Nie som už žiadny mladík, ale ešte ani nad hrobom. Viem všeličo, ale čo mi nejde do lebky, sú jazyky. Nie tie ženské, na to sa zatiaľ nesťažujem, ale svetové, hlavne ten najdôležitejší. Tak som sa rozhodol, že potrápim tých päť percent mozgu, ktoré vraj človek využíva pri svojej existencii a pôjdem sa učiť. A nech to má aj efekt, tak do zahraničia, kde budem musieť speakovať, inak zdochnem od hladu. Výber padol na Maltu. Ešte som tam nebol a bol predpoklad, že tam bude teplejšie ako u nás. Vygooglením som vybral dvoch favoritov, dve školy. Veľký rozdiel som medzi nimi nevidel, ale jedna bola ružová, druhá oranžová. Teda firemné, alebo školské farby mali také. Som chlap, predsa si nevyberiem ružovú. A tak aj bolo.

Po príchode na Maltu som zistil, že jediná vec, s ktorou by som tu problém nemal, je sex. V štvrti, kde sa nachádzala škola, bolo na mrte pánskych, nočných a iných klubov. Ale že aj ubytovanie sa nachádza nad jedným z nich ma dosť pobavilo. Chúďatá rodičia, ktorí posielajú decká na jazykové kurzy. Je však pravda, že škola umiestňovala do týchto ubykácií skôr starších a mužov. Zo začiatku to aj bola zábava, ale keď sa po niekoľkýkrát nevyspíte, pretože do rána huláka pod vami hudba, zaškrtili by ste každú kurvu aj s jej pasákom, ktorí prechádzajú skoro ráno pod vašimi oknami. Oni idú do postele, vy do školy.

Škola za veľa nestála, aspoň tá moja, oranžová. Asi by pre ňu bolo výstižné logo „Nik vám nedá toľko, čo vám my sľúbime“. Keď ste sa totiž pozreli po meste, všade totiž bola ružová. Dáte si pizzu?  Dostanete servítky s logom ružových. Idete na pláž? Vstup len pre ružových. Idete sa schlastať? Ružoví majú zľavu... Už nikdy nebudem posudzovať podľa farby.

Okrem toho ma každý deň pridelili do inej skupiny a vždy inej úrovne. Prvý deň som si to užíval, lebo sme boli všetci rovnakí tĺci. Druhý deň boli na tom všetci lepšie, vrátane pomôcok a nábytku, a tak boli moje odpovede väčšinou vo forme začudovaného pohľadu a zdvihnutého obočia. Tretí deň bol najhorší. Miestny bifľoš sa sťažoval, že prečo ma dali do skupiny s ním, keďže sme na inej úrovni. Zmätená lektorka mu odpovedala, že tĺci už ostali len dvaja, tak nás rozdelili do iných skupín, možno niečo pochytíme. Rozprávali sa medzi sebou, akoby som tam ani nebol. Strašne som sa nasral, vstal, pozdravil všetkých „fuck you“ a buchol dverami tak, že to bolo počuť hádam aj o ulicu ďalej. Nasledujúce dni som sa sám so sebou dohodol, že budem chodiť poza školu a začína dovolenka.

Tak aj bolo. Už som len ležal na pláži, ochutnával miestne špecialitky, proste oddychoval. Našiel som si dokonca parťáka zo susednej zemi, tak som nemusel večer degustovať sám a platiť miestne tanečnice, ako si hovorili, sa mi skutočne nechcelo.

Posledný večer sme sa so susedom vybrali na večeru do talianskej reštaurácie rázovitého typu. Sedeli sme, kecali o blbostiach, reštika bola takmer prázdna. Vtom sa vrútili do vnútra tri slečny vo veku cca 25 rokov. Dve z nich boli celkom pekné, tretia na cibuľu, keby nebolo čo. Sadli si a začala ich debata. Ale aká debata. Sedeli blízko nás a vôbec netušili, že je tu niekto, kto im bude rozumieť. Takže k obsahu. Najskôr upozorňujem, že nasledujúci text nie je určený pre deti a slabšie povahy.

Č.1 – Včera jsem souložila s Diegom a ten se snažil, ale nedokázal mně udělat. Tak se zeptal, jestli má zavolat kamaráda a ten to dodělá. Tak jo, řekla jsem. Tak jemu se to povedlo. A ten blbec se mne pak zeptal, jestli jsem se na neho nenavázala, protože on nemá zájem o vztah. Tak jsem mu řekla, že pár hodín po tom, co jsme byli spolu, jsem souložila s jeho dalším  kamarádem. Tak jaký vztah má na mysli....

 

Č. 2 – Tak ja neviem, mne stačí ten môj chlap, neviem si predstaviť, že by som mala sex s viacerými.

 

Č. 1  No jo, jenže ty na to jedeš přes lásku, já zase chci zážitky.

Č. 3  A videli jste holky toho nového čokoládovýho kluka? Ten je hezkej, že jo?

Č. 1  Taková čokoládka, holky, oni vám mají takovou hebkou pleť, jako detská prdélka. A co vám vydrží? Minule jsem měla takovou čokoládku a za 5 hodín se udělal 7-krát.

 

Následne holky zaplatili a išli si po svojom, po ceste spomínajúc novú tanečnicu z bývalých sovietskych krajín a tá najmúdrejšia a najskúsenejšia nezabudla podotknúť, že aká tanečnica, kurva je to. Predpokladám, že kritéria mala jasne stanovené svojim životom. Každopádne mám odvtedy  traumu, lebo ako som spomínal, nie som už žiadny mladík a sedemkrát za päť hodín nezvládnem, ani keby som žral zeler s každým jedlom a strúhal si ho aj do piva. Ale keď chcem odvtedy na niečo povedať, že toho bolo naozaj veľa, poviem „je toho veľa ,ako za päť hodín sedemkrát“.

A nabudúce nebudem vymýšľať a pôjdem radšej na Šíravu.