11. Riders on the storm - San Zeno
Na jeden sobotný večer naplánoval náš klub akciu “Le Vespe sotto le stelle” (na Vespách pod hviezdami) - klubová večera v Agriturismo La Part v dedinke San Zeno di Montagna, kam už sme sa niekoľkokrát predtým spoločne vybrali. Návrat bol plánovaný v neskorých hodinách, preto sa niektorí rozhodli, hoci išlo o akciu Vespa klubu, prísť autami. Malo nás byť okolo 40-50 a tak tí, ktorí šli na Vespách, sme sa dohodli, že sa pred cestou do hôr posilníme, dáme si aperitív a zraz na 2 miestach, podľa toho, kto to má kde bližšie (Peschiera del Garda a Bussolengo) a potom sa všetci stretneme v Affi, odkiaľ už budeme pokračovať spoločne.
Pri odchode z domu som mala zvláštny pocit. Farba a obrysy oblakov nad jazerom sa mi nepozdávali, ale Roberto to pripísal nezvyku na nové slnečné okuliare. Predpoveď vraj hlási 20-30% šancu na slabý letný dážď a môj nesmelý návrh ísť autom v momente zamietol. V Peschiere sa nás stretlo 8. A pol. Dali sme si aperitív a už sme sa zberali na cestu, keď tu kvap-kvap… Odborné mužské oči skontrolovali a prehlásili to za “letnú prehánku, ktorá skončí skôr, ako dopijeme Aperol”. Po pár minútach to však vôbec nevyzeralo na koniec. Silný vietor, obrovské kvapky, čierne oblaky nad jazerom neveštili nič dobré. Rozhodli sme sa objednať ešte jedno kolo a počkať. Medzitým sa síce počasie trošku umúdrilo, susedovi však volali známi, vraj mu silný vietor poškodil rolety a odfúkol zo záhrady, čo sa dalo. Chtiac-nechtiac sa teda vrátil. My sme sa rozhodli nečakať, a vyrazili sme tiež. Už sme boli takmer v Affi, keď sa čierne oblaky začali zoskupovať nad mestom a začalo znovu pršať. Našli sme pumpu kde sme sa mali stretnúť, no zvyšok skupiny tam nebol. Rýchlo sme zistili, že keď videli čierňavu nad jazerom, rozhodli sa nečakať, vyrazili bez nás a už sú takmer v cieli. Neostávalo nam iné, len pokračovať.
Mali sme dve možnosti, buď ísť rovnou cestou do hôr, alebo to vziať miernou okľukou popri jazere. Kto tu dlhšie žije, vie, že čierno zelenkavé oblaky, za ktoré by sa nehanbili ani dementori z HP neveštia nič dobré. Nad jazerom to však vyzeralo lepšie, dúfali sme, že sa vietor nezmení a kým bude čas definitívne odbočiť k horám, rozfúka ich. Vybrali sme zle. Prešli sme cez Bardolino a Gardu, no v dedine Costermano 8,5km pred cieľom začalo šialene liať. Samozrejme nikto nemal nepremokavé bundy. Našli sme aspoň jednu dospelácku, ktorú sme navliekli na nášho 110cm potomka v snahe udržať ho v suchu. Posledné kilometre v daždi, vetre a občasných bleskoch v diaľke sme dobojovali rekordne rýchlo. Do reštaurácie sme vošli za búrlivého potlesku všetkých ostatných. Do poslednej chvíle si mysleli, že to vzdáme. Samozrejme nemusím hovoriť, že keď sme konečne usadli k jedlu, vietor mraky rozfúkal a po búrke zrazu nebolo ani stopy.
Tá nás “dobehla” cestou späť. Tentokrát síce už len v podobe silného vetra a bleskov na horizonte, no keď sme už boli takmer doma, zistili sme, že z 3 prístupových ciest je jedna zatopená po prívalovom daždi, ďalšia neprejazdná kvôli spadnutému stromu. Posledná cesta bola našťastie prejazdná. Samozrejme nebolo by to dostatočne dôstojné zakončenie dňa, keby to nebola tá najväčšia obchádzka.
12. Montescudo
Plány na letnú dovolenku nám v 2024 zlyhali. My sme sa však rozhodli nevzdať sa. Bývame predsa na mieste, kam cestujú ľudia z celej Európy a sveta, aby si užili letnú dovolenku, prečo teda nespoznávať krásy miesta, kde žijeme? Napriek tomu sme chceli niekam aspoň na pár dní “vypadnúť” a po krátkom rozhodovaní sme si za cieľ vybrali San Marino vzdialené neselých 270km - to je vzdialenosť, ktorú by sme za pár hodín aj s 5 ročným spolujazdcom vedeli zvládnuť.
Vespy sme nachystali ešte večer predtým. Ráno 4:30 budíček, pol hodinu sme sa snažili presvedčiť interfóny, aby spolupracovali ale 5:30 sme to vzdali … vyrážame, aby sme sa vyhli horúčavám a premávke, hoci plánujeme vyhýbať sa hlavným ťahom. Po troch hodinách cesty južne od mesta Ferrara zastavujeme. Podľa výpočtov by sme mali byť v polke cesty, zatiaľ ide všetko podľa plánu, zaslúžime si raňajky. Posilnení kávou a skvelým pečivom sme schopní triezvejšie uvažovať a podarí sa nám spárovať všetky tri interfóny. Chyba! Doteraz sme si užívali ticho, odteraz nám bude cestu spríjemňovať… Patrikov spev! Južne od Ravenny nastáva prvý problém. Je rok 2024, Vespy s objemom motora 125cm3 ešte nemôžu na rýchlostné cesty. My sme síce na štátnej ceste SS16, kam môžu, no z ničoho nič prechádzame okolo tabule zakazujúcej jazdu na vozidlách do 149cm3. Sme mierne zmätení, no nechceme riskovať pokuty a nepríjemnosti, schádzame z cesty prvým možným zjazdom. Navigácia sa nás zúfalo snaží poslať späť a zdá sa nám, že sa točíme dokola a tak o 11 zastavujeme kúsok od Gatteo. Začína byť teplo, osviežime sa teda nanukmi a chladenou limonádou a s jasnou mysľou sa púšťame do študovania mapy. Navigačku na Google mapách sa nám nedarí presvedčiť, modalita “auto” aj “motocykel” nás posielajú na SS16, modalita “bicykel” ktorú nám poradil kamarát nás zas logicky posiela na cyklotrasy. Po chvíli študovania volíme stratégiu určiť si pár orientačných miest, a sledovať značenia postupne, mesto po meste, kým sa vzdialime dostatočne od hlavných ťahov a budeme sa môcť na posledné kilometre znovu spoľahnúť na technológie. Toto sa ukázalo ako dobrá voľba. Posledných 60km už prejde bez problémov a krátko pred 13:00 parkujeme pred B&B v Montescudo, kde nás víta pani domáca. Hneď sa aj ospravedlňuje - vlastní reštauráciu, no práve dnes majú oddychový deň a personál má voľno. Ak chceme, niečo jednoduché nám navarí, no voľno je voľno a tak sa poďakujeme a slušne odmietame. Aby sme neostali o hlade, odporučí nám reštauráciu Il Grappolo necelých 11km odtiaľ. Rovno tam aj volá, aby nám rezervovala stôl. Rýchla sprcha a vyrážame na neskorý obed, keďže majú na Taliansko netradične otvorené celý deň.
Po príchode nás víta skutočná oáza uprostred viníc. Rybník, ihrisko, kone, srdečný personál, vynikajúca kuchyňa, tradičné, no moderne spracované recepty, primerané ceny, a to ticho. Využijeme, že majú otvorené celý deň a po obede ešte ostávame relaxovať v tieni, kým Patrik sa hrá s deťmi ďalších hostí na ihrisku. Dnes už máme na pláne len oddych, nie je sa kam ponáhľať. Cestou späť si ešte prezrieme okolité kopce a ospalé dedinky a keď už máme dosť slnka a horúčavy, rozhodneme sa dať si poriadnu siestu a ísť si pred večerou na pár hodín ľahnúť. Večer sa vyberieme na pizzu - majiteľka nášho B&B nám odporúča neďalekú pizzeriu Don Matteo v bývalej budove škôlky. Ochutnáme z každého rožka troška - pizza, šalát, cestoviny aj grigliata, a k tomu všetkému košíky a v nich tradičná, voňavá, mäkká… práve upečená piadina Romagnola. A po dobrom jedle už len oddych, zajtra nás čaká San Marino.
