Po ceste na juh od Tany prechádzame tzv. highland/vysočinou. Táto časť krajiny je charakteristická rituálom "obracania kostí". Keď niekto vykape, uložia ho do hrobu na doslova dočasný odpočinok. Často ho ani nezakopú, len mu urobia hrobku z nasucho poukladaného kamenia.
Madagaskar nie je Afrika. Aspoň čo sa fauny týka. V Afrike si turista užíva často veľké zvieratá. Väčšinou na safari tripe naháňaš hrochy, nosorožce, žirafy, antilopy, slony, levy, gepardy, zebry,... čiže sú to väčšie zvery, ktoré najskôr musíš naporcovať a až potom ti fitnú do batožiny do EU. Na Madagaskare je ale fauna malá, až priam mrňavá.
Letisko v Etiópii v Addis Abeba práve rekonštruovali, a tak sme pri prestupe obišli robotníkov z "nesprávnej" strany, rovno sme sa ocitli na bezpečnostnej kontrole a zostali sme trčať v prázdnej čakacej hale pred nástupnými bránami. Dokonale sme tak minuli duty free zónu.
„Vaza! Salama! Bomb! Bomb!“ - kričí na mňa madagaskarské dieťa.Čo do piky? Bomb? Bomba? Kde?...človek naozaj počuje len to, čo chce, ekvivalent k prasaťu sa o kukurici sníva. Alebo je to len profesionálna deformácia, prípadne stihomam z minulosti.
