Že existuje nejaká Winners Group, som tušil tak nejako podprahovo a asi som ten názov niekde počul. Prečo je to tak, sa mi ozrejmilo po jednej milej skúsenosti.

Ozval sa mi známy, či budem v jeden deň večer doma. Že niečo rieši a chce sa stretnúť. Servisuje mi bicykle a je modelár, takže som nečakal nič nekalé a potvrdil stretko. Deň pred schôdzkou sa mi ešte ozval, či môže prísť. Písal som mu, že snáď to nebudú nejaké životné poistky a podobné veci, na čo mi iba odpovedal, že na to sú odborníci v Bratislave. No okej. Prvá varovná kontrolka sa rozblikala, bicykle a modely nie sú štátne tajomstvo. Takže už som šípil zradu. Večer ho vyčkávam, pred dom sa dovalí mne neznámy čierny kombík s blonďatou vodičkou za volantom. Idem ich vonku privítať a mne už bliká všetko a v ušiach znie poplašná siréna. S kľudom Angličana ich privítam, prehodím nejaký žart o trhajúcom starom bullterrierovi a ideme dnu.

Začína prvé dejstvo, pani vo veku 50 rokov vyťahuje pestrofarebne potlačený kvalitný kriedový papier vo forme A4 brožúrky a krikľavozelené plastové osemfarebné pero. To som naposledy videl niekde na základnej škole a na mňa to pôsobí seriózne ako kilometre na Bašternákovom Bugatti. Nezachraňuje to ani výročný odznačik na klope saka. Známy si sadá vedľa mňa a ani necekne. Pani mi hovorí, že nie je žiadny predajca poistiek a dokonca ani finančný poradca. Oni ponúkajú aplikáciu, kde mi nájdu vždy najvhodnejší produkt poistiek, pôžičiek a sporenia a ja som ten, čo sa rozhodne o svojich peniazoch a nenechá tým chrapúňom peniaze z provízii. Teda že tie provízie si vezmú oni a mne dajú omrvinky, aby som mal pocit, že to mám lacnejšie. No, úplne presne tak to nepovedala, ale tak som to pochopil. Na to mi známy v mobile ukázal appku. Začal som sa intenzívne brániť, že ja v mobile nemám internet a chcel som to celé uzavrieť. Nedali sa odbyť a tak mi to ponúkli aspoň do PC.

Kocky sú hodené, hra začala. Trpezlivo sledujem pani, ako čmára krúžky okolo jednotlivých položiek na obrázku, slovo produktové oddelenie viem aj o polnoci. Vypytuje sa ma na PZP-čko, že ho vedia zoptimalizovať, na čo jej odpovedám, že som to skúšal a pri rovnakom požadovanom krytí sú rozdiely v jednotlivých poisťovniach plus mínus vyrovnané. Pani ešte skúša, moce niečo dookola, počúvam ju jedným uchom. Následne to skúša cez dôchodky, piliere, koľko si myslím, že dostanem, našetrím si a či mi to bude stačiť. Hovorím jej, že je mi to jedno, lebo moje peniaze už idú dôchodcom a kým sa nezmení systém, veľmi sa do toho vŕtať nejdem. Podráždene sa vypytuje na tretí pilier, odbyjem ju tým, že jej poviem, že sa mi tam sporí pekná suma a mne to stačí. Dáva uštipačnú poznámku o našetrených 100.000 € a vidím na nej, že je podráždená ako osa v lete.

Potom skúša hypotéky. Moja odpoveď, že akákoľvek zmena je momentálne nevýhodná, ju nenechá chladnou a skúša sa vypytovať, koľko bánk som obehol. Tri sú jej málo, lebo oni obehnú všetky. Tak jej dám otázku, prečo to vlastne robia. Či sú samaritáni a robia to pre dobrý pocit alebo kde je háčik, že sa chcú o mňa tak dobre starať. Vytiahne nacvičenú formulku o tom, že chcú, aby peniaze ostali na Slovensku a nie v zahraničných firmách a aby som ušetril. Povedal som jej, že teda ponúka produkt, kde mne vyberú najlepšiu ponuku a čo ušetria mne, si pekne krásne rozdelia oni a mne hodia zvyšky. Komentuje to slovami win-win pre každého a že to nie je produkt. Už chápem názvu spoločnosti, aj prečo nerobia reklamu, ale otravujú ľudí osobne. Skúsene sa pýta na bežné účty a koľko platím. Odpoveď "nič" ju dosť rozhodí a snaží sa ma presvedčiť, že tam mám určite veľa rôznych podmienok, aby to bolo zdarma a že to je pre mňa nevýhodné. Pani evidentne nasratá, že sa jej nedarí loviť, to skúša cez najcitlivejšiu tému a to deti. Máte tri krásne detičky a ako im sporíte, ako sa o ne postaráte, od štátu dostávate prídavky cca 23 euro... Kde im to ukladáte a myslíte si, že to stačí? Hovorím jej, že banky ponúkajú aj investičné fondy, ale nechce sa mi do toho. Preruší ma, že banky sú fuj zlé, nič nedajú, všetko si nechajú a ona mi vie vybaviť 9% úrok. Ironicky jej poviem, že teda určite dám peniaze pre moje deti nejakému nebankovému subjektu s pochybnou minulosťou a ešte pochybnejšou budúcnosťou, aby mi po 20 rokoch odkladania peňazí pri najlepšej konštelácii hviezd pribudlo 500€. Pani kontruje niečo o tom, že ona sa stala jebnutou zmúdrela až v 47 rokoch a dovtedy tiež bola takto finančne nevzdelaná a utekali jej peniaze. Celkovo celú debatu prekladá narážkami na finančnú gramotnosť a že nikto nevie, ako šetriť a preto to oni urobia radi za nás. Dorazí ma otázkou, ako pripravujem svoje deti (pozn. 9, 6, 0 ročné) na život. Moja jasná odpoveď znela: chodia do školy. Naučia sa dobre slovenčinu, matematiku a jazyky. Pani skoro spadla zo stoličky a skríkla po mne, či to je všetko? A dala sa do rezignovaného ústupu. No nie, hneď zajtra začnem najstaršej vysvetľovať fungovanie hypotekárneho trhu a hlavne, ako rozpoznať jebnutého a otravného človeka. Ale to som si nechal pre seba. Vytočená ako vývrtka balí papiere, ja ju ubezpečujem, že ponuku zvážim a že jej nič nepodpíšem, kým si to nepremyslím. Kontruje, že aspoň prvý audit, ktorý je zadarmo, by som mal vyskúšať. Obnáša to doniesť alebo naskenovať všetky zmluvy s bankami, poisťovňami a podobne. To víš, Maruško. Nasratá urýchľuje odchod a ja sa začínam baviť, môj vnútorný bôžik sa prehýňa od smiechu a tľapká ma po ramene. Pani ešte udrie na citlivú strunu a povie, že sa sem trepala až zo Štúrova a nech jej dám určite vedieť, ako som sa rozhodol, že aspoň ten telefonát si zaslúži. Zakývam jej a poprajem pekný večer. S úsmevom odchádzam od bráničky a chechtajúc si idem pripravovať večeru.

Jo a známy ledva cekol. Zistil som, že sa zaúčal a mňa si vybral ako vhodný objekt. Asi budem servisovať bicykle inde.