mKreditka Plus, za iba 3 eurá mesačne, zdarma ak miniete viac ako 200 eur, máte v cene prístup v Bratislave a Viedni. Zlatá Visa od Tatry alebo SLSP? Na Schwechate môžete vziať nielen seba, ale aj hosťa zadarmo. Ak cestujete viac, môže sa oplatit platinová Visa od Tatry, neobmedzený počet vstupov pre seba a hosťa v sieti Priority Pass, za 20 eur mesačne. Alebo 23 s cestovným poistením.

Stojí sa nad tým zamyslieť. Hoc letíte len občas, koľko vás stojí káva, pivo, nebodaj jedlo na letisku? A pritom možno nemusí vôbec nič. Len nezabudnite včas na nástup. Hľadanie oneskorencov salóniky neponúkajú.

 

Malé post scriptum - cestovateľ si časom nájde svoje obľúbené miesta kam sa rád vráti. Veľa ľudí chváli Vienna Lounge, ja na svoje tenkrát poprvé stále čakám.
Ale ak máte možnosť, odporúčam navštíviť Swiss Senator (alebo First) salónik v diaľkovom termináli E v Zurichu. Krásny výhľad, ak je pekne, a jedinečný whisky bar. Výborné jedlo je v salónikoch American Express Centurion, bohužiaľ ale v Európe je len v Štokholme.
A pre kombináciu dobrého jedla, slušnej whisky, koňaku a šampanského sa vždy rád zastavím v Paríži.