Ako z nadpisu dokáže pochopiť každý s aspoň dvojciferným IQ, začal som navštevovať zariadenie zvané fitness centrum a bol to pre mňa na začiatku taký zážitok, že som sa o tom rozhodol podeliť. Zároveň predpokladám, že väčšina si okrem predsavzatí ako: Prečítam aspoň 2 knihy za rok, obmedzím nealko alebo prestanem fajčiť iqos dalo ten otrepaný záväzok s cvičením. Ja som si po novom roku uvedomil niekoľko vecí. Moje brucho začínalo vyzerať ako v poslednom trimestri gravidity. Kondične som na tom bol už tak zle, že počas akejkoľvek turistiky som počítal, že možno so mnou natočia ďalšiu sériu Medicopter a hnusil som sa pri pohľade sám na seba, a to nie len pri pohľade do tváre. Prezieravo som preto šiel do fitka ešte pred novým rokom, aby nikto nemohol povedať, že to je iba ďalšie novoročné predsavzatie, ktoré sa rozplynie ako voliči SNS. Ale na druhú stranu, čo si budeme …

 

Poviem pravdu, že do fitka som sa chystal približne od leta roku 2018, ale odvtedy sa mi proste nedalo, poznáte to, furt dačo. Potom to ale prišlo. Moja úplne prvá návšteva vyzerala asi tak, že som najprv hodinu som hľadal skrinku s číslom 99, kým som si uvedomil, že to je 66. Potom čo som si nahodil svoj nový cvičebný úbor dal som si 20 minút kardio cvičenia, 15 minút ma oživovali s defibrilátorom a 30 minút som ešte ležal nehybne na dlážke. No dobre trochu som to pritiahol za vlasy, 20 minút kardia na rozcvičku by som nedal, ani keby som veľmi chcel. 

 

Odvtedy som fitko navštívil ešte niekoľko krát, konkrétne dvakrát. Zatiaľ najlepšie mi ide predstieranie, že nejaký prístroj nefunguje počas toho, ako sa snažím prísť na to, ako sa vôbec zapína a nastavuje. Počas mojich návštev som však zistil, že fitness centrá sú ako Vysoké Tatry. Dá sa tam chodiť aj bez toho, aby ste si urobili 23 príspevkov a 375 stories na Instagram. 

 

Kto do “posilky” vlastne chodí?

 

Asi najrozšírenejšou čriedou posilkových navštevovačou sú muži, ktorí poväčšine cvičia vo dvojici, prípadne väčšom počte a výzorom pripomínajú vlašský orech. Nesom si úplne istý, ale podľa mňa to bude tým, že práškujú každý deň viac než všetky lietadlá spoločnosti Chemtrails dokopy. V prípade, že by ste si ich maskulínne telo nevšimli hneď pri príchode, môžete si byť istý že si ich všimnete skrz sluchové receptory, ktoré zaručene zareagujú na hlasné ručanie. Fitko označujú výlučne ako gym, čítaj džim. 

 

Ďalším typom sú dievčence, ktoré z nepochopiteľného dôvodu do fitka chodia aj napriek tomu, že vyzerajú akoby ich porodili dvaja vegáni koitusom na šalátovom liste. Jednoducho dievčatá, ktorým fitko vôbec nechýba, ale na druhú stranu, také zrkadlá ako tam, doma nemajú.

 

Začiatočníci, kam sa radím aj ja, ktorí nemajú šajnu načo existuje toľko strojov a po prvom cvičení ucítia bolesť aj takých svalov, o ktorých ste doteraz počuli iba v seriáli Dr. House. Medzi prestávkami prosia všetkých slovänských bohov aby im dali silu a nasledujúcich niekoľko dní ich tam nevidno, nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou sú od bolesti zaliati v sadre.

 

Ženy, čo vyzerajú jak muži. Pri všetkej úcte k vám dámy, ktoré sa venujete fitness či kulturistike, či ako tomu nadávate, prečo si to robíte? Ako dobre, priznám sa, že sa hanbím, keď čaja vytlakuje 2x viac než ja, to bez debaty, ale na druhú stranu by som takú čo ma stehna jak Roberto Carlos fakt nechcel mať. A jedna filozofická úvaha na záver. Prečo tým dievčatám s pribúdajúcou svalovou hmotou hrubne hlas? 

 

Prikladám aj 5 vecí, bez ktorých by ste do fitka vstupovať nemali (čo som odpozoroval):

  1. Nadváha

  2. Tričko GYMBEAM pre mužov/NEBBIA leginy pre ženy

  3. Taký ten opasok, čo vyhrávajú wrestleri

  4. Shaker s neidentifikovateľnou tekutinou

  5. Mobil alebo iné fotografické zariadenie

 

Cvičenie vo fitku je skvelou zámienkou a ospravedlnením na to, aby ste sa po ňom poriadne nachálovali bez výčitiek, aj keď výčitky pri jedení je vec, ktorú som nikdy nemal. Na záver si ale nemôžem odpustiť jedno motivačné krédo. Ak sa hanbíte ísť do fitka kvôli tomu, že sa na vás budú všetci pozerať a smiať sa z vás tak verte mi, že tam nebudete nikoho zaujímať tak, ako tomu je po celý život.