So zubárskou praxou na Slovensku som mal, napriek stovkám negatívnych ohlasov mojich známych, tie najlepšie skúsenosti. Zubárka bola totižto a vďakabohu rodinná známa. V čakárni som sa teda vždy zdržal iba niekoľko sekúnd a po vykuknutí milej sestričky z dverí som bol razom preklasifikovaný z pacienta čakajúceho na preventívnu prehliadku na urgentný prípad balansujúci na hranici života a smrti.

Pred mesiacom sa však radostné časy zmenili na pochmúrnejšie. Pani zubárka odišla do vyslúženej penzie a nahradil ju dvojčlenný tím mladých progresívnych dentistov. Na preventívnu prehliadku som si počkal poctivú hodinku a dozvedel sa, že na ľavej dolnej šestke mám kaz s prívlastkom, ktorému som teda vôbec nerozumel. Zubár bol zdvorilý a preložil mi do slovenčiny, že moja amalgámová plomba je vyhryzená a potrebuje výmenu, ideálne za bielu s vyšším doplatkom, ako tá čierna. Ale do koho investujem, ak nie do seba. Mám sa teda objednať.

Po dvoch týždňoch som sa odhodlal k telefonátu a objednal. Starého psa novým trikom nenaučíš, odvážne som teda skúsil navrhnúť sestričke vzdialený termín „zajtra“, na čo sa uškrnula, zhlboka nadýchla a oznámila, že to bude najskôr o tri týždne. Prečo, Bože, prečo?

Nadišiel inkriminovaný deň, objednaný na čas 11.00 CET som sa do čakárne dopravil v geniálnom načasovaní o 10:59 CET. Sestrička po minúte  vyšla z ordinácie. Z ošúchanej, deravou koženkou potiahnutej lavice, som vyskočil ako kamzík na brale, no hneď ma verbálne zrazila späť, vraj budem musieť chvíľu počkať. Potom sa naše názory rozišli v definícií slova chvíľa. U mňa desať minút, u nej trištvrte hodinka. Neuhádnete, kto mal pravdu.

Trištvrte hodinu som teda sedel v čakárni, čakal a počúval súvislý zvuk vŕtania šíriaci sa z ambulancie. Tomu pacientovi pravdepodobne vŕtali na zuby vianočné osvetlenie alebo čo. Pán vyšiel von, pozdravil sa v štýle bež ak môžeš a ja som nebežal, ale vošiel dnu. Tam už čakal podozrivo optimisticky naladený personál. Že som, ja hlupák, nebežal.

Posadil som sa do kresla, jeho operadlo začalo klesať, po chvíli som ležal. Maximálne nepohodlná poloha pre pacienta v stresovej situácií, ale vraj sa to tak robí. Spomenul som si na vetu, ktorú mi povedal pred ošetrením kamarát: „Normálne si sadni, usmej sa, zdrapni ho za gule, pozri sa mu priamo do očí a povedz mu Pán doktor buďme obaja rozumní a nespôsobujme jeden druhému zbytočnú bolesť." Predpokladám, že vetu a zovretie semenníkov rukou pacientovou už zažil, sadol si v podstate za mňa, nie vedľa a tak som ho mohol v prípade núdze maximálne zdrapiť za golier.

Zubár sa zdvorilo spýtal, či si môžu môj zub odfotiť pred a po zákroku, pre svoju dokumentáciu. Pošlú mi fotografie aj na mail, ak budem mať záujem. Nedbám. Sklamaním bolo iba zariadenie zhotovujúce fotodokumentáciu. Mobil som teda v hube ešte strčený nemal.

- Nechcete anestézu? - ponúkol zdvorilo bezbolestný koniec

- To sa robí ihlou? - spýtal som sa neisto

- Áno, - prisvedčil

- Tak radšej nie, - pokrútil som hlavou

- To ale nie je klasická ihla, ako keď vám berú krv, taká tenšia, - upresnil

- Ak nechcete, aby som bol v celkovej anestéze, radšej zmeňme tému, - varoval som

Zasmial sa a začal vŕtať. Najskôr piánko, nič nebolelo. Potom však zavŕtal snáď priamo do mozgu a v kŕči som ľutoval, že som vôbec uzrel svetlo tohto prašivého sveta, že som kedysi dávno jedol cukríky a tie mi pokazili zuby a že som si piateho mája 1998 večer neumyl zuby. Všetky prehrešky sa spojili do trestu v podobe mučeníckej smrti na zubárskom kresle.

- Naozaj nechcete tú anestézu? - spýtal sa znovu po dlhej chvíli ten sadista v bielom

- Eueuee - odpovedal som brilantnou artikuláciou

- Vlastne, už budeme končiť - zasvietil svetielko nádeje

- Ueu - potešil som sa, akože super

Po chvíli vŕtačku naozaj odložil, no netušil som, že to bola tá príjemnejšia časť zákroku.

- Biela plomba sa musí aplikovať na suchý zub, budeme ho musieť odizolovať, - poučil znovu

Na slová som sa nezmohol, napadlo mi viacero možností. Montážna pena ako prvá. Dentista vzal do ruky niečo ako... inak, ako orálny kondóm to pomenovať neviem. Modrá guma podobná balónu s dierkou v strede. Takže, ak by to bol naozaj orálny kondóm, cirkevné aktivistky by panikárili, že môžu otehotnieť. Neviem, akým spôsobom mi tú plachtu prichytil k papuli, na zube ju držal štipec alebo svorka, neviem, no jazykom som nepohol dvadsať minúť, kým mi do krátera v stoličke pedantne natlačil plombu v asi sedemnástich úhľadných vrstvách.

- Ešte si ho na záver odfotíme, - prizval znovu kolegyňu s mobilom

A ona znovu fotila. Ani japonský turista neurobí toľko záberov, čo ona, navyše jej aj on stále ťukal na displej, aby zaostril, kam potreboval. Keď som si spomenul na vedeckú informáciu, že mobil má na sebe viac baktérií ako záchodová doska a že tou istou rukou, ktorou sa dotýkal mobilu, sa ešte bude rýpať v mojom otvore ústnom, neradoval som sa.

Nespokojný so zábermi sa MDDr. snažil lampu nad kreslom nasmerovať presne na zub. Čo čert nechcel, lampa narazila na hlavu jeho blond kolegyne, na čo som reagoval ráznym úškrnom popod fóliu. Moje nadšenie nezdieľali, odvtedy boli obaja akýsi v kŕči, čo už, no.

Záber bol na svete, biela plomba v mojom zube tiež, klopal som na bránu smerujúcu z pekla. Za skromný poplatok 25 eur som sa z neho dostal. Určite, ale určite budem svoje zuby čistiť poctivejšie. UŽ NIKDY VIAC, radšej si nechám zhniť každý jeden biely výrastok z mojej sánky, vrátane osmičiek, ktoré ešte neuzreli svetlo sveta a predpokladám, že prinesú kopec zábavy.