No tak sme malého naučili hrať sedmu. A čo má byť? Tak či tak by sa to raz určite naučil, a iná zábavka na dovolenke s deťmi nebola  poruke - osem rokov je možno dosť na sedmu, ale na kalíšky je ešte asi príliš skoro...

Každopádne, od dovolenky ubehli už tri mesiace a naše rodinné večery sa odvtedy rozšírili z choď si urobiť úlohy na choď si urobiť úlohy a potom si zahráme.  Farár. Hra nášho detstva. teda, ja som si išiel hlavne oko, ale mladému sa dosť ťažko počítajú karty nad desať. Tak teda kompromis.

Je to sranda, malý hru ako takú pochopil dosť rýchlo, no aj tak plieskal na kopu bársakú kravinu. Základ bol: nikdy mu nedávaj sedmu. Občas keď ma vytočí tak mu tam tresnem rovno tri, už len preto, aby som videl, ako sa rozčertí, šľahne karty o stôl a odpochoduje do izby s tým, že to už má aj tak prehraté, tak načo. Aspoň vtedy si s drahou zahráme plnohodnotnú hru. Teda až kým sa malý neodrazí. Potom samozrejme vyhrá všetky partie až do konca. Sám. *Blink blink*

Všetkého ale veľa škodí, a keď som sa začal strhávať zo sna s krikom "zeleň!", povedal som si, že si to pýta zmenu. Vtedy moja drahá polovička našla pod konferenčným stolíkom žolíkové karty. Bol som nadšený. Žolíka som nehral snáď dvadsať rokov a bol to taký nostalgický rachot, že som skoro spod postele začul pišťanie tamagočiho.

Ja aj priateľka, obidvaja bohovsky veľkí hráči, sme si ale akosi nemohli spomenúť na pravidlá. Tak sme čosi pogúglili, čosi nám pripomenul aj tatko (s ktorým som pred dvadsiatimi rokmi hral naposledy - a on so mnou tiež). Ten nás zo desať ráz rozmlátil a odvtedy sme hrali potajomky, len keď sme vedeli, že nie je nikde nablízku.

Dostali sme sa do toho skoro hneď. Radosť striedali nervy a po mojej desiatej prehre po sebe som skoro kapituloval a karty takmer leteli do kotla. Potom boli chvíle výhier a prehier, no proste ako to chodí v kartách.

Lenže my dvaja nikdy nič nerobíme len tak zľahka. Pre vysvetlenie - keď vyhráte tri hry po sebe a to ešte k tomu rovno z ruky, štvrtú vyhrá vaša priateľka so slávnostným "na ty žebrák!", tak nejak sa posúva hranica tolerantnosti.

To som však ani len netušil, kam až sa tá latka dá posunúť.

V čase žolíkov sa K. (opäť raz) zaprisahala, že začne cvičiť. Zaprisahávanie trvalo o čosi dlhšie, vlastne to bolo také konštatovanie (Od zajtra začínam cvičiť. alebo nie, od prvého, to sa potom lepšie pamätá. Vlastne som sa seba pyšná už teraz, bolo to skvelé rozhodnutie. Už len to rozhodnúť sa začať cvičiť bolo dosť ťažké. A vieš čo? Jebem ja na celé cvičenie.)

No a kvôli žolíkovi nemohla. Pretože jej tak nejak nešla karta.

"Len som z teba nervózna. Ani cvičiť nemôžem. A to som fakt chcela!"

Takže z toho zase raz nebolo nič.

Toto naše žolíkovanie by som rozdelil na tri fázy.

 

Prvá:

Tam máš!

Toto boli chvíle, keď sme sa v hre vrátili do detských čias, kedy ešte nikto nebol vyjebaný kokot keď vám vyhodil červenú sedmičku, keď vám ako posledná karta chýbala do postupky. Také easy hry na odreagovanie.

 

Druhá:

Na ty zmrd!

*scrolluj hore k časti o tolerancií. Tuto sa krásne ukazovalo, ako si dokážeme efektne vynadať bez toho, aby sme sa navzájom pozabíjali. Nevídaný jav, nikto sa neurazil.

 

Tretia:

"Ty vyjebanec! Ježiš prepáč, to tie karty..."

Myslím že toto hovorí za seba.

 

Niektoré večery boli naozaj dlhé. To najmä kvôli tomu, že K. je veľmi zlý player (prehrávač). Po troch hodinách lepších aj horších postupiek, kriku a nadávok, som mal na ruke najväčší bordel z celej kôpky kariet a K. konečne vyhrala. Prvý raz z desiatich.

Lenže jej to nestačilo.

"Posledná hra a končíme. ... ak vyhrám."

Takto sa dá zabaviť na dlhé a dlhé hodiny, hlavne ak máte duplicitnú kôpku kariet a dvoch žolíkov permanentne na ruke. Ale pssst.

Neskôr prišli stávky. Nehrávali sme o peniaze, skôr o to, kto umyje riad a podobné sračky, čo každý nerád robil.

A ako naše žolíkovanie skončilo? Stavili sme sa o orál.

K. vyhrala.

"Gratulujem, môžeš ma vyfajčiť," povedal som jej. Čo prišlo potom nebudem popisovať. Odvtedy karty nehráme. Nerád by som si zničil náš (už tak dosť pošramotený) vzťah. Počkám, kým vyrastie krpec a bude schopný v ruke udržať vejár z pätnástich kariet.