Odhliadnuc od hudobných preferencií, by som sa rada zamyslela nad všeobecne prijatými názormi našej spoločnosti. Pripadám si ako normálna mladá žena, s trochu vycibrenejším hudobným vkusom a antipatiou k začleňovaniu sa do rôznych - kompetentnými vytvorených foriem. Pravda je však zrejme úplne inde.

 

Diskotéky

 

Diskotéky delíme na prvú a všetky ostatné. Diskotéku dnes mladí prvýkrát navštevujú vo veku okolo jedenásteho roku svojho nezrelého života, kde sa priúčajú manévrom dospelých. Keďže ich v nasledujúcich rokoch čaká komplikovaný čas dospievania, čím skôr začnú, tým lepšie budú pripravení na všetky nástrahy tohto obdobia. Dievčatá sa zmaľujú modrými tieňmi a chlapci si oholia chĺpky nad hornou perou.

 

Postupným zaúčaním sa vintegrujú do mikroorganizmu, ktorý sa na pár rokov (pre vytrvalých pár desiatok) stane nielen miestom ich pravidelného víkendového relaxu, ale aj zdrojom príbehov, o ktorých budú mať nepretržitú potrebu rozprávať aj počas pracovného týždňa ("Šak sme dvaja dali sedemdecku čerešne, potom sa stretli s Ferom a vraj som sa kúpal v Temži, šak asi preto som mal ráno mokré gate.").

 

Ako ich vníma spoločnosť

 

Vlniaci sa vrieskajúci dav a všichni ruce na horu. Na vyvýšených pódiách tancujú polonahé dievčatá vo flitrovaných podprsenkách, krikľavoružových minisukniach a vysokých latexových čižmách. Dídžej sa tvári, že mixuje (prechodná sľučka od Britney k Davidovi Guettovi), je spotený, mávaním ruky povzbudzuje tancujúci dav, v pravej ruke drží energetický nápoj, ktorého logo má na mixážnom pulte. Muži majú oblečené biele nohavice a lososové (alebo iné pastelové) polokošele, variant je aj tričko so zlatým nápisom. Do polnoci muži zásadne netancujú. Posedávajú v baroch a obhliadajú si korisť vlniacu sa na parkete. Všetci sú opálení, bavia sa a je tam teplo jak v trúbe.

 

Ako to v skutočnosti je

 

To ako to v skutočnosti je, vie každý, len na to furt všetci lepia tú nálepku bavenia sa. Musím ale uznať, že zavedenie drinkov zdarma pre ženy (tzv. Ladies Night), je výborným ťahom niektorých diskoklubov. Opiť dámy alkoholom za veľkoobchodnú cenu a potom tam vpustiť stádo plemenných býkov. Ovca hádam celá a aj vlci sýti.

 

Top podmienkou je, aby žena do klubu prišla adekvátne nahodená. Úplne nový level verejného domu, kde svoje “zamestnankyne” nemusíte platiť, stačí ich opiť. Kluby, ktoré túto akciu nemajú, sa tiež tešia návštevnosti. Dobrých ku...ľudí sa totiž všade veľa zmestí. To, že na toaletách sa dejú kadejaké veci, je tiež verejne známa vec. Občas si organizátori na umocnenie atmosféry pozvú aj protagonistov reality show s farmárskou tematikou. A do tanca im celý večer prehadzuje cédéčka DJ Grco.

 

 

Metalové koncerty

 

Opakom diskotéky, na ktorú mamy svoje adolescentné dcéry púšťajú síce s obavami, ale s pocitom, že je to kolobeh života, je podľa všetkého metalový koncert, ktorého absolvovanie v ranom pubertálnom veku nie je vnímané ako základný kameň spoločenského života zdravo sa vyvíjajúceho ľudského jedinca.

 

Ako ich vníma spoločnosť

 

Každý tie miesta pozná, ale nik sa neodváži nazrieť dnu. Garáž v strede križovatky, bývalý atómový úkryt pod hradom, bývalý sklad, stará mliekáreň. Potkany, drogy, kolujúci príbeh o vražde z 90-tych rokov, náckovia, lóža samotného Satana. Po vstúpení do tejto spoločnosti už nemáte možnosť vrátiť sa späť. Musíte absolvovať všetky metalové wall of death, fetišistické sado-maso orgie v latexových popruhoch a fetovať zo záchodovej dosky. Teda nie z dosky, keďže tam nielenže nie je, ale nikdy ani nebola. Záchody ako z Trainspottingu, ktoré vás pohltia s celou vašou kubatúrou a vy sa postupne preplávate do mestskej kanalizácie, kde žijú už iba mutanti. Mastné vlasy, rozmazaný mejkap, krik do oslintaného mikrofónu, plač a zúfalstvo.

 

Ako to v skutočnosti je

 

Nepopieram fakt, že to nie je úplný luxus. Ale čo tam po luxuse, v tomto prípade sa cenia iné veci. Pravda je dnes už výnimočným javom. Nikto nepredpokladá, že nový paušál od Pomaranča je výhodný alebo že vám ružový operátor naozaj zo srdca želá božie Vianoce. Sú to miesta, kde sa máte nutkanie v tej záplave bilbordov a sloganov schovať a stretávať ľudí, ktorí nenosia na ksichtoch korporátne masky, aj keď až tak celkom sa pred tým ujsť nedá, ale predsa, je to vec voľby.

 

Tieto zavšivavené podniky nemusia osloviť každého, ale fakt, že vám čašník načapuje pivo za cenu bez prirážky za VIP nálepku klubu a je milý aj bez toho, aby čakal desaťeurový tringelt, je celkom fasa. Všetkým je jedno, keď si v eufórií z hudby namočíte vlasy do piva a nikomu nepríde divné, že nemáte dvadsaťcentimetrové ihličky, v ktorých sa ženy tvária, že nič prirodzenejšie pre ich nohy neexistuje. Netvárim sa, že nie som žena, tiež mám plnú skriňu vecí, ktoré nepotrebujem, len ich proste rada mám. A dá sa tam ísť aj bez mejkapu.

 

A konečne sa dostávame k tomu najpodstatnejšiemu a tým sú muži. Ozajstní! Niektorí s bradami, iní s decentnými strniskami, žiadne vysolárkované steroidové bengá. Väčšinou potetovaní, bez vytrhaného obočia a lujvitkonky krížom cez plece. Takí, čo sa len tak neposerú a v prípade potreby zachránia situáciu, život, aj svoje renomé. Neboj zlato, zachránim ťa, tu parkujem koňa, prehodí gitaru cez potetované plece, odnesie vás do bezpečia a tam vám zahrá dvadsaťminútové post-metalové sólo. O takých snívajú ženy. Teda neviem ako iné, ale ja určite.

 

Nemusí zas nutne nosiť vlastne vyrobený nôž a stravu naháňať po okolitých hájoch. Taký dobrý hardkorový fanúšik nielenže vyzerá ako chlap, ale je aj pravdepodobné, že je vegán alebo aspoň vegetarián, čiže vo väčšine prípadoch nemáte dočinenia s masovým vrahom. Samozrejme nič nie je dokonalé a môžete dostať aj kopanec do hlavy pri crowd surfingu a za tie roky si užijete aj nejaké tie bitky. Ale aj tak. Nebojte sa toho, sú to miesta, kde muzikanti hrajú preto, lebo majú radosť z toho, že hrajú. A všetci majú radosť z toho, že sú tam. A zo života!

 

Pic via YT prntscr