Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial, keď ešte nebola korona a všetci sa veselo stretávali, bol raz jeden Šetril, ktorý rád šetril. Keď na prvom rande zahlásil, že si dáme jednu pizzu na polovicu, mal mi v hlave zazvoniť alarm. Nestalo sa, ale vďaka tomu tu máte tento článok.

Šetrilove šetrenia som spočiatku prehliadala, pretože tvrdil, že už dlhšie nikoho nemal a nebol zvyknutý na také luxusy, ako ísť na kávu. Ha! Povaľači z kaviarní, čo? Alebo keď som sa ponúkla, že zaplatím večeru ja (feminizmus, ľudia!), súhlasil. Až podozrivo rýchlo a často.

Šetril nemal až taký dôvod šetriť – bol mladý, vysokoškolsky vzdelaný a bezdetný tridsiatnik a pracoval v celkom fajn firme. Aby ste si nemysleli, že som nejaká zlatokopka, tiež som mladá, vysokoškolsky vzdelaná, na prácu sa nesťažujem a nečakám, že mi frajer bude kupovať lujvitony a dolčegabany. A ešte som aj krásna. A skromná.

To, ako však Šetril naozaj šetril, vidieť na pár príhodách. Tá dnešná bude o kúpe obleku, ktorý nechcel. Pripravte sa na príbeh plný emócií, sĺz a módy, takmer ako Smotánka, len úplne iné. 

Plesová sezóna sa začala. Malomestský ples, rozumej „ideme tancovať absolútne mimo rytmus na hity z čias Tutanchamóna, kým zošrotovaný starosta obce štvornožky lozí pod stolom“, sa konal o týždeň. Ženy zvyčajne nemajú problém kúpiť si najnovšie výdobytky z malomestských módnych mól alebo podporiť online ekonomiku, pretože chcú vyzerať dobre. Ale ženy to majú ťažké – zvyčajne chcú na každý ples (svadbu, stužkovú, whatever) iné šaty. Muži to majú omnoho ľahšie. Treba im len oblek, ktorý si môžu dať aj dvadsaťkrát a nikomu to netrhá žily.

Oblekový adept Šetril bol jedným z prípadov, ktorý svoj jediný doterajší oblek využil na všetky životné udalosti: od vlastného krstu, po prvé sväté prijímanie, cez birmovku až po všetky štátnice, promócie, svadby a iné spoločenské akcie a plánoval si ho obliecť aj na vlastný pohreb. Brala som to teda tak, že vhodný oblek (taký, ktorý má správnu veľkosť a nevyzerá akoby ho nosili tri generácie predtým) nemá. Možno sa však pýtate, čo na ňom mohlo byť také zlé.  Okrem toho, že všetko, tu je pár dôvodov:

  1. Keďže oblek bol veľkostne dobrý aj pri krste aj pri promóciách, logika navráva,  že až tak dobrý byť nemohol. Zároveň musel byť kupovaný asi dvadsať rokov dozadu, takže keď sa doň Šetril nahodil, vyzeral asi ako Ron Weasley v štvrtom diele Harryho Pottera, keď mu pani Weasleyová poslala slávnostný habit na ples. Ó, to žabó.
  2. Skúsme si predstaviť oblek aj vizuálne. Pred dvadsiatimi rokmi termín ako slim fit nepoznali (aspoň nie na Slovensku) a bežné módne krédo bolo „veď do toho ešte priberieš“. Keďže Slováci majú blízko k alkoholizmu, toto prirovnanie pochopia: oblek mal strih ako ploskačka. Navyše bol čierny s bielymi pásikmi, takže ak by adept chcel ísť na maškarný ples za akéhokoľvek komunistického funkcionára, určite by získal prvú cenu.
  3. Presne tento typ obleku nosí ženích na fotkách kategórie Weird russian wedding photos. A to hovorí za všetko.

Šetril však zostal verný svojej prezývke. Oponoval, že „Veď to je ešte dobré,“ „Nový je drahý,“ „Bolo to dobré aj doteraz.“ Nevlastnila som plesové šaty po prababičke a vysvetlila som mu, že by sme spolu neladili. Návrh požičať si šaty z múzea som ignorovala. Keď som ho konečne presvedčila, že oblek musí kúpiť, zamieril si to do prvého vietnamského obchodu a ja som si myslela, že zinfarktujem ho zrušila tak rýchlo, ako expremiér novinárov na tlačovke.

V prvom obchode sa správna veľkosť nenašla. Ochotná predavačka nám zdelila fakt, že Šetril má široké ramená a nevie naňho nájsť nič. Šetril si za svoj natešený úsmev vyslúžil návrh, že by sme mu mohli z ramien urezať (fungovalo to v Popoluške, len s pätou, nie?).

V druhom obchode veľmi ochotné predavačky natiahli na adepta polovičný oblek. Polovičný preto, lebo sako sedelo ako uliate a nohavice asi ako obtiahnuté gate Freddieho Mercuryho (fakt, vygooglite si gate Freddieho Mercuryho). Hoci bola atypická postava môjho expriateľa vizuálne príťažlivá, zhodnotila som, že legíny na ples mať nebude a šli sme ďalej.

V tomto štádiu sa Šetril prestal vytešovať, pretože legínoblek bol zlacnený na polovicu, čo sa mu samozrejme páčilo a nechcel ho tam nechať. Mne sa to páčilo už menej a tak sme naklusali do obchodu, ktorý založila Eva po vyhnaní z raja a nazvala ho menom svojho ex. Aj ceny dala také, aby ten ex precítil bolesť, ktorú si Eva so sebou už 2000 rokov nesie, pretože ju všetci obviňujú sa nejaké posraté jablko.

Tu sme našli konečne vhodný oblek, bez ktorého som odmietla opustiť predajňu. Šetril nakoniec súhlasil, no výrazne zosmutnel, keď zistil, že si musí kúpiť aj košeľu, pretože si k obleku nemôže dať košeľu s krátkym rukávom. To ešte netušil, že pôjdeme kúpiť aj topánky, ale o tom nabudúce.