Po zotmení už býva chladno. Na cestu do mesta si už musím obliekať sveter. Vietor ma v očiach štípe viac ako ráno. Cestou sa snažíme trochu komunikovať, ale vzduch svištiaci okolo našich uší to značne sťažuje. Pochopila som však, že sa stretneme s jeho kamoškami na víno.

Ako sme sa pohli, do očí mi zafúkal ostrý, ale teplý vietor. Toľko k tomu, ako sa ešte včera dušoval, že z bezpečnostných dôvodov budem nosiť helmu. Na jeho Piaggio. Domácky nazývané „motorka“. Hádam si aj na ten vietor časom zvyknem.