Clock around the ro(c)k part 30 (23. júla - 29. júla)
- Od: potkan
- Dátum: 26 júl 2017
Živé vystúpenie je vždy tak trochu lotéria, ako zo strany účinkujúcich, tak i obecenstva. Prídu ľudia, udrží sa spevák na nohách? Nezasiahne moc štátna, či sily prírodné? Alebo promotér zdrhne i s peniazmi za predané lístky a nechá kapelu po koncerte s nezrovnaným účtom na bare a bez nocľahu?
V lete spoločnosť funguje v špeciálnom režime. Kluby zatvorené, cesty a parkoviská prázdnejšie, hudobníci rozcestovaní po festivaloch, a v práci polka ľudí absentuje. Ale samozrejme, sú i ľudia, ktorých tvorivá činnosť neutícha ani v tomto čase. Napríklad vedci. A to nielen britskí.
S nejakou formou cenzúry má skúsenosť každý z nás. Facka od otca, keď človek tak úplne nechápal, prečo sa neteší z nových slov, čo sa v škôlke naučil. Podobne dôrazný dohovor, že v škole sa nerozpráva o veciach, o ktorých sa hovorí večer doma pri počúvaní štvavých vysielačiek.
Človek sa vo svojom živote stretne s rôznymi ľuďmi. Niektoré z týchto stretnutí blahorečí, iné preklína do konca života, ba nájdu sa i také, kde sa obe polohy cyklicky striedajú.
Minulý týždeň som písal o zhubnom vplyve teplého počasia na ľudské hlavy.
Tak nám slávnostne začína leto. Obdobie roka, ktoré mám strašne rád, striedanie klímy a trópov, rozpálený volant v odparkovanom aute, nočný hic, kedy sa človek spotí aj s holým zadkom a nad ránom krásne prechladne, miriády komárov a kliešťov. Ale sú tu aj menej príjemné atribúty.
Čas letných festivalov prichádza. Obdobie roku, na ktoré sa tešia všetci hudobní fanatici, čerství teenageri, tikajúce tridsiatničky a rôzne iné skrachované existencie vrátane mňa.
Kto dokáže odhadnúť dosah dnes skoro neviditeľných udalostí? Hej, vravím tu o tom motýľovi, ktorý tak blbo mával krídlom, že spôsobil hurikán na opačnej strane zemeguľe. A nemusí to byť vždy motýľ. Človek dajme tomu mierumilovne sa vydá pozrieť starého kamaráta na internát do starého mesta, a o dva týždne sa preberie v psychiatrickej liečebni v Pezinku.
Čo je jedna spoločná vec, tiahnuca sa mojim prehľadom týždeň čo týždeň? Spája tie najabsurdnejšie historky, sú si v nej rovní všetci, čo dosiahli na tú pochybnú slávu a objavili sa tu v mojich zliepancoch. Je to čistá, esenciálna blbosť. Niečo, čo človeka nikdy neprestane prekvapovať. Občas iba jemnými nepoznanými odtienkami, občas je to priam direkt medzi oči.






