Spomínate si ešte na tohtoročnú volebnú noc? Miroslav Beblavý sa už videl v kresle splnomocnenca pre rečové vady, progresívci počítali, koľko sýrskych sirôt sa zmestí do homosexuálnych domácností a celé to pôsobilo dojmom, že po 12 rokoch možno vznikne vláda, za ktorú sa človek nebude hanbiť.

Ranná stolica však podráždila zlatú žilu v podobe Kollárovej drahej nevesty, z tej sa rýchlo stala Matovičova konkubína, a tak tu dnes stojíme na prahu najväčšej spoločenskej krízy od čias úspechu MC Erika s vládnym zlepencom, ktorému v parlamente predsedá reklama na sex bez ochrany.

Kde sa stala chyba?

Obyčajní ľudia bez osobností

Obyčajní ľudia vyhrali voľby a tak máme v parlamente plné priehrštie obyčajných ľudí. Mnohí z nich to možno myslia dobre, ale čo z toho, keď majú hlavu prázdnu ako stránka s použitou literatúrou v premiérovej diplomovke. Napríklad taká slečna Tabak so sympatickým priezviskom a úsmevom, ktorá aj, hádam, má dobré srdiečko, no inteligenčne osciluje niekde medzi destilovanou vodou a šimpanzom bonobo. Proste, aj naďalej budeme zo svojich daní platiť ľudí, ktorých najväčším úspechom bude, ak o nich nebudeme počuť.

Potom je tu Anna Záborská, ktorá by mala byť vyhnaná na okraj spoločnosti už len za svoje obočie. Namiesto toho je pripravená kedykoľvek nastrúhať koniec svojej bosoráckej metly a v mene nezlomnej potratovej agendy penetrovať maternice slovenských žien. Minister zdravotníctva cítiaci závan spotených Ježišových vajec snáď aj z omelety v parlamentnom bufete je už len grotesknou čerešňovicou vyvracanou Antonom Hrnkom na torte, z ktorej vyskočí Jožo Pročko s kamerou.

Titulovaní sedliaci

Nie, skopírované učebnice a chýbajúce citácie v diplomovkách ozaj nie sú ten najväčší problém. Koniec koncov, čakal niekto, že ľudia ako Krištúfková alebo Kollár získali vysokoškolské vzdelanie čestne a poctivo? Alebo že holohlavý kaderník vo funkcii ministra školstva vo svojej práci na Paneurópskej vysokej škole dokázal existenciu štvrtého rozmeru? Ja sám som sa k titulu v humanitnom odbore prepracoval cez dve rôzne školy, z ktorých jedna bola úplne na prd, zato tá druhá bola úplne na prd za dvojnásobné školné. Skrátka sa treba konečne v celospoločenskom diskurze dohodnúť na tom, že slovenské školstvo dokonale zodpovedá tomu, akí ľudia ho v tomto tisícročí viedli. Nech je Plavčanovi kimono ľahké.

Pointa je niekde úplne inde. Nedávne sľuby o novej politickej kultúre a preberaní zodpovednosti ostali zakopané hlboko vo volebných urnách. Igor Matovič nám servíruje kokteil zložený z infantilných statusov, konšpiračných teórií a výhovoriek o tom, ako on nepochybil, lebo si nie je vedomý, že pochybil. Grandiózne. Takže keď zajtra na ulici skopnem babku z bariel a ukradnem jej makový závin z kabelky, je to v pohode, lebo som nevedel, že sa to nesmie a moje svedomie je čisté. Boris zas všetko vykonal v súlade s lege artis, nech už to znamená čokoľvek, a my vlastne máme byť radi, že tu nie je Fico, hoci podobné komunikačné splašky pripomínajú najviac práve jeho.

Starý dobrý Smer?

Keď sledujete tlačovku prepitého zlodeja a prichytíte sa pritom, že súhlasíte s tým, čo hovorí, viete, že je to v prdeli. Za toto veru Richard Stanke na námestiach nekričal. Áno, Jankovská, Kičura či Bödör sedia vo väzbe, no úroveň tých, čo sedia v parlamentných laviciach, je naďalej spoľahlivo pri dutej zemi. Prisahám, že keby došla Arabela a 100 zo 150 poslancov by premenila na králikov, nikto by si nič nevšimol. Ešte aj to množstvo hovien v sále by ostalo konštantné, akurát predseda Sme rodina by mal konečne konkurenciu v množení.

Samozrejme, Smer bol koronavírusom tejto krajiny before it was cool, ale jediným argumentom voči čomukoľvek nemôže byť zamedzenie jeho návratu. Lebo potom sa ani nenazdáme, a Erik Kaliňák s ksichtom, ktorý si pýta dostať mokrým vechťom po pysku vždy, keď vycerí zuby, bude skladať novú vládu s Pellegrinim skôr, než Kollár postaví nájomné byty pre všetky svoje deti.

Odpoveď na otázku z názvu článku teda znie: Je to veľmi na hovno, ale môže byť horšie. Tak si to nepokazme.

Oni to aj tak dojebú za nás.