Tento víkend sa všetci vinári, vinohradníci, vincúri a chemickí technológovia tešia na svoju Malokarpatskú vínnu cestu. Vyše 130  pivníc od Bratislavy až po Trnavu otvára svoje brány a láka ľudí na to, čo sa im tento rok urodilo a podľa všetkého to bol rok naozaj výborný a keby aj náhodou nebol, tak tu máme spomenutých chemických bratov a ich enzýmovú alchýmiu a baktrérie, ktoré nemajú nič iné na práci, len plávať v sladkom mušte, papať cukor, srať alkohol a následkom toho zomrieť. Podstatné však je, že od druhu, modifikácie a šlachtenia týchto stvorení potom závisí aj druh alkoholu ktorý produkujú, od čoho zasa závisí či a aký druh opice budeme mať na krku celý nasledujúci deň.

Samozrejme taká opica aj niečo stojí, ale výhoda je, že za čokolvek čo v pivnici ochutnáte zaplatíte presne tak ako aj minule – 40€ z čoho 20eur je kredit, za ktorý sa dajú kúpiť práve tie vína, ktoré sú pre vás najsamlepšie.
Teda aspoň v tej chvíli si myslíte že najsamlepšie, pretože ak ste už v trinástej pivnici a o pár týždňov, keď sa chcete návšteve pochváliť, že aké super vínko ste si priniesli môže nasledovať nemilé prekvapenie a síce že miesto vína nalievate len mačací prd. Preto je v pivniciach možnosť aj niečo zjesť ako napríklad pagáč, syr, alebo chlieb s pomazánkou.
Nejaký druh pomazánky majú skoro úplne všade, čo je fajn pretože ak ste nebodaj tí zúbožení šoféri, ktorým prischla úloha rozvážať ľudí od pivnici k pivnici bez možnosti ochutnávať, tak môžte aspoň niečo zjesť a ešte preto, že ak niekde majú mačací prd a ste v stave to aj rozoznať, tak si môžte akurát umyť pohárik (ktorý je tiež v cene a fasuje sa s lístkom, ktorý vlastne ani nieje lístkom, ale kusom korku, ktorý si zicherkou niekam pripevníte aby majitelia pivníc videli, že ste oprávnení koštovať ich víno a pomazánku) a na chvílu sa pridať k šoférom s kusom žvanca, prípadne si dať nejaký ten guláš (ten v cene nieje).

Takto sa potom dopracujete k tomu, že keď sa na druhý deň zobudíte, tak máte doma malú vinotéku a na nejaký čas nebudete odkázaní na kupovanie kadejakých patokov v supermarketoch, kde to nemôžete ani ochutnať a okrem toho podľa nakúpeného množstva, stupňa vášho alkoholizmu a stupňa alkoholizmu vašich kamarátov dokážete s touto vinotékou prežiť aj par mesiacov, kedy je na svätého Urbana ďalšia vínna cesta, na ktorej si môžete dopniť zásobu vína, zjesť tucet pomazánkových chlebov, priplatiť si za guláš a potom čakať pol roka, čím sa nám kruh uzatvára...
Takže ak máte radi trochu kvalitnejšie víno, tak neváhajte a utekajte do supermarketu zohnať nejaké lepšie chucho, lebo mantáci už zasa vypredali lístky skoro dva mesiace pred začiatkom..

Na zdravie!