Svetová zdravotnícka organizácia sľúbila, že urobí všetko pre to, aby objasnila pôvod koronavírusu. (No, prinajmenšom o tom napíše dáku falošnú správu).

 

„WHO chce do Číny vyslať tím medzinárodných odborníkov, ktorí by mali preskúmať, ako a kde sa zjavil COVID-19 a spôsob, akým sa preniesol zo zvierat na ľudí. Zdôraznila tiež, že v snahe zabrániť vzniku budúcich epidémií sú takéto informácie veľmi dôležité.“

Keď som si prečítala tieto riadky, mierne som sa vytočila. Donedávna som si totiž myslela, že práve toto JE úlohou WHO. Môj názor sa však zmenil, keď v Taliansku (na Rai 3 v programe Report) odhalili, ako krásne medzinárodná inštitúcia, financovaná príspevkami členských štátov, podvádza.

 

Správa za sto miliónov

Trinásteho mája 2020 na svojich stránkach zverejnila stostránkovú štúdiu „Bezprecedentná výzva, prvá reakcia Talianska na COVID“, ktorá mala ostatným krajinám sveta slúžiť ako poučenie z krízového vývoja. Pracovalo na nej desať výskumných pracovníkov z detašovaného pracoviska WHO v Benátkach, podpísal ju regionálny riaditeľ H. P. Kluge a grantom v hodnote viac ako sto miliónov dolárov na ňu prispel Kuvajt. 

Správa pravdivo popisovala dianie počas pandémie: Taliansko bolo absolútne nepripravené, pandemický plán bol naposledy aktualizovaný v roku 2006 a v skladoch s ochrannými pomôckami to vyzeralo, akoby im šéfoval Kajetán Kičura. Ministerstvo zdravotníctva nevedelo, čo skôr, vláda sa síce snažila, ale neboli rúška, respirátory, ochranné masky ani obleky, a tak sa infikovali mnohí lekári i sestričky a bolo to ešte horšie.    

 

Záhadné zmiznutie

Lenže neprešlo ani 24 hodín a štúdia zo stránok WHO záhadne zmizla a nahradila ju nová, podľa ktorej Taliansko reagovalo absolútne fantasticky a všetci by si z neho mali vziať príklad.

Na výmenu upozornil predseda výboru „Demaskujeme“, ktorý pomáha rodinám obetí koronavírusu. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila, že správu stiahli, pretože bola plná chýb (a Kuvajt nebol veľmi happy, že sto miliónov vyletelo hore komínom).

A tak sa novinári vybrali do Benátok za hlavným autorom štúdie, ktorého odchytili cestou do práce. Francesco Zambon dôrazne poprel, že by v raporte boli nesprávne informácie, pracovali na ňom skúsení ľudia, ktorí si za ním stoja. Nepovedal, kto doklad prikázal stiahnuť, no hoci viditeľne nebol vo svojej koži, naznačil, aby si zistili, kto na tom mohol mať záujem. A nakoniec smutne uzavrel: „Aj tak viem, ako sa to skončí. Prepustia ma za to, že som sa s vani rozprával. Ja som iba malá ryba.“ 

 

Veľká ryba

Stačilo sa troška poňúrať v informáciách a hneď bolo jasné, kto je veľká ryba.

Číslo 2 Svetovej zdravotníckej organizácie, teda zástupca riaditeľa, je v súčasnosti istý Ranieri Guerra, ktorý bol v rokoch 2014 – 2017 generálnym riaditeľom odboru prevencie na talianskom ministerstve zdravotníctva. Toho odboru, ktorého úlohou bolo pravidelne aktualizovať pandemický plán, no Guerra sa na to zjavne kompletne vyprdol a teraz sa to snažil zakryť.

Keď si ho vyčíhali na služobke v Benátkach, (pretože inak pracuje v hlavnom sídle v Ženeve), tento arogantný hňup sa odmietol s novinármi čo len baviť a začal si ich nakrúcať, ako ho nakrúcajú. Asi aby ich mohol udať za to, že si plnili úlohu a snažili sa vypátrať, čo porába spoločnosť, platená v podstate z peniazov nás všetkých.  

 

Horelo mu pod riťou

Novinárom sa však zakrátko podarilo dostať k interným mailom, v ktorých druhý najvyšší funkcionár WHO písal jednému z autorov správy, že takto to nemôže byť: „Štúdia by mohla vrhnúť zlé meno na taliansku vládu aj na ministerstvo zdravotníctva, a okrem toho nám Taliansko konečne po šiestich rokoch dalo dobrovoľný príspevok 10 miliónov na znak vďaky za to, čo sme doteraz urobili. To by sme im nespravili dobrú službu. Musíte zmeniť aj dátum aktualizácie pandemického plánu z 2006 na 2016.“

Myslím, že každému je jasné, že taliansku vládu mal v paži, zachraňoval si svoju vlastnú prdel.

K prípadu sa vyjadrilo i niekoľko ďalších (anglicky hovoriacich) ľudí zo Ženevy, ktorým na obrazovke zmenili hlas a rozmazali tváre. Potvrdili spomínané fakty, poukázali i na to, že je veľmi neštandardné, aby talianske záležitosti kontroloval Talian, mal to byť nestranný cudzinec. A na rovinu povedali, že generálny riaditeľ Tedros Adhamon Ghebreyesus nezasiahol, pretože robí všetko, čo mu Guerra prikáže.

 

Vyšetrovanie v Bergame

Keďže v Bergame, ktoré bolo počas prvej vlny najpostihnutejším mestom, sa v súčasnosti vyšetruje, čo sa vlastne stalo a ako je možné, že sa tam pandémia rozšírila do takých obludných rozmerov, miestna prokuratúra si pozvala na výsluch ako ľudí informovaných o faktoch aj autorov štúdie. (Mimochodom, nezávislý technický konzultant generál Pier Paolo Lunelli, expert na protipandemické vojenské protokoly, tvrdí, že keby sa bol pandemický plán aktualizoval v posledných rokoch, mohlo sa predísť asi desaťtisícom úmrtí).

Keďže na prvý výsluch sa nedostavili autori štúdie, ale Ranieri Guerra, novinári sa opäť vybrali do Benátok. Chudák Francesco Zambon pôsobil ešte vystresovanejšie ako predtým, priznal, že v práci má peklo – ale klobúk dole, odpovedal na všetko, čo sa ho pýtali.

Prvýkrát sa na výsluch nedostavil, lebo o ňom vôbec nevedel (??), druhýkrát dostal pozvánku deň pred pohovorom, lenže už nemohol zrušiť inú, dlho plánovanú akciu. A hoci vyzeral vyplašene, potvrdil, že ak ho budú chcieť vypočuť, príde a bude vypovedať.

 

Zlodej kričí Chyťte zlodeja 

Medzičasom novinári zistili, prečo asi autori neprišli do Bergama. Aby im v tom WHO zabránila, nezáväzne ich poinformovala o tom, že ako zamestnanci medzinárodnej inštitúcie sú chránení diplomatickou imunitou a nie sú povinní dostaviť sa na súd, doslova im to neodporučila.

Takže Taliani z Benátok ostali doma, zato WHO nemala problém preplatiť služobnú cestu Guerrovi, aby sa dostavil do Bergama a porozprával tam svoju verziu.

Na záver zacitujem z talianskej tlače: „Guerra má vynikajúce vzťahy s generálnym riaditeľom Tedrosom Adhanom Ghebreyesusom, ktorý je veľmi prokomunistický a má úzke vzťahy s Čínou, ktorej vďačí za prestížne vymenovanie za šéfa WHO, najmä vďaka rastúcemu čínskemu vplyvu na africkom kontinente, keďže Čína investovala v Etiópii, ktorej ministrom zdravotníctva bol Tedros, ale aj v mnohých ďalších afrických krajinách. Takže medzinárodné spoločenstvo vlastne poverilo vyšetrovaním „hlavného podozrivého“ jeho „podozrivého spolupáchateľa“.“    

●

Viem, že takéto veci sa dejú všade. Ľudstvo je tak blbé, že namiesto toho, aby sa poučilo z chýb, ktoré zabili množstvo ľudí, ešte ich zakrýva. Na vysokých miestach sú ľudia, ktorí sa tam nedostali vďaka svojim schopnostiam, ale preto, že niekomu vliezli do pozadia alebo rozkročili nohy. Hoci mnohé inštitúcie vyzerajú ako skvelý nápad, v skutočnosti sú to len úložiská pre priateľov, známych a rodinných príslušníkov rôznych politikov.

A keď sa po voľbách určité funkcie musia uvoľniť, jasne, že treba nájsť teplé a dobre platené miestečká pre tých, čo v nich sedeli predtým. Vznikajú nové oddelenia (rozdelením starých – hneď máte o jedno miesto riaditeľa viac) a množia sa poradcovia (regrutovaní z bývalých šéfov). Česť výnimkám.

Sorry, musela som to dať von, ale sľubujem, že nabudúce napíšem niečo veselšie.