Bosco Chiesanuova
Ako cieľ pre náš posledný väčší výlet sezóny 2024 sme si vybrali Bosco Chiesanuova, ktoré sme si nestihli pozrieť pri poslednej návšteve. Tentokrát sme sami, nemáme sa kam ponáhľať a tak z domu vyrážame po 9 ráno. Najprv si užijeme raňajky a výhľad na jazero. Je prvý septembrový víkend, zahraničných turistov ubudlo a tak aj na cestách bude menšia premávka. Krátko po 10 sa lúčime s Marcom a vyrážame na cestu. Opäť mierime smerom k Affi a odtiaľ do Val D’Adige, serpentínky, výhľady, už to poznáte... o 12 prichádzame do Bosco Chiesanuova, parkujeme a vydávame sa na prechádzku mestom. Centrum je malé, koniec koncov mesto má len niečo vyše 3500 obyvateľov, pár malých námestí a okruh končíme na hlavnom námestí, kde sa nachádza neogotický kostol sv. Benedikta opáta a sv. Tomáša. Brána je síce otvorená, no na dnes prehliadku vynecháme a ideme sa občerstviť. Bary sú plné cyklistov, ktorí ešte využívajú posledné teplé dni na cykloturistiku v okolitých horách, skôr, než nasneží a zelenú dostanú vyznávači zimných športov. Bosco Chiesanuova má mimochodom okrem početných lyžiarskych a bežkárskych tratí aj svoj hokejový klub. Každopádne, keď už sme dostatočne oddýchnutí, zhodnotíme, že je čas pobrať sa naspäť na parkovisko a hor sa na vespy.
Ruku hore, kto si myslel, že tu končí náš výlet? Už nás poznáte... Cesta je cieľ.... Jedlo je cieľ. Rozhodne sme sem nešli len kvôli námestiu, kostolu a výhľadom. 6km od centra Bosco Chiesanuova sa nachádza údolie a v ňom Agribirrificio (agropiváreň) Laorno o ktorom sme počuli samé chvály. Zariadenia s prívlastkom "agri/agro" sú typické tým, že okrem umiestnenia a ubytovania v lone prírody ponúkajú aj domáce lokálne potraviny a jedlá. Len istá časť a isté produkty môžu pochádzať z komerčnej výroby a tak sa tešíme na domáce syry, údeniny, chlieb, pivo... Podľa navigácie no problem... poľahky nájdeme odbočku, aj s tabuľkou označujúcou smer... v reálnom živote nás po pár metroch zastavuje uprostred súkromného dvora, kde nás víta nie práve prívetivá pani: "Ja nie som infopoint ani turistická kancelária, cesta vedie cez môj pozemok a je tam závora. Nájdite si inú. Viac vám k tomu nepoviem." Vraciame sa teda na hlavnú a skúšame to o odbočku ďalej. Nájdeme tam parkovisko aj s tabuľkou označujúcou smer k prevádzke, ktorá hlása, že nás od cieľa delí ešte 1600m štrkovej cesty. Hoci všetci nechávajú autá na parkovisku, my sa rozhodneme pokračovať na vespách. O chvíľu vchádzame do lesa a potom strmo dolu kľukatou štrkovou cestou a už pred sebou vidíme na lúke oproti novo zrekonštruovanú bielu budovu. Scenériu ako z galérie Windows pozadí ešte dopĺňajú ihličnaté lesy, kone a kravy. Zase raz idylka. Čašníčka nás prekvapí, vraj bez rezervácie, hmmm to bude problém... ale rýchlo ho vyrieši, nájde voľný stôl a už nám nesie menu. Z ponuky dnes vyberáme voňavé praclíky, antipasto misto (mix miestnych syrov, šunku, salám, prosciutto a pancettu), ako hlavné jedlo pečené koleno a zemiaky a kyslú kapustu a všetko to spláchneme vynikajúcim miestnym pivom... Ja som verná ľahšiemu svetlému s príchuťou citrusov, Roberto si oproti mne organizuje svoju súkromnú ochutnávku. Po skvelom jedle sa rozhodneme ešte si ten zelený gýčik idylku naokolo vychutnať a na oddych využívame lehátka na trávniku pri reštaurácii. O pár hodín sme zrelaxovaní a je najvyšší čas pobrať sa domov.
Tento výlet sme zhodnotili ako dôstojnú bodku za našou prvou Vespa-sezónou a keďže o pár dní už sa má počasie výrazne zhoršiť, voláme nášmu poisťovaciemu agentovi, aby nám stopol PZP. Poslednú akciu Vespa klubu - Vespa Halloween už absolvujeme trápne, autom. Ušetrené týždne využijeme v novej sezóne 2025. Hasta la Vespa priatelia.
Fotky nájdete tu: https://imgur.com/a/HcvfahK
