V sobotu sme boli pozvaní na oslavu narodenín do Zaboku. Názov mesta znamená v slovenčine „Za ohybom rieky“. Mesto vzniklo v 19. storočí, v súčasnosti je to významný dopravný uzol v kraji Krapina-Zagorje. Plán bol navštíviť konkrétny podnik, najesť sa vo vyhlásenej reštaurácii, pre maškrtných bola plánovaná aj zmrzlina a potom sa dlhodobo usadiť na narodeninovej párty pivovaru Nova Runda. Plán to bol ambiciózny, však veď organizátori vedia čo robia. Ledažeby nie. Ja som si ešte ráno vymyslel, že musím kúpiť nejaké veľmi dôležité veci do nášho útočišťa. Chvíľku to vyzeralo dramaticky, ale nakoniec všetky bodu záujmu boli hneď vedľa seba. Drogéria, pekarnica aj kavana so slušným zeleným čajom. Až po ceste domov som si uvedomil, čo mi bolo celý čas divné. A to bolo to, že som sa s obsluhou dorozumieval po slovensky a oni odpovedali po chorvátsky. Dialóg to bol pomerne jednoduchý, ale aj tak by som nečakal taký ľahký priebeh.
Tesne pred dohodnutým časom som bol na vlakovej stanici pripravený na odchod. Postupne sme sa zišli viacerí a šlo sa. Bežne cesta trvá tak 20 minút, kvôli výlukám sme šli asi hodinu. Bolo sa čím kochať, výhľady boli pekné a prišlo aj na ochutnávanie piva. Zázračný ruksak čoskoro vydal prvé pivo a to Varionica / Barut / Zmajska Pivovara Chef's Beer, miestny Flanders Red. S obsahom alkoholu 9,3%, ideálny začiatok dňa. Pokračovali sme so Zmajska Pivovara Concotion Nochnica, 11%-ným silákom. Podľa názvu skôr nočné pivo, chutilo však aj doobeda. Čokoláda, ľahký karamel, vanilka, pražené tóny a hrejivý alkohol.
Po vystúpení z vlaku už slnko dosť intenzívne pálilo a bolo jasné, že nás čaká horúci deň. Kurz bol jasne daný, Krčma Polanović w. Huncutarije. Nevýhodou putovania s náruživými hodnotiteľmi po neznámom teréne je však tá, že využijú každú príležitosť na zakúpenie a následnú degustáciu akéhokoľvek obskúrneho piva. Tak sme sa zastavili v dvoch obchodoch po ceste pre to najhoršie čo Chorvátsko ponúka. Postupne sme sa dopracovali k prvému cieľu našej cesty: Krčma Polanović w. Huncutarije. Veľmi pekný útulný podnik s plnými chladničkami a pár pivami na výčape. Interriér budí dojem, že sedíte v domácej knižnici. Konajú sa tu aj koncerty, podľa fotiek na ich profile je to záležitosť vonkajších priestorov, teda terasy. Entuziastický majiteľ tu vybudoval z ničoho túto kultúrnu a pivnú ustanovizeň v Zaboku. Určite sa sem ešte chcem vrátiť. Hanba ma fackuje, že si nepamätám čo bolo na výčape, ale bol som dosť vyčerpaný tým teplom a koncentrovaný na zelený čaj a pivo. Pri družnej debate čas postupne plynul a nastal odchod. Do reštaurácie Zaboky to bol ešte kus cesty, tieň sa stal nedostatkovým tovarom. Ešte som si stihol odbehnúť na morbídnu turistiku na miestny cintorín a boli sme na mieste.
Reštaurácia je to pekná, obsluha bola milá. Pri otázke čo by vedeli zohľadniť moje zdravotné ťažkosti, zaznelo, že samozrejme. Štrukli so sirom, chorvátske národné jedlo bolo fakt veľmi dobé. Dalo by sa prirovnať k štrúdli, avšak štrúdla to naozaj nebola. Veľmi divné bolo, že okrem nás tam tuším ani nikto nebol. Keďže sme boli na druhej strane mesta ako je pivovar Nova Runda, začali sme sa zháňať po taxíku. Po chvíľke hľadania a zisťovania informácií, sme zistili, že toto je jedno zo zriedkavých miest v Európe, kde žiaden taxík nechodí. Takže ostala len cesta späť okolo vlakovej stanice. Celou cestou som pi..., ehmm šomral, že či mi to bolo treba a tešil som sa na pivo. Nakoniec si moje telo vypýtalo po toľkej námahe timeout, tak nakoniec toho piva veľa nebolo.
Areál pivovaru je fajn, je rozľahlý, našiel sa aj tieň, grilovalo sa Výčapy boli umiestnené vonku aj vo vnútri, pivo tieklo potokom. Keďže priestory pivovaru boli verejnosti prístupné, tak sme si spravili individuálnu exkurziu. Pekne to tam majú. Ľudí bolo celkom dosť a stále prichádzali ďalší. Nakoniec som nejaké to pivo ochutnal. Bola by to škoda ostať len na vode. Iontový nápoj je iontový nápoj. Ochutnal som Angry Moose Pils, poriadne nachmelené IPL. Doslova vo mne zasyčalo. Beer Bash 2023, pivo navarené na túto príležitosť, bol mocne nachmelený Pale Ale s citrusmi, tropickým ovocím, citrusovou kôrou, ľahké ihličie. „Old school“ IPA navarená v spolupráci s Maskeron, s názvom Riffquake, bola ukážková IPA z čias, keď bohovia boli zlí a malicherní a keď slovo IPA znamenalo horké pivo. Prichádzal čas na odchod, ešte som riešil individuálnu dopravu, no nikto nič negarantoval. Nakoniec som sa rozhodol, že sa vrátim vlakom.
Cesta naspäť sa niesla v duchu celého dňa. Na tretej stanici nás vysadili a my sme čakali v teple asi pol hodinu na iný vlak. Prvá cesta zo stanice teda viedla domov, aby som mohol zo seba zmyť celý deň. A potom sa uvidí. No a po nejakom čase sa uvidelo. Telo sa zregenrovalo a aj chuť na pivo bola späť. S pár ľuďmi sme sa dohodli, že BIR Craft Pivovara & Pivnica je presne to miesto, kde chceme ísť na večeru a pivo. Miestni sa k nám nepridali, pozerali akýsi futbal.
Podnik je to pekný, varia tu pivo, menu tu majú postavené na grilovaných veciach, aspoň v čase našej návštevy mali. Trochu som mal s grilmajstrom, či prevádzkárom diskusiu ohľadom môjho jedla, nakoniec padla voľba na istotu a to tatarák. Tatarák bol veľmi chutný, škoda len, že v homeopatickom množstve. Objednali sme si všetky ponúkané pivá a začali sme degustovať. Tak nejak sa mi zdalo, že varenie piva je len taký vedľajší úväzok, hlavným artiklom je jedlo. A to bolo fajn. Obsluha bola v pohode, ak by som sa motal neďaleko určite by som sa zastavil. Na tatarák.
Ozval sa zvyšok skupiny, že kde sme a že oni už sú v meste, tak za nami prídu. My sme však už boli na odchode, tak sme sa dohodli, že sa stretneme v centre, vo Vallhalle. Toto miesto sa stalo takým hlavným stanom počas nášho pobytu. Obsluha je príjemná, pivo majú tiež dobre ošetrené, tak prečo nie. Pri odchode z podniku sme videli davy ľudí, idúcich z akéhosi futbalového zápasu, z ktorého sa vykľul šláger Dinamo Zahreb vs. Hajduk Split. Po podozrivo dlhom čakaní na električku a divnom nápise na informačnom paneli sme sa dozvedeli, že električky kvôli zápasu nechodia. Fajn. Na navigácii sme zistili, že bod nášho záujmu je len „fifteen minutes“ ďaleko, tak sme šli peši. Skrátim to, nebolo to fifteen, ale fifty. Neúspešne sme sa snažili naskočiť na nejakú dopravu. Nikto netušil kam idú. Tak ako deň začal pochodom, pochodom aj skončil. Vo Valhalle nás zaopatrili ako sa na smädných pútnikov patrí a nastal čas ísť domov, keďže nás čakal veľký deň. Nenechali sme nič na náhodu a šli taxíkom.
Ste zvedaví, či som vstal po náročnom chodení? Boli sme v pivovare Garden? To sa dozviete v pokračovaní, ktoré bude čoskoro.
