Pamätáte si na dobu videokaziet s jednohlasným dabingom? Fičalo na nich celé Československo a súdruhov to pekne sralo. Ľudia totiž videli, že za železnou oponou sa skrýva úplne nový svet a vtedajší slniečkári pomaly začali cítiť, že nemusia žiť v tom hnoji.


Ako to dopadlo určite viete, no nikdy nie je na škodu si zaspomínať na to, ako sme vtedajšie filmy pozerali. Neskutočne zlá kvalita a kinematografické perly sa šírili ostošesť, no málokto vedel, kto za tým skutočne stál.


Väčšinou to boli nadšenci, milujúci film. Problém však bol v tom, že málokto cudzím rečiam rozumel. Išlo zväčša o anglické, nemecké a talianske kópie. Takže ak ste si chceli film vychutnať, mali ste dve možnosti. Buď si (za veľké peniaze) kúpiť kazetu, alebo si to nadabovať sám. Teda, ak ste rozumeli reči.


Fór bol v tom, nájsť človeka, ktorý skutočne danému jazyku rozumel. Čierny trh prekvital a všetci chceli profitovať. Nebolo teda výnimkou, že dabovali aj ľudia, ktorí rozumeli iba pár slov. Vznikali tak perly ako „Fuck you“ preložené „Já bych tě nejradši zmrdal“. Preklady názvov boli tiež úžasné. Přisprostlé tancovaní (Dirty Dancing), alebo Lesný duch (Evil Dead) patrili do zbierky takmer každej rodiny vlastniacej video.


Boli však aj takí, ktorí sa venovali prekladom profesionálne (alebo aspoň dokázali prekladať na úrovni) a najmä vďaka nim sa do domácností dostávala západná kultúra. Najmä „svätá trojica“ Ondřej Hejma, Ondřej Neff a František Fuka. Na ich dabingoch vyrástla jedna celá generácia.


Táto snaha sa však, samozrejme, nepáčila súdruhom. Diváci vďaka videopirátom objavovali výdobytky slobody a mnohokrát tak mali problémy so zákonom. Kazety sa sem dostávali komplikovanými spôsobmi a títo samozvaní nositelia kultúry boli jednou nohou v base. Všetci tí Rambovia, Komandá, Policajné akadémie, alebo Hviezdne vojny znamenali okno na západ a to režim nenávidel viac, než všetko ostatné. A divákom bolo jedno, ako kvalitná kópia sa k nim dostane. Základom bolo, nech niečo vidieť a niečo počuť. Generácie odchované HD projekciami tomu asi nebudú veriť.

 
Vtedy sa však naozaj k žánrovým filmom dostávalo ťažko. Iste, boli aj výnimky, ktoré zavítali do kín. Takmer bez výnimky tak išlo o filmy kritizujúce kapitalizmus. Čeľuste, alebo Krotitelia duchov mali zlého starostu, Francúzske spojky mestá plné feťákov, E.T. zlú vládu ohrozujúcu deti a Votrelec hrdinov pracujúcej triedy.


Na prelome 80. a 90. rokov však boli záujmy aj o iné žánre. Najmä o tie, ktoré podporovali reaganovskú politiku. Boľševik sa pomaly, ale isto rúcal, a pirátske videokazety v krajinách východného bloku živili túto agendu. Väčšina ľudí stojaca za činnosťou spojenou s pašovaním videokaziet doteraz stála v anonymite. Kto boli títo ľudia, ako sem dostávali kontraband a dokedy táto éra jednohlasných dabingov vlastne trvala?


Tieto otázky zodpovie pripravovaný dokument Králové videa. Banda chalanov z Čiech a Slovenska sa totiž o tomto fenoméne rozhodla natočiť dokumentárny film. Oslovili najväčšie hviezdy prekladov, doteraz neznámych pirátov a z archívov vytiahli tie najlepšie ukážky.
Ak si tú éru zažil, tak tebou zatrasie nostalgia a ak si príliš mladý a nevieš o čom je reč, budeš na to pozerať s otvorenou hubou a nepochopíš, ako sme na niečo také mohli pozerať. Stačí pozrieť na trailer.

Film je síce už takmer dokončený, no na postprodukciu sú potrebné ešte nejaké peniaze. Takže ak vás projekt oslovil, môžete im trochu finančne pomôcť. Rozbiehajú crowdfundingovú kampaň a o čo vlastne ide, sa môžete dočítať tu.