Tam, kdesi na Severe v provincii Alberta, 300 km nad posledným veľkomestom na kontinente, sa nachádza jedna z najdôležitejších kanadských vojenských základní. Je tak dôležitá, že poskytuje leteckú obranu vzdušného priestoru aj Aljaške. Alebo, Aljaška je pre Američanov tak nedôležitá, že outsourcujú jej vzdušnú obranu svojim nevlastným bratom. Vyberte si.
Vojenská základňa sa nazýva 4 Wing Cold Lake alebo CFB (Canadian Forces Base) Cold Lake, a okrem toho, že je to jedno z najväčších air weapon training centre na svete, má vlastnú infraštruktúru so škôlkou, školou, potravinami, kinom, rekreačným centrom, rodinnými domami, atď. Ak niekto pozná vojenský obvod Lešť pri Zvolene, tak toto je niečo úplne iné.
Základňa dostala meno podľa vedľajšieho mesta a to podľa jazera, a to sa veľmi originálne volá Cold Lake. Je tak studené, že jeho stred nikdy, ani počas najteplejšieho dňa v Auguste, nerozmrzne. Keď som zistila, že sa tam budeme (kvôli robote) sťahovať, hneď som gúglila, čo také tam môžeme počas dlhých zimných, ukrutne studených večerov robiť.
Miestni tvrďasi majú na svojom webe odlajkované Top 3 aktivity s deťmi. So svojimi deťmi, podotýkam. Prvé je poľovanie, čo teda rešpektujem, ale nie je môj koníček a druhým hobby je lovenie rýb v tom zamrznutom jazere. Natiahnu na deti termo prádlo, windstopper, coldstopper, brainstopper bundy, vyhrievané rukavice, topánky z izolačnej gumy a bobrej kožušiny a hybaj het do mínus päťdesiat ryby chytať! Stačí im na to sekera a dobrá nálada. Do tretice sa zvyknú preháňať jazerom na 4x4 vozidlách, ale keďže im ich zopár popadalo cez tie vysekané diery (!) a skončili na dne, štvorkolkami chodia radšej zapadávať do hlbokých snežných závejov v lese. Opäť sa Kanaďan snaží dokázať svetu, že v zime sa dá robiť všetko s úsmevom. Sú ako taká čudná never-ending reklama na tampóny.
Ku každému albertskému mestu patrí aj indiánska rezervácia, ale o tom inokedy... Mesto Cold Lake je 15tisícová tlupa otužilcov s vinylovými fasádami a jednou hlavnou cestou – uhádli ste – k jazeru. Cestou sa tiahne typický kanadský malomestský fastfoodový strip (Mekáč, Wendys, Arbys, Harveys,...). Na jej začiatku, za Walmartom doľava, ju križuje nenápadná príjazdová cestička pozdĺž ktorej sú vystavené tri migy. Zaujímavosť: jeden z nich je vystavený kolmo, a z toho jediného nemusia odhrabávať sneh. Za migmi sú vlajky, javorový list aj britská koruna, búdka so strážou s prívetivým úsmevom a samopalom. Rampa, legitimácia.
Royal Canadian Air Force (RCAF) tam trénuje pilotov fighter jets, parkuje tam svoje sršne F-18 Hornet, odpaľuje stade rakety, vysiela vzdušnú obranu, raz za týždeň štartuje kontrolné lety „coast to coast“, ktoré preletia vzdušné pásmo Kanady na východ až po Nefoundland a zase naprieč 10timi provinciami na západ k Aljaške a späť k studenému jazeru. Pretty impressive!
Počas nášho pobytu pri základni, vo Februári 2019, Kanadský premiér Justin Trdlo odkúpil 18 kusov stíhačiek typu F-18. Išla som vtedy nudnú povinnú jazdu do Walmartu. Zastala som na 4way Stop sign a mráz-nemráz, musela vystúpiť z auta. Všetkých osemnásť džetov bolo vo vzduchu a leteli smerom nad jazero. Stroj, rýchlosť, sila a človek je fascinujúca kombinácia. Dodnes tam istá moja časť stojí a s obdivom čumí na oblohu.
Hoci sme neboli priamou súčasťou vojenského komplexu, majú tam jedinú štátnu škôlku a tak som vojenskú základňu navštevovala denne. Pri prijímačkách, samozrejme po kriminálnych previerkach oboch rodičov (dali sme to na jedničku!), sme museli obaja armáde iniciálovať a podpísať okrem iného 3 zvláštne body:
- Vaše dieťa musí byť vždy pripravené na 30 minútovú prechádzku v počasí mínus 40.
- Pokiaľ je na základni vyhlásený poplach alebo cvičný poplach, Vaše dieťa si vyzdvihnete po ukončení zvukového signálu v bunkri.
- Pokiaľ meškáte viac ako 10 minút, vojenská polícia si vyhradzuje právo vyslať pre Vás vojenskú hliadku a vrtuľník.
Tretí bod mi spôsoboval nočné mory. Právom. Stav počasia vonku je tam v zime šialený. Zvyšok sveta by v mnohých prípadoch vyhlásil núdzový stav a cesty za nepojazdné. Ak nemáš vyhrievanú garáž, auto sa v tej zime musí niekoľko hodín nabíjať v zástrčke, aby vôbec naštartovalo. Nebolo ľahké každý deň trafiť ich 10 minútové okno.
Jedného dňa mi tretí bod spôsobil aj dennú moru. Na Stopke sa mi pri brzdení utrhli tlmiče na predných kolesách. Kolesá ostali vzpriečené, volant zaseknutý, auto nepojazdné a zastala som na pol ceste medzi obytnou oblasťou a škôlkou. Každým smerom do cieľa by som pri vystúpení z auta zamrzla. Presne ako jedna lokálna tínedžerka, ktorá si myslela, že na rannú zmenu do miestnej Vypražárne hádam zájde, keď sa jej pokazilo auto. Jej naivitu našli zmrznutú 150 metrov od vozidla. Mňa našťastie zachránil o trochu zdravší úsudok nad stavom počasia za oknom a taktiež Peace Officer, ktorého vyslali, keď som zmeškala svoj 10 minutový mark na vyzdvihnutie dieťaťa. (Nie, nebol vrtuľník)
Vtedy som pochopila, že bod 3 nie je vlastne pre rodičov, ktorí chodia neskoro pre svoje deti, ale prevencia sirôt a polosirôt. Rovnako to bývalo v robote. Bolo sa treba hlásiť, že si cestou domov nezmrzol.
Náš syn nebol sprvu nadšený novou vojenskou disciplínou, ale neskôr si jeho chlapčenskú fantáziu podmanili všetky mašiny, ktoré chodili počas vyučovania po základni obzerať. Po obede si po deti chodili rodičia – vojaci, vojačky, piloti. Všetci boli, samozrejme, vždy na sekundu na čas. Stála som v tichej miestnosti plnej vystretého armádneho personálu a rozmýšľala, či sa príliš hrbím. A ktorý z nich je asi mimozemšťan..
Severská lokácia však prinášala väčšie problémy. Každé sadnutie za volant znamenalo obrovské riziko. Prejazdy na juh do civilizácie boli ťažké. Keď sa na pláni zodvihne vietor, vozovka splynie zo snehom a je ľahké ju stratiť z dohľadu. Ak z nej vyletíš, môže trvať niekoľko dní kým ťa nájdu. Často ťa na dvojprúdovke predbieha rozbehnutý kamión naložený tovarom, drevom, alebo ťahá mega súčiastky na dáky ropný vrt. Keď okolo prefrčí takýto megakolos, sneh sa v kúdeloch zvíri všade naokolo a niekoľko sekúnd nie je vidno ani len vlastnú kapotu. Nesmieš vtedy prudko brzdiť, nielen kvôli šmyku, ale aj kvôli autám za sebou. Každý predpokladáte istú priemernú rýchlosť a vzdialenosť vozidiel okolo seba a dúfate, že ste kolesami stále na ceste, kým sa viditeľnosť ustáli. Miestni pri tom ani brvou nemihnú!
Príroda je úchvatná. Jazerá a lesy poskytujú raj pre divú zver a poľovníkov. Keď sa človek vyberie do lesa a zablúdi, pokiaľ ho nič nezožerie alebo nezmrzne, vedel by sa premotať cez teritóriá až na Severný pól. Mne však stačil kopec za domom. Tam, pri značke „Beware of bears“ som sa rozhodla. Stretla som tam totiž paradoxne losa. Moose. Len tak tam stál vo svojej pól tonovej majestátnosti a bezduchými očami hľadel kamsi do diaľky. Otočila som sánky s deťmi a moonwalkovala od neho späť domov.
Nečakali sme, či sa v lete roztopia ľady.
