Keď ste sa už nejak dostali k bytu, je potrebné, aby ste ho zobytnili. Ja som si kúpila starý byt. Človek časom ponachádza v takom byte rôzne prekvapká. Ale pozitívne na tom je to, že už viem, ako treba v budúcnosti chodiť na obhliadku bytov: treba so sebou vziať minimálne úprimného vodoinštalatéra a ešte úprimnejšieho elektrikára. Ak máte poruke architekta, maliara, dizajnéra, obkladača a rôzne iné hodiace sa profesie, smelo pozvite aj ich. Niektorí môžu mať tú smolu, že nikoho takého vo svojom okolí nemajú. V tom prípade odporúčam so sebou vziať aspoň skúšačku napätia, guličku, meter a minimálne ešte jeden pár veľmi kritických očí.

Najlepšie je vybrať si na obhliadku taký deň, aby bolo slnečno, ale nebolo by na škodu, aby aj pršalo alebo minimálne fúkalo riadne vetrisko. Slnečné počasie vám dá predstavu o slnečnom svite vo vašom byte, môžete si overiť inzerátne tvrdenia typu „veľmi slnečný byt“. Väčšinou sa v tomto predstavy o „veľmi slnečnom byte“ značne rozchádzajú. Ak je upršano, ihneď zistíte, či ten, čo menil okná, odviedol dobrú robotu. Hint: mokré mapky pod parapetou nie sú známkou kvalitne odvedenej práce. Takýto extrém som našťastie nezažila, ale moja fantázia pracovala na plné obrátky, keď som si predstavovala, čo všetko by sa mohlo v byte ešte pokaziť. Ak z okien ťahá vietor, tiež nič moc, záleží najmä na intenzite. Čiže ak sedíte na sedačke a napriek zatvorenému oknu vám vejú vlasy, nuž, niečo už bude zle.

Do prehliadaného bytu sa slávnostne nanominujeme, nech vám nie je trápna celá perepúť znalcov, ktorá vám robí spoločnosť. Akákoľvek otázka smerovaná na majiteľa nie je zbytočná. Aj keď sme dobráci od kosti, snažme sa dostať do takého stavu mysle, že majiteľ je náš nepriateľ a za každú cenu nás chce oklamať. Každý remeselník, ktorý sa s nami v byte objavil, by mal skontrolovať objekty spadajúce do jeho poľa pôsobnosti. Elektrikár zase všetky lampy, zásuvky, ak má rozvinutú fantáziu, aj možné vylepšenia elektrických rozvodov. Vodoinštalatér nech skontroluje batérie, potrubia, sifóny, ale aj napríklad takú maličkosť, akou je pohybujúce sa umývadlo zasadené do kúpeľňovej skrinky. Statik s architektom alebo ktokoľvek, kto sa trochu vyzná, nech zhodnotí výsledky rôznych prerábok, vybúraných priečok, zamurovaných dverí a všelijakých iných architektonických počinov.

Ja som na toto nemyslela, a tak ľutujem, že som si nezobrala so sebou skúšačku napätia, aby som sa dozvedela, že v zásuvke, ktorá je za gaučom, elektrina už nie je. Pozorné oko elektrikára by si všimlo, že vyriešenie elektrických rozvodov v kuchyni je viac, než len čudné a okrem iného, že aj šróby držiace svietidlo pod jednou z kuchynských skriniek, sú pod napätím. Chvalabohu za kamaráta, ktorý je pôvodne elektrikár a ktorý ma ubezpečil, že všetko sa dá dať rýchlo do poriadku. Pre istotu mi to hnusné škaredé svietidlo spod tej skrinky komplet odpojil hneď v tej minúte, vraj by ma bola škoda, keby ma zabilo. Sranda, lebo v tej istej minúte som si ja práve želala, aby ma radšej aj zabilo. Alebo ešte lepšie: bývalú majiteľku.

Keby som si so sebou vzala guličku, pomocou nej by som ľahko zistila, že dlažba je na niektorých miestach položená dosť nepresne a že z niektorých dlaždíc sa gulička veselo zgúľa. Lenže takej dlažby v byte sa človek zbaví dosť namáhavo a oveľa jednoduchším riešením by bolo, keby sa na dlažbu rovno položila plávajúca podlaha. Výzva do budúcnosti.

Kapitolou samou osebe je starý nábytok. Ak sa vám ho majiteľ snaží veľkoryso „darovať“ a vy ho skutočne nepotrebujete, jeho ponuku rázne odmietnite a poproste ho, aby byt vypratal. Potom by sa človeku nestalo, že príde na odovzdávku bytu a byt je nečakane plnší viac, ako mal byť. Bola som hlúpa a nedomyslela som to až do dôsledkov. Ja som sa takýto nábytok najprv snažila predať za lacíka, za pár smiešnych eur, ale neúspešne. Už keď inzerát obsahoval čarovnú frázu „za odvoz“, ozvali sa len dvaja ľudia, z toho jedna správa znela: „mate skrynu mam zaujem“. Nakoniec si pre všetko „za odvoz“ prišiel mladý chalan až z Nitry aj s vlastnou dodávkou a pomocníkom o rozmeroch dvoch Schwarzeneggerov. Stihol to v šibeničnom termíne, ktorý som dala sama sebe, že keď sa nikto neozve k danému dňu, zoberiem sekerôčku a v rámci psychohygieny to všetko rozmlátim na márne kúsky (veď aby sa mi to ľahšie vyviezlo do zberného dvora).
Spotrebiče spadajú do podobnej kategórie. Na otázku, či tá chladnička aj funguje, som dostala váhavé „Aléééé áno!“ Keďže majiteľka v byte už dlhšie nebývala, chladnička bola vypojená z elektriny. To „ale áno“ však znamenalo funkčnosť iba mrazničky. Ešteže pri kúpe novej mi tú starú hneď aj odviezli. Sporák tiež fungoval, ale iba tak polovične. Rúra síce išla, ale ani srnka netuší, ako sa nastavovala teplota alebo kombinácie ohrevov. Na odporúčania plynára bolo treba kúpiť nový sporák, a pri jeho inštalácii sa prišlo na to, že vlastne tá trúbka sa akosi príliš krúti a treba ju vymeniť. Zo zapájania sporáku sa stala stoeurová záležitosť na tri dni a ja som pri platení nestihla ani žmurknúť. Rozpravy o práci plynárov by mi vydali na samostatný článok. Na otázku, prečo nezapájajú sporáky značky Mora a Gorenje, som dostala odpoveď, že tieto značky si vyžadujú, aby mali od nich školenie a „úprimne paninko, nám sa nesce“.
Pri práčke mám rešpekt ju spojazdniť, bojím sa, aby mi nejaký sused nezačal búchať na dvere, že ho vytápam. Ešte treba do zberného dvora zaniesť predpotopnú fritézu a nefunkčnú mini-rúru, ktoré ostali „zabudnuté“ na balkóne. Výzva. Ďalšia. To, že sa aj vysávač rozpadol jediným dotykom istej slečny, je aj škoda spomínať. Áaaale, veď ja som ho tam ani nechcela.

Nebudem zdržovať: ako výzvu beriem aj komplet novú kuchyňu a kúpeľňu, ale toho som si bola vedomá, že skôr, či neskôr do toho zainvestujem.

 

Keď som už mala byt prázdny presne podľa mojich predstáv, chcela som sa pustiť do maľovania. Pomoci od kamarátov som sa nedočkala, hlavným argumentom bolo, že veď aj oni musia chodiť do práce, a tak som si túto zábavku pre buržujov sama nechávala na poobedia po práci a víkendy. Nie je to také ľahké, ako sa zdá, hlavne natieranie plafónu riadne prevetralo môj slovník nadávok a možno by aj preverilo moju trpezlivosť, keby mi nejaká zostala. Keďže ma, mňa hlúpu, ani len nenapadlo si niekoho najať pri tých najťažších miestnostiach, ľahšie miestnosti som zmákla už  ľavou zadnou.

Medzičasom sa zo mňa stal expert na skladanie nábytku. Na piktogram, zobrazujúci dvoch ľudí potrebných na poskladanie daného kusu nábytku, som sa hneď pohŕdavo vybodla. Už keď som sa dostala do tohto štádia bez väčšej pomoci (okrem tej elektriny), dať dokopy pár dosák zvládnem. Keď sa mi pri jednom regáli zalomil kolík, takmer som sa opäť ocitla v stave nie príliš ušľachtilom. Po triezvom vyhodnotení situácie som zalomenú časť vybrala pomocou šróbu a kombinačiek a bez mihnutia oka som na seba hodila bundu a šla do OBI kúpiť nový. Drevený profilovaný kolík potrebnej dĺžky síce nemali, ale kúpila som rovno celý meter s tým, že veď si to napílim, ako budem potrebovať. Pri platení som sa zamyslela nad mojou novou existenciou. Keby mi niekto pred pár týždňami povedal, že vôbec budem vedieť, že „to“ sa volá profilovaný kolík, tak mu odporučím menej fetovať. Treba si však zachovať jemnú hladinku šialenstva, udržiavať paniku, prípadne udržiavať status quo a hlavne nestrácať časť lamentovaním. A čo, keď mi pri skladaní nábytku odíde celý chrbát, keď to doskladám, už sa budem len vyvaľovať na tej sedačke. Za predpokladu, že som ju poskladala správne. Už mi ani brvou nepohne, keď konečne nájdem pivnicu, ktorá mi prislúcha a surprise, surprise! vôbec nie je vyprataná! Mimochodom, darujem tri veľké vyšívané obrazy s rôznou tématikou.

 A tak sa postupne zabývavám a prestáva mi vadiť, že to nejde tak rýchlo, ako som si pôvodne predstavovala. Byt sa zmenil na akýsi projekt a previerku toho, čo všetko dokážem spraviť sama. Keby mal niekto nápad, ako docielim, že sa tam začnem cítiť ako doma, nech mi ho prezradí.  Ja som si vlastný byt aj nechala predbývať (story možno niekedy inokedy), i tak mám pocit, že tam ešte nie som doma.

Ozaj, ak má niekto doma nábytok na zloženie, za mierny poplatok som k dispozícii!